Denník N

Pozorujte, opakujte (reklama na Couchsurfing a sveový mier)

????????????????????????????????????
????????????????????????????????????

Keby Couchsurfing vynašli v Bruseli, pokojne by to mohol byť „operačný program interkulrútnej spolupráce“, prípadne „akčný nástroj pre integráciu“. Celkom banálna záležitosť totiž plní celkom podstatné úlohy.

Mohol by som začať vymenovávaním možných rizík a potenciálnych nebezpečenstiev, preukázanými krádežami, pokusmi o znásilnenie, znásilneniami, pokusmi o vraždu alebo vraždami, ale keďže mám krátko po dvadsiatke a svet je gombička, začnem inak. Couchsurfing si trochu reklamy zaslúži. Ani napriek prelinku na couchsurfingový web pritom nedúfam v honorár z Ameriky, a pokiaľ za týmto blogom stojí nejaký hlbší dôvod, bude to číra fascinácia. Ak nie hneď z Couchsurfingu, tak z tých ľudí za počítačmi. (A to by ma za normálnych okolností desať z desiatich psychológov zaradilo niekam do priestoru  skeptik – cynik – flegamtik. Ale neodbáčajme.)

Pre veľmi nezorientovaných appendix hneď na úvod: Couchsurfing znamená hľadanie gauču. Zaregistrujete sa na stránke, kam pridáte svoju fotku a pár riadkov o sebe. Pred cestou potom vyhľadávate ľudí, potenciálnych hostiteľov, vo vašej destinácii – podľa fotiek a pár informácii – a predovšetkým podľa odporúčaní/varovaní všetkých pred vami. Napíšete si, všetko odkomunikujete, dohodnete sa. Nič to nestojí.

Na prvý pohľad: ubytovanie zadarmo. Iste, pri cestovaní sa hodí ušetriť každé euro, ale sploštiť Couchsurfing na ubytko grátis je niečo podobne smutné, ako pozorovať ľudí strkajúcich do seba lakťami pri akcii na banány.

Couchsurfing je pre mňa pritom práve o pozorovaní. Prídete do domu cudzieho človeka v cudzej krajine. Predstavíte sa. Sadnete si. Rozprávate sa. Zasmejete sa. Naozaj si sadnete. Pozorujete.

Ak ničomu nerozumiete ani po dlhšej dobe, opakujete. Učíte sa. Vravím, pozorujete. (Modelová situácia: Prečo váš hostiteľ večeria kura s ryžou rukami? Nedozviete sa. Úkony ale budete opakovať so zarážajúcou presnosťou až po vylízanie taniera a privretie očí pri modlitbe). V konečnom dôsledku na vás doľahne, že krajinu spoznáte asi lepšie z domova náhodného človeka než z interiéru hostelovej/hotelovej/neviemakejluxusnej izby.

náhodnom človeku v cudzej krajine nepíšem náhodou. Dajme si dva príklady. Cestujete do Arménska. Náhoda at its best.

Prvá noc v Jerevane. Prespávate v rodine bradatého predavača zeleniny v bytíku na predmestí. Keďže o šiestej ešte nie je rodina doma, ľudia, ktorých ste nikdy nevideli vám nechajú kľúč od bytu pod rohožkou. Teploty v auguste počas dňa permanentne prekračujú štyridsiatky, pocitovo šesťdesiatky. Sovietski architekti na augusty očividne nemysleli. V obývačke panelového bytíku si uvedomíte, že peklo môže byť niečo tak jednoduché ako betón. Osprchujete sa.

Neosprchujete sa, netečie voda , možno tlak. Namiesto toho do vás rodina predavača zeleniny hneď po príchode plánuje natlačiť všetko jedlo bytu. Arménska. Len čo si z misky vezmete jeden kúsok z podivného arménskeho pokrmu (slušnosť), manželka prihodí do misy z panvice nový a vždy trvá na tom, aby ste čerstvý hneď zjedli. V intenciách arménskej mentality večeriate do polnoci. Baklažán, dozviete sa. Z kazeťáku na polici dopĺňa atmosféru kaukazská výberovka. V inom kontexte by bol váš hostiteľ hipster. O polnoci sa všetky prítomné telá uložia k spánku v domnelej obývačke. Takže spálňa.

Druhá noc v Jerevane. Prespávate v podozrivo veľkom dome podozrivo mladého chalana. Terasa. Bazén. Ale ovládnete sa. Keďže posledné dni vám to so sprchou nevychádzalo a s najväčšou pravdepodobnosťou za vašim zhnednutím nebude slnko, do vody skočíte až po osprchovaní.

Hneď po bazéne váš hostiteľ objednáva pizzu a hneď po pizze vám oznamuje, že by ste mali zájsť na tradičnú kaukazskú diskotéku (účet si rozdelíte a presne v tomto bode prídete o asi o polovicu svojho rozpočtu na Jerevan). Aby ste sa do stali do švungu, cez wifi repráky vám pustí všetko, čo ste za posledné roky z americkej popmusic premeškali. Krátko po polnoci vyrážate (druhá polovica rozpočtu).

Couchsurfing veru.

Prvotný pocit, že sa dopúšťate niečo ako zoznamka cez internet, pominie. Po pár skúsenostiach vám to začne pripadať až také neskutočné, že sa dostaví mierna previnilosť. Že to musíte nejako vracať. Že rozmýšľate ako to všetkým kompenzovať. Neviem, ako sa tento pocit volá, ale od tej asociácie so zoznamkou má ďaleko. To, že náhodnému človeku v cudzej krajine budete chcieť uvariť večeru z maminho receptu, však príde samo.

Teraz najčítanejšie