„Cojestaté?“
na Záhorí vraj dosť bežné, pre mňa až dodnes tajomné, lebo frázovité …
V „tropický“ sobotný večer sedím v šenku pri pive
a sledujem ďalší zápas „Euro 2016“ vo futbale,
keď začujem celkom nečakane neznáme „cojestaté?“
Čože?! „Cojestaté?!“ Milan, prosím Ťa, čo to je?
Hmm, že to sa nedá enem tak povidat,
ale oprobuje ňejaký konkrétní príkuad mi dat …
Podzivaj sa, dojdeš do šenku …
a já sa Ťa optám, či dáš si borovú
no a Ty odpovíš, že dzekuješ,
ale neskaj borovičku pit nebudeš
a já sa optám „cojestaté?“
Vjerím, že už temu rozumíš …
šak je to také jednoduché …
Ak to poznáš, snáď mi to Ty vysvetlíš …
obraciam sa na štamgasta Petra
sediaceho pri pive a borovičke povedľa …
Jasňe, aj já ho sem-tam používam
a na jeden príkuad jasňe si aj spomínam …
Ňegdo pri dverách zazvoní nečekaňe.
Podzivam sa na hodzinky, šak ňikoho včil nečakáme.
Dvera otvíram dost vystrašeňe …
„Cojestaté?“ … pýtam sa podvjedomje.
Už chápeš? Či vúbec né?!
A pokračuje … to v záhoráčtiňe znamená „co sa ďeje?“
Aha! Peter a povedz, ako sa to píše?
Myslíš, jakože to „cojestaté?“ Hej, to. Nijak!
Nuž, ale ako mám v záhoráčtine
napísať „čo sa deje?“ Že by práve tak?
To by však znamenalo nanajvýš to miesto vybodkovať …
Lenže čo ak by som potom nedokázal si zapamätať,
že „………“ v skutočnosti je „cojestaté?“
Preto postupujem podľa osvedčeného „píš ako počuješ!“
Nuž a keď je to nesprávne … nie ja som tomu na vine,
veď v Blave borovičku až tak často nepijeme (-:
a pri dverách susedov zvyčajne nečakane tiež nezvoníme! (-:
26.06.2016 / 24.08.2016
Poznámka:
Lingvistická konzultantka použitých záhoráckych suovíček, slovných spojení, ceuých vetičiek,
Smolinčanka telem aj dušú: Jan(k)a Ovečková (Ing., PhD.), z rodostromu pôvodných „ovečiek“.
Obrázok vlastný
