Denník N

O čom hovorím, keď hovorím o peniazoch v detských domovoch

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Keď som písala predchádzajúci blog o tom, ako tety a ujovia na úradoch žonglujú s osudmi štátnych detí, napadlo ma, že sa pozriem aj na to, či v bratislavskom kraji vôbec potrebovali v r. 2014 – 16 nový detský domov – navyše pre mrňatá. To sa dá ľahko zistiť. Na ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny každomesačne spracúvajú tzv. obložnosť – tabuľky, z ktorých je jasné, koľko je miest (voľných aj obsadených) a pre aké deti (v akom veku, s akým problémom). A aj to, koľko tých detí žije v skupinách a koľko v profesionálnych rodinách. Tak som si sadla a napísala som 17. 2. 2016 na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny žiadosť podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na odpoveď mali 8 pracovných dní – teda do 29. 2. 2016. Neodpovedali. Neodpovedali ani na urgenciu. V hlave sa mi zapla kontrolka. Vedela som, že kráčam dobrým smerom.

Tabuľky mi poslali presne 7. 3. 2016 ráno – prvý pracovný deň po voľbách. Prišlo mi to až pitoresktné. Hovorila som si, že tí ľudia „tam hore, na úrade“ musia mať strašnú kvalitu života, neustále niečo skrývať a neustále sa niečoho a niekoho báť.

Ale potom som si rozložila takmer stovku tabuliek, oblial ma pot a začalo deja – vu.

To, čo som našla, som už raz videla. Vtedy, keď som prišla v r. 2010 na bratislavský úrad práce a zistila, že tento niekoľko rokov za sebou v jednom neštátnom detskom domove objednával násobok miest, ktoré skutočne obsadil deťmi. Pre tých, ktorí nevedia: neštátne detské domovy sú financované inak, ako neštátne domovy dôchodcov, alebo domovy sociálnych služieb. Nedostávajú peniaze za skutočne obsadené miesta, ale za „predpoklad“, na jedno miesto ročne niečo málo menej ako je tzv. priemerný bežný výdavok na dieťa (v r. 2016 to bolo 12.442 eur). Ak sa miesto neobsadí, detský domov vracia štátu len stravné (okolo 100 eur na mesiac) a vreckové (okolo 15 – 20 eur na mesiac), takže pri dobrej konštelácii hviezd a úradníkov mu môže ostať za jedno prázdne rezervované miesto okolo 1.000 eur. Mesačne, samozrejme.

Keď sa máte postarať (to znamená zabezpečiť personál, jedlo, oblečenie, bývanie, zúčtovanie, odbornú pomoc a tisíc ďalších vecí) o „štátne dieťa“, potom je poriadny rozdiel, či to urobíte za 1.000 eur alebo za 2.000 eur mesačne.

Vtedy, v r. 2010, mi pani K. vysvetľovala, že to mám nechať tak, veď: „… my to naplníme.“, ale štatistiku, metodiku, nič také mi neukázali. Objednávali odhadom. Jeden neštátny detský domov naplnili do prasknutia, iný nechali napoly prázdny. Platili objednané. Ale deti predsa nie sú igelitky. A nech sa štát snaží, ako vie, kým nepríde vojna, ďalšia vlna heroínu, alebo príkaz odobrať presný počet detí, bude ich „prítok“ do detských domovov a „odtok“ z nich v zásade stále konštantný.

Iste: treba mať nejakú zásobu: 5 – 7 miest v kraji, keby bolo napríklad treba prijať veľkú súrodeneckú skupinu, alebo sa niečo naozaj nečakané stalo. Tá sa však zvyčajne vytvára v štátnych detských domovoch, kde sa „schová“ určitá suma, určená na nečakané situácie do niektorého rozpočtu. Nedáva sa na základe zmluvy do súkromných rúk. A neštátne detské domovy sú súkromné.

Pozerala som do tabuliek a prišlo mi nevoľno.
Tak sa pozrite so mnou.

V bratislavskom kraji bola v r. 2013 kapacita (teda objednávka štátu) na miesta v detských domovoch 344 miest. V r. 2014 to bolo o niečo viac – v priemere 348 miest (občas stúpala a klesala – od 343 do 355). V r. 2015 kapacita vzrástla o ďalšie 3 miesta – na 351. Najväčší skok prišiel teraz, v januári 2016, kedy pribudlo nových (podržte sa) 53 miest. Do štátnych detských domovov išlo 47 miest, do neštátnych detských domovov 6.

Samo o sebe pár miest, pár jedno či dvojciferných čísiel, nič nevypovedá.

Ale sa pozrime, ako je tá kapacita využívaná. Kým v r. 2013 bolo priemerne neobsadených, voľných, miest v detských domovoch 7, v r. 2014 je to už takmer 16 miest mesačne a v 2015 ich počet skočil na takmer 24 – nikdy nebol nižší než 12, v priemere bolo v štátnych detských domovoch neobsadených viac než 10 miest.

Ešte zaujímavejšie je, keď sa pozrieme na neobsadené miesta v neštátnych detských domovoch: v r. 2013 je to 3,6 miesta mesačne, v r. 2014 je to už 4,5 miesta mesačne a počas celého roku 2015 je to 13 miest mesačne – od 7 do 22.

13 miest rovná sa 13 tisíc eur.
Každý mesiac.

Dobre, keď štát plytvá sám sebe, tak na to budeme pozerať, budeme ho nútiť, aby kontroloval, šetril, budeme si žiadať faktúry, zmluvy. Čo je štátne, to je verejné. Ale neštátne detské domovy sú súkromné organizácie – do ich účtovníctva nazrieť nevieme. Vieme len, koľko dostanú za službu, ktorú u nich štát objedná. Sú to peniaze, ktoré prúdia do súkromných rúk. Je jedno, že neštátne detské domovy sú občianske združenia, alebo neziskové organizácie. Majetok, ktorý nakúpia za peniaze, ktoré im ostali po „prázdnych miestach“, im ostane – nedostane ani ho štát, ani chudobné rodiny. O odmeny, ktoré si môžu z „navyše“ peňazí vyplatiť, sa tiež nemusia s nikým deliť. Alebo možno aj áno. Nič som nepovedala, nič si nemyslím. Môžu si za ne kúpiť hoci aj koňa (a práve teraz nevtipkujem).

Do detských domovov štát nalieva desiatky tisíc eur, ktoré nejdú deťom. Štát, prostredníctvom svojich úradníkov, objednáva a platí to, čo roky nevyužíva.

Pritom je to také jednoduché: ak sa ten veľký štát bojí, že počty detí, čo budú potrebovať na chvíľu byť v detskom domove, narastú, môže predsa ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, čo ich koordinuje, vytvoriť vlastnú zásobu, kvartálne ju vyhodnocovať a prípadne použiť na niečo iné, zmysluplnejšie. Ale nie. V tejto krajinke je ľahko bez prieskumu, bez validnej metodiky, bez overovania hospodárnosti, roky posielať podnikateľom v sociálnom segmente desiatky tisíc.

Viem, nie sú to veľké prachy. Nie je to šmelina s DPH, ani Kompa. Ten biznis neriadia finančné skupiny ani žiadni oligarchovia. Ale je to o príležitosti. Jasné, že keby mohli, keby v rozpočte mali, tak rozflákajú ešte oveľa viac. Takto len pomaličky, postupne navyšujú… rok za rokom.

Len tých detí akosi nepribúda.

Mimochodom: komu, ktorým detským domovom tie peniaze „navyše“ ostali, ja už viem. Dalo sa to vypátrať ľahko. Stačilo sa pozrieť na stránku ústredia, kde zverejňujú, v ktorých neštátnych detských domovoch budú ten ktorý rok miesta nakupovať, a potom v centrálnom registri zmlúv – koľko toho skutočne nakúpili.

Len dúfam, že budú pátrať aj tí, ktorým tá úloha prináleží zo zákona.

A pre tých, ktorých tiež baví počítať štátne peniaze, alebo aj pre riaditeľov tých detských domov, ktoré najmä v zime, keď bolo treba pomôcť napríklad deťom z Mašličkova aj odinakiaľ, praskali vo švíkoch, som zavesila tie štatistiky sem: http://ulozto.cz/xWsVx1JN/hol-sr-2013-2016-1-zip

Teraz najčítanejšie