Denník N

Coco. Pixar sa odvážil na rozprávku o smrti

Do slovenských kín prišiel nový počin od Pixaru. Je to neuveriteľne hlboká rozprávka.

Keď som na ulici zbadala veľký farebný plagát, a na ňom veselého chlapca s kostlivcom, nemohla som uveriť, že niekto sa odvážil na rozprávku o smrti.

V zahraničných recenziách sa objavujú nadšené výkriky, že ide o najlepšiu rozprávku od Pixaru. Spracovaním, príbehom a emóciami predčí dokonca Wall-e, Autá, Hore, či V hlave. Niektorí recenzenti ho dokonca kladú pred Toy Story. No to sa podľa mňa nedá. Toy Story je už v srdciach divákov zabalené do nostalgie a stalo sa klasikou, na ktorú sa nesiaha.

Kultúra Mexika a Dia de los muertos

Celý dej sa odohráva v Mexiku, počas sviatku mŕtvych. To je jediný deň v roku, kedy mŕtvi môžu navštíviť svet živých. Dia de los muertos pripadá na 1.-2. novembra. Presne ako naše sviatky všetkých svätých a pamiatka zosnulých.

Keď si dáte do gúglu „dia muertos“, prekvapí vás, koľko detailov preniesli tvorcovia do filmu, a ako podrobne si naštudovali kultúru totho sviatku. Napríklad oranžové a žlté kvety, ktorými je obsypaný celý film, v Mexiku volajú Flor de muertos (kvety mŕtvych) a veria, že ich silná vôňa pomáha dušiam vrátiť sa späť do krajiny mŕtvych. Celkovo vo filme vykreslili verný obraz Mexika. V rámci príprav venovali tvorcovia prvý rok len štúdiu mexickej kultúry. Zaujímavosťou je, že tvorba tohto diela zabrala rekordných 6 rokov (od 2011). Coco tak v dĺžke realizácie prekonala aj Toy story 3, na ktorom pracoval ten istý tím 4 roky.

Rodina, v ktorej sa nikto nesmie venovať hudbe

Hlavný hrdina, 12-ročný Miguel, nevie odolať túžbe, že sa má stať hudobníkom. Ale bráni mu v tom rodinné tabu.

Pred rokmi jeho pra-prastarý otec kvôli hudbe opustil manželku Imeldu aj malú dcérku Coco. Imelda si teda vyhrnula rukávy, a aby uživila seba a dcéru, naučila sa obuvníckemu remeslu. Vybudovala úspešný rodinný podnik a obuvnícke remeslo sa dedí z generácie na generáciu. Nikto v rodine nesmie ani len pískať na fľaši, či počúvať hudbu z ulice. Miguel to s povzdychom komentuje: „Sme snáď jediná rodina v Mexiku, ktorá nenávidí hudbu.“

Dva najzaujímavejšie dojmy z filmu

Je to zvláštne, no veľmi podstatnú a krásnu líniu, ktorá ide celým filmom, som si uvedomila až na druhý deň. Je to téma požehnania.

Keď sa Miguel dostane do krajiny mŕvych, potrebuje na návrat dostať a prijať požehnanie od svojej rodiny. Naschvál píšem „dostať a prijať,“pretože pra-prababka Imelda Miguelovi ihneď ponúka požehnanie, aby sa zachránil. On ho nechce prijať, pretože podmienkou zároveň je, aby sa vzdal hudby. Tu je zároveň načrtnutá ďalšia hlboká myšlienka. Dávať požehnanie bez podmienok, k čomu nakoniec Imelda aj sama dozreje.

coco požehnanie
Lupeň z kvetu mŕtvych – symbol požehnania. 

Keď nad filmom spätne premýšľam, príde mi až neuveriteľné, ako dôležitú úlohu dali tvorcovia požehnaniu. Keď ho totiž Miguel odmietne od svojej rodiny, celý ďalší dej sa odohráva na pozadí totho, že sa urputne snaží dostať požehnanie od slávneho speváka, Ernesta. Ak by ho nezískal do svitania, musí zostať v krajine mŕtvych.

Druhý moment, ktorý ma na filme zaujal, bolo stretnutie Miguela so slávnym spevákom Ernestom de la Cruz. Miguel príde na to, že je to jeho stratený pra-prastarý otec, ktorý odišiel od rodiny kvôli hudbe. Miguel prekoná mnoho prekážok, kým sa k nemu dostane. Pri ich zvítaní čakáte radosť a šťastie, že sa našli. Ono to na plátne aj je, lenže vnútorne nejak cítite, že niečo nie je v poriadku. A práve toto ma fascinovalo. Ako dokážu v animovanom filme vytvoriť to kúzlo, že vidíte niečo očami, ale srdcom vám to nesedí. Zrejme je to umenie malých detailov a mimiky, ktoré vložili do postáv.

Témy, ktoré film Coco otvára

V rámci psychológie ma fascinuje téma smrti. Toto sú hlavné línie filmu a k nim pár mojich postrehov s prepojením na psychológiu.

Spomienky – na sviatok Dia de los muertos si každá rodina pripravuje oltár. Sú na ňom fotky mŕtvych príbuzných, kvety a rôzne dary pre mŕtvych.

Silu spomienok musím dať do súvislosti s týmto silným Ted videom. Záchranár Matthew O´Reilly sa v ňom podelil o skúsenosti so zomierajúcimi ľuďmi. Jedna z troch vecí, ktoré odpozoroval pri zomierajúcich je potreba zanechať spomienku. Ako hovorí: „Existuje potreba nesmrteľnosti, že v srdciach a myšlienkach ich milovaných, mňa alebo mojej posádky, budú žiť naďalej. Nespočetnekrát som mal pacienta, ktorý sa mi pozrel do očí a opýtal sa: Zapamätáte si ma?“

Rozprávka Coco prináša veľmi silné uvedomenie, aké dôležité sú spomienky. A že ešte dôležitejšie je žiť tak, aby na nás ľudia spomínali v dobrom.

hector a miguel
Hector hovorí Miguelovi: „Toto miesto fičí na spomienkach. Keď ľudia na teba myslia v dobrom, vystavia si aj tvoju fotku a ty môžeš prejsť do sveta živých.“

 

abuelita
Abuelita hovorí Miguelovi: „Toto nie sú iba fotky. To je naša rodina. A spoliehajú sa na to, že na nich nezabudneme.“

Zmysluplnosť v povolaní a naplnenie svojho sna – Tak častá téma v rozprávkach, tak zriedkavo naplnená v skutočnom živote. Toto je téma nie na článok, ale na celé knihy. Preto k nej len pripojím výrok Abrahama Maslowa, skvelého psychológa a filozofa: „Ak sa úmyselne rozhodneš byť niečím menej, než si schopný byť, potom ťa varujem – budeš nespokojný po celý zbytok svojho života.“

V rozprávke Coco zaznela ku téme naplnenia života táto pekná myšlienka: „Nik nemôže odmietať to, kým ma byť.“

Úcta ku starším – Ďalšie hlboké posolstvo filmu mi došlo až pri písaní tohto článku. So smrťou predsa úzko súvisí aj obdobie staroby a posledné roky života, kedy je človek odkázaný na pomoc od svojich blízkych. Naša spoločnosť sa dopracovala k tomu, že starí ľudia sú často na príťaž, doopatrovanie doma je takmer nereálne.

coco a miguel
Miguel a jeho prastará mama Coco

Všimnite si, ako sa rodina správa ku staručkej Coco. Je na vozíku, už len tak podriemkava, všetko zabúda, pravdepodobne má demenciu. Lenže z rodiny cítiť rešpekt, lásku a starostlivosť. Úctu ku starej „mama Coco“.

Vzťahy v rodine, rodinná história a krivdy – Každá rodina má svoje tajomstvá, krivdy a celoživotné trenice. No možno je dobré pripomínať si odpustenie a dôležitosť rodiny dávať na prvé miesto pred svoje ego.

Miguel: „Už som to pochopil. Byť súčasťou rodiny, znamená byť prítomný v rodine.“

Miguel, keď vyčíta rodine, že nesúhlasia s jeho snom stať sa hudobníkom: „Prečo ma nemôžete podporiť? To má predsa rodina robiť. Podporovať.“

Marketing a dojmy z kina

V kníhkupectvách začal predaj knižiek a omaľovaniek k tejto rozprávke. Rozmýšľam, či ich budú rodičia kupovať deťom. Ide totiž o to, že pri konfrontácii so smrťou, je človek nevedome vystavený konfrontácii s vlastnou smrteľnosťou, čo so sebou často prináša pocity úzkosti alebo popieranie. Predsa, je rozdiel kupovať omaľovánku Ľadové kráľovstvo alebo omaľovánku Coco so symbolmi smrti.

Že je smrť pre nás „dospelákov“ nepríjemná téma potvrdil aj odpočutý rozhovor v kine. Pri scéne, kde zomieral starý muzikant, na ktorého už všetci zabudli, sa dievča sediace za mnou opýtalo otca: „Čo sa s ním stalo? On zomrel?“ A otec jej povedal: „Nie, išiel do neba.“ Musela som sa usmiať. Jeho dcéra to povedala na rovinu, on to musel zjemniť kvôli vlastnej úzkosti zo smrti.

Celkovo mám pocit, že príliš smiechu v kine nebolo. Tvorcovia to akurát vyladili tak, že zakaždým, keď sa vám už-už ide skotúľať slza, odľahčia to niečim vtipným. Smiech cez slzy.

Aký je Coco film?

Pepita – strážca duší

Žiarivo farebný, emocionálny, smutný , ale skôr veselý. Rodinný, filozofický, úžasný. Film, ktorého myšlienky a skryté významy mi dochádzali ešte niekoľko dní po jeho pozretí.

Jediné, čo by som vytkla tejto rozprávke je obrovský strážca duší. Ten napriek svojej farebnosti dosť naháňa strach a celkom nerozumiem, na čo bol potrebný. Zrejme na vytvorenie napätia, keď naháňa a stopuje unikajúceho Miguela. A tiež ako súčasť mexickej kultúry.

Budem so záujmom sledovať, či bude rozprávka Coco prijatá s rozpakmi alebo ju naopak dospelí využijú ako jedinečnú príležitosť, aby sa so svojimi deťmi porozprávali o duchovne, smrti, význame rodiny, svojich predkoch a spomienkach.

Trailery na youtube. 

Zdroj obr.: film Coco, reddit.com

Teraz najčítanejšie

Martina Verešová

Mám rada ľudí, preto sa venujem PSYCHOLÓGII. Mám rada KNIHY, preto chcem písať o tých najlepších. Mám rada život, možno preto píšem o SMRTI. Mám rada zmysluplné veci, preto sa venujem logoterapii  (www.logoterapia.sk)