V čom môže byť vláda R. Sulíka úspešná

Poverenie, ktoré si mal prevziať „víťaz“ volieb od prezidenta už v pondelok, si napokon – ak vôbec – prevezme až dnes. Odklad nie je zrejme spôsobený len zaneprázdnenosťou úradujúceho premiéra, ale aj váhaním, či má vôbec zmysel poverenie prebrať, ak ho o niekoľko dní bude musieť vrátiť.

Vyhlásenia predsedov SaS, OĽaNO, Most-Híd, Sme rodina, #Sieť, a dokonca aj SNS, nedávajú predsedovi Smeru žiadnu šancu na zostavenie väčšinovej vlády. Dokonca ani na zostavenie vlády národnej katastrofy: Smer-SD, SNS, ĽS Naše Slovensko.  Aj keď črtajúca sa päťčlenná vládna a šesťčlenná parlamentná koalícia vyvoláva mnohé otázniky, v jednom ohľade by bola nepochybne oveľa lepšia ako akákoľvek iná koaličná možnosť, v ktorej by sa vyskytol Smer.

Roky jeho vlády mimo akúkoľvek pochybnosť preukázali, že pokiaľ ide o právny štát a vládu zákona, pokiaľ išlo o boj s korupciou, vládna strana pod  vedením Roberta Fica sa veľmi nenamáhala ani len predstierať, že niečo v tomto smere robí a že chce niečo reálne zmeniť. Šéf Smeru veľmi pomohol Marianovi Kotlebovi nielen tým, ako hovoril o utečencoch a migrantoch, ale aj dlhodobým pestovaním korupčného prostredia. Podľa toho, čo povedali anketárom exit pollov voliči ĽS Naše Slovensko, dôvodom ich voľby bol aj hnev nad stavom korupcie v republike. Už aj zbežný pohľad na prípadnú novú vládnu zostavu nasvedčuje tomu, že v porovnaní so Smerom môže dôjsť pri presadzovaní právneho štátu a boja s korupciou k zásadnej zmene k lepšiemu.

SaS Richarda Sulíku, po voľbách najsilnejšia stredopravá strana, na rozdiel od iných, nerezignovala na neustále pripomínanie toho, že vládna strana ide z jedného korupčného škandálu do druhého. Ak počas prvej vlády Roberta Fica všetky kauzy Smeru dôkladne evidovala webová stránka ukradli.sk, počas druhej si s evidenciou dala námahu predovšetkým SaS, pričom jej dáta využíval predovšetkým predseda Sulík. Poslankyňa a poslanci Lucia Nicholsonová, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca a Martin Poliačik nielen v parlamente, ale aj v pôsobení na verejnosti dávali najavo, že protikorupčný program majú nielen na papieri.

Tretia najúspešnejšia strana OĽaNO – NOVA má nielen ukážkovú zostavu ľudí, ktorí osobne proti korupcii bojovali (Veronika Remišová, Alan Suchánek, Otto Žarnay), ale aj politika, ktorý v druhej Dzurindovej vláde  dokázal presadiť uznesenie, z ktorého vyplynulo, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám platí aj pre vládu a všetkých ministrov. Keby mal niekto dojem, že to, čo presadil Daniel Lipšic, je úplná samozrejmosť, nech sa pozrie na stanoviská a prax prvej i druhej Ficovej vlády.

Najdôležitejšie protikorupčné opatrenie vlády Ivety Radičovej presadila vtedajšia ministerka spravodlivosti a dnešná poslankyňa Mostu-Híd Lucia Žitňanská. Hlavným obsahom jej osobnej politickej agendy je boj za väčšiu transparentnosť štátu, predovšetkým v oblasti súdnictva, a protikorupčné opatrenia. Podobné zameranie má v strane #Sieť aj Miroslav Beblavý a aj vďaka nemu a jeho odhaleniam je známa prehnitosť pomerov v zdravotníctve a štátnej správe za vlády Roberta Fica. Ak už nič iné, tak predsedovia Sme rodina a SNS, Boris Kollár a Andrej Danko, mali pred voľbami kritické vyjadrenia voči veľkým finančným skupinám a oligarchom. Ako potenciálni členovia vládnej či parlamentnej koalície dostanú príležitosť, aby svoje slová premenili na politické rozhodnutia.

Široká koalícia, ktorá sa črtá na politickom obzore Slovenska, bude mať veľa problémov sama so sebou. Ale ak má v niečom prirodzené predpoklady priniesť významnejšiu zmenu k lepšiemu, tak je to práve posilnenie právneho štátu a začiatok skutočného boja proti korupcii.

Marián Leško