Denník N

Čudná zmluva z envirorezortu za státisíce ešte raz

Kriváň z Tichej doliny. Fotografia Marcel Uhrin
Kriváň z Tichej doliny. Fotografia Marcel Uhrin

Ministerstvo životného prostredia zareagovalo a odpovedalo na otázky, uvedené v predchádzajúcom blogu. Za snahu komunikovať je potrebné pochváliť, nemôžem sa však ubrániť dojmu, že ministerský list obhajuje neobhájiteľné a preto mi príde jeho stručná analýza v kontexte s pozorovanou realitou užitočná. Tak sa ešte raz pri tej dohode krátko pristavme.

List ako odpoveď na môj predchádzajúci text spracovala generálna riaditeľka kancelárie ministra Ľubica Kováčová a hneď v úvodnom odstavci sa v ňom píše, že dohoda s občianskym združením Komplexná centrálna záchranná služba (KCZS) predstavuje „pragmatické a ekonomicky výhodné vyriešenie nepriaznivej situácie, ktorá súvisí s výkonom strážnej služby v chránených územiach”. Podčiarkujem slovo „vyriešenie“, po tejto informácii by sme ani nemuseli čítať ďalej, problém strážnej služby v ochrane prírody je zabezpečený, stačí na to priama dotácia 850 tisíc eur (pochybnému) občianskemu združeniu. Také jednoduché a úsmevné to ale nie je.

V ďalšej časti svojho listu ministerstvo opisuje reálnu situáciu: uvádza (nedostatočné) počty profesionálnych ako aj dobrovoľných strážcov. V prípade dobrovoľných strážcov uvádza, že aktívna je len časť zboru, zvyšok sú dôchodcovia, ktorí už žiaden výkon nepodávajú. Opisuje, že túto skupinu odborne koordinuje ŠOP SR ale patrí pod ministerstvo vnútra. V poriadku, je potrebné ale povedať, že za stav tohto dobrovoľného zboru nesie zodpovednosť spoločne rezort životného prostredia ako aj rezort vnútra. A tiež Štátna ochrana prírody. Činnosť týchto strážcov je dlhodobo financovaná minimálne, zriedka sa konajú skúšky pre nových členov a podobne. A tento stav, za ktorý envirorezort a ŠOP SR nesie spoluzodpovednosť je podľa názoru ministerstva dôvod na pridelenie dotácie občianskemu združeniu, ktorého hlavná činnosť leží preukázateľne mimo oblasť ochrany prírody.

Ministerstvo ďalej píše, že kvôli zaneprázdnenosti profesionálnych strážcov aj inými, ako strážnymi činnosťami ŠOP SR „…využila ponuku KCZS a už niekoľko rokov úspešne spolupracuje na dodržiavaní zákona v chránených územiach“. Pomiňme teraz otázku, čo za ponuku to vlastne ŠOP SR dostala (a hneď na ňu našla a priklepla tisíce eur), všimnime si inú skutočnosť. V liste sa totiž konštatuje, že s týmto občianskym združením ŠOP SR už niekoľko rokov úspešne spolupracuje. V kontexte tejto informácie nemá žiadnu logiku, ak v ani jednej zverejnenej výročnej správe ŠOP SR za posledné obdobie sa o takej spolupráci nenájde ani zmienka (pritom iné spolupráce s iným občianskymi združeniami v správach uvedené sú). Teda, na jednej strane sa tvrdí, že existuje dlhodobá spolupráca, na strane druhej o nej neexistuje žiadna oficiálne fixovaná stopa a napriek tomu je zrazu na stole dohoda o dotácii tisícok eur. Ministerstvo v liste argumentuje obojstrannou výhodnosťou spolupráce a uvádza, že členovia KCZS „získali istotu pohybu v lesnatom či horskom teréne“. Dá sa to čítať aj tak, že štátni ochranári členov KCZS sami vyškolili a ako „odmenu“ im za toto školenie teraz idú zaplatiť spomínané tisíce. Nezdá sa vám to absurdné?

Potrebu uzavrieť takúto lukratívnu dohodu s KCZS argumentuje ministerstvo aj uvedením názoru Asociácie strážcov chránených území Slovenska (ASCHÚS), pričom celkom presne cituje vyjadrenie, ktoré poskytol aj prezident tejto organizácie, Dan Harťanský: „Vzhľadom na nedostatočný počet profesionálnych strážcov ŠOP SR, ktorí pôsobia v našich národných parkoch a chránených krajinných oblastiach vítam každú iniciatívu, ktorá zintenzívni a skvalitní výkon strážnej služby ochrany prírody v našich maloplošne ale aj veľkoplošne chránených územiach.  Verím že táto aktivita bude prínosom pre ochranu prírody na Slovensku a činnosť tejto skupiny strážcov bude využitá v lokalitách kde dochádza k závažným porušeniam platnej legislatívy na ochranu prírody ako sú nelegálne vykopávanie a poškodzovanie chránených druhov rastlín, nelegálnym vjazdom motorových vozidiel, usmrcovaniu chránených druhov živočíchov, alebo poškodzovaniu biotopov európskeho a národného významu”. ASCHÚS združuje prevažne profesionálnych strážcov chránených území Slovenska, čiže zamestnancov ŠOP SR, toto stanovisko ale nikde oficiálne zverejnené nemá. Z diskusií s niektorými členmi tejto organizácie ale viem, že dohodu s KCZS považujú za škandál. Ostatne, Zdeněk Pochop, člen výboru ASCHÚS sa k dohode vyjadril e-mailom nasledovne: „Nevidíme do pozadia spochybňovanej dohody, ale tieto financie mohli kľudne dostať profi strážcovia ŠOP SR na PHM, vybavenie, platy … a keďže je ich 83, vychádzalo by na jedného cca 8000 €. Slušné. … V tejto dobe, kedy strážcovia CHÚ sú „zatiahnutí“ do rôznych projektov, nemajú čas na svoju robotu, sa zdá, že „každá iniciatíva kontroly územia CHÚ je vítaná“, no v prípade účasti KCZS v tíme, by som celkom nechápal, prečo tu kontrolu robia oni“.

Čarovná je aj ďalšia formulácia z ministerského listu: „Oprávnenie na vykonávanie tejto služby vychádza u dotknutých zamestnancov KCZS ako dobrovoľných členov stráže prírody s celoslovenskou pôsobnosťou.“ Na celom webe KCZS sa nedočítate koľko vlastne má zamestnancov či členov. To ale ministerstvu nebráni zmluvu obhajovať tým, že tento neznámy počet zamestnancov je argumentom pre uzavretie tejto finančne výhodnej dohody. Však sú dobrovoľnými členmi stráže prírody, teda tej skupiny strážcov, ktorej zlý stav ministerstvo v úvode svojho listu opisuje a obhajuje ním uzavretie dohody.

V ďalších častiach listu ministerstvo v odpovedi píše, že „akcie sa budú vykonávať jednak periodicky podľa vopred dohodnutého plánu v jednotlivých chránených územiach Slovenska a jednak nárazovo podľa potreby, pričom počítame s využitím všetkej techniky vrátane vrtuľníka.“ Tu ale narážame na priamy rozpor listu s dikciou uzavretej dohody, kde sa píše, že ŠOP SR „požiada“ KCZS „o pomoc a spoluprácu … za podmienky nedostatočných vlastných personálnych, resp. technických kapacít alebo v čase mimoriadnych situácií“. Teda žiadna periodicita, žiaden vopred dohodnutý plán, v inej časti dohody sa dokonca explicitne hovorí o „náhodných kontrolách“. Zopakujme, dikcia dohody hovorí, že KCZS bude realizovať činnosti len v prípade nedostatočných kapacít ŠOP SR, čo je v rozpore s argumentáciou ministerstva. Napriek tomu dohoda upravuje vyplatenie záloh na činnosť vopred.

Ministerstvo ďalej píše, že “niektoré akcie budú organizované aj v súčinnosti s policajným zborom SR, či Slovenskou inšpekciou životného prostredia, ktorí svojou kompetenciou doplnia kompetencie členov skupiny pri konkrétne zameraných akciách”. Na spoluprácu s políciou či SIŽP má predsa ŠOP SR aj vlastné kapacity, prečo ich plánuje vykonávať s členmi práve tohto občianskeho združenia?

V celej dohode ako aj v argumentácii ministerského listu sa významne akcentuje ako predmet vykonávanej činnosti potláčanie pytliactva. Prečin pytliactva ale nie je súčasťou zákona o ochrane prírody a za jeho riešenie ŠOP SR priamo nezodpovedá, ostatne nie je vôbec súčasťou jej štatútu. Ministerstvo v liste okrem iného uvádza, že „medzi pytliactvo sa v zmysle príslušnej legislatívy zaraďuje aj vyberanie mláďat z hniezd dravcov“. Podľa aktuálne platného poľovného zákona sú ale z dravcov poľovnou zverou už len jastrab veľký, myšiak lesný a myšiak severský. Posledný druh u nás nehniezdi, vyberanie mláďat z hniezd ostatných dravcov teda pytliactvom nie je (je ale prečinom na úseku ochrany prírody). Toto by ale ministerstvo mohlo a malo vedieť.

V závere listu ministerstvo spomína aj snahu o zavedenie zelenej polície tak ako o tom nedávno informovala generálna prokuratúra. V liste sa ale konštatuje, že táto snaha „… nie je nová a periodicky sa informácie tohto druhu v médiách objavia a … ŠOP SR by ju určite uvítala. Avšak do jej vzniku je potrebné situáciu riešiť a činnosť národnej skupiny je jednou z vysoko účinných možností”. Čo ale ministerstvo pod „národnou skupinou“ a jej „činnosťou“ myslí je absolútne nejasné. Môžeme sa len domnievať, že si pod tým predstavuje práve občianske združenie KCZS, ale o tom, že by jej členovia či zamestnanci mali tvoriť nejakú národnú skupinu nie je v predmetnej dohode ani písmenko. A vôbec, kto by ju za takú skupinu ustanovil?

„Argumentačný“ list ministerstva končí informáciou o organizácii a výške vynakladaných finančných prostriedkov súvisiacich so záchranou hendikepovaných živočíchov. Uvedené čísla nespochybňujem, každopádne ale aj z vlastnej skúsenosti viem, že ŠOP SR toto ledva zvláda (a nie, nie je to neochotou ľudí na najspodnejších priečkach v organizácii, ale nedostatkom prostriedkov a motivácie, preto ak sa do niektorých zo záchranných staníc ŠOP SR cez víkend dovoláte, prežijete zázrak) a len pripomeniem, že táto oblasť činnosti ŠOP SR nie je obsahom kritizovanej dohody a v prechádzajúcom texte som nedostatky len dal do kontrastu k vopred vyplateným 850 tisíckam eur.

Blížime sa k záveru. Podstatnú časť otázok z pôvodného blogu ministerstvo teda vo svojom liste nezodpovedalo, naopak pribudli ďalšie, zopakujme si ich všetky spoločne:

  1. Ministerstvo vôbec nevysvetlilo, z akých rozpočtových zdrojov sa vlastne suma 850 tisíc eur vyčlenila? Neodpovedalo na otázku, či by nebolo vhodnejšie túto sumu rozdeliť existujúcim pracoviskám Štátnej ochrany prírody, ktoré často krát nemajú ani cent na riešenie záchrany zraneného chráneného živočícha? Sumy uvedené ministerstvom v odpovedi nespochybňujem, no každodenná realita, napríklad vo veľkých mestách, je úplne iná.
  2. Ministerstvom opisovaný zlý stav dobrovoľnej strážnej služby nikto dlhodobo nerieši. Prečo nie je možné poskytnúť prostriedky pre činnosť tohto zboru?
  3. Ako je možné, že takáto dohoda sa uzatvára s organizáciou, ktorá na svojej internetovej stránke nemá zverejnené ani len stanovy. Ministerstvo argumentuje dlhodobou spoluprácou, tá ale nie je nikde v oficiálnych dokumentoch (napríklad ŠOP SR) spomínaná.
  4. Ministerstvo nedostatočne vysvetlilo problém oprávnenia občianskeho združenia napríklad kontrolovať motorové vozidlá, či neregistrovaného preparátora chránených živočíchov. Majú všetci členovia / zamestnanci KCZS oprávnenia stráže prírody?
  5. Nejasná zostáva aj kompetencia tohto občianskeho združenia riešiť podozrenia na nelegálne usmrcovanie chránených živočíchov.
  6. Zdôrazňovanie problematiky pytliactva v dohode ako aj v odpovedi ministerstva je v nesúlade so štatútom ŠOP SR, ktorej táto činnosť neprináleží, nehovoriac o tom, že ministerstvo argumentuje odkazmi na nesprávnu legislatívu.
  7. Ministerstvo sa úplne vyhlo vysvetleniu činnosti „podpora zvyšovania informovanosti záujmových skupín“, ktorá v dohode je dojednaná? Akých? Ako často? Za aké prostriedky?
  8. Ministerstvo úplne prehliadlo otázku týkajúcu sa existencie „národnej skupiny pre elimináciu nelegálneho lovu“. Existenciu takej skupiny nie je možné v oficiálnych dokumentoch tejto krajiny nikde dohľadať, napriek tomu je to pojem používaný v dohode, ktorá zakladá vyplatenie státisícov eur.
  9. Pokus ministerstva o vysvetlenie vzťahu dohody k snahe zaviesť takzvanú zelenú políciu je nejasný.
  10. Fakt, že dohoda sa uzavrela bez verejného obstarávania, sa vysvetľuje „civilnou zákazkou“ služby civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva. Úplná väčšina v dohode dohodnutých činností pod túto definíciu ale zjavne neplatí.

Zhrnuté a podčiarknuté. Nejasnosti okolo čudnej zmluvy envirorezortu pretrvávajú a ministerské vysvetlivky veľa jasu do jej pochopenia nepriniesli, naopak rozpory sa prehĺbili. Za zmienku na záver stojí aj ďalšia zmluva, ktorú toto občianske združenie s nejasným počtom členov uzavrelo s ďalšou organizáciou tiež v rezorte životného prostredia, so Slovenským vodohospodárskym podnikom. Všimnite si sumu a všimnite si spôsob zálohovej platby.

Teraz najčítanejšie