Cudzinec v cudzej krajine

ROBERT A. HEINLEIN

Robert Anson Heinlein (1907-1988) patrí medzi veľmajstrov science-fiction a patrí do tzv. Veľkej trojky americkej vedeckej fantastiky spolu s Isaacom Asimovom a Arthurom C. Clarkeom.

Najepickejším dielom sci-fi je séria o Nadácii od Isaaca Asimova, najhodnovernejším dielom o technológiách je Stretnutie s Rámou od Arhura C. Clarka a najväčším dielom sci-fi o ľudskosti je román Cudzinec v cudzej krajine od Roberta Heinleina.

Bližšie sa pozrieme na tri kľúčové a najpodarenejšie diela už legendárneho autora.

Cudzinec v cudzej krajine

(Stranger in a Strange Land, 1961)

Kniha, ktorá potvrdila Heinleinov neskutočný rozprávačský talent a zapísala ho do siene slávy nielen sci-fi, ale aj povojnovej modernej americkej literatúry. Humorný a smutný, vtipný a filozofický, a hlavne strhujúci príbeh o veľkosti človeka. Oslavný epos a zdrvujúca kritika spoločnosti. To všetko a ešte mnoho viac je „Cudzinec“.

Valentine Michael Smith je človek, ktorý bol vychovávaný na Marse Marťanmi, potom, čo tam stroskotala prvá prieskumná kozmická loď s ľudskou posádkou Envoy. Po štvrťstoročí, po tom, čo na Zemi skončila vojna, je na Mars vyslaná ďalšia výprava. Objavia vrak Envoy, objavia Marťanov a objavia jediného stroskotanca, ktorý prežil. A ten dosiaľ nikdy žiadneho človeka nevidel. Už ako dospelý muž sa Michael vracia späť na Zem a hneď vyvolá mediálne zemetrasenie a všetky noviny a obrazovky sú plné Muža z Marsu. Michael sa ocitá v úplne cudzom svete a tvrdo bojuje sám so sebou, aby pochopil ľudí, ich život, ich podstatu, ich predsudky, radosti a bolesti. No stretáva sa s častým nepochopením, keď sa snaží vysvetliť svoje pocity, marťanskú filozofiu a narazí na fanatický odpor, keď sa pokúsi naučiť ľudí fundamentálne základy svojej viery – grokovanie, zdieľanie vody a lásku.

Kniha je kritikou spoločnosti, cirkví, úzkoprsosti, bigotnej zabednenosti, krátkozrakosti, skrytej nenávisti ľudí k všetkému odlišnému, je proti predsudkom, ktoré máme, aj keď nemáme už žiadne argumenty, ktoré by ešte oprávňovali ich existenciu…  S týmto výpočtom, by sme mohli ešte pokračovať ďalšiu polhodinu. Právom najslávnejšia kniha od Heinleina a oprávnene označovaná za jeho najlepšie napísanú. Úplná klasika.

„Cudzinec“ je kultovou knihou nielen pre fanúšikov sci-fi, ale „pre všetkých, ktorí sa nechcú uspokojiť s priemerným životom plného predsudkov. Je to dojemný a napínavý príbeh s hlbokým posolstvom o podstate dobra a zla a zdrojoch ľudskej činorodosti a sily.“ (Cizinec v cizí zemi, 2006, nakladatelství Banshies)

„Je jeden odbor, v ktorom je človek neprekonateľný; preukázal nekonečnú vynaliezavosť vo vymýšľaní stále lepších a účinnejších spôsobov, ako zabíjať, zotročovať, otravovať a vo všetkých smeroch strpčovať život sám sebe. Človek je ten najčernejší vtip, ktorý vyviedol sám sebe.“

„Vek neprináša múdrosť, ale dodáva ti rozhľad. A  najsmutnejšie, čo môžeš z tej výšky vidieť, sú – v diaľke za tebou – pokušenia, ktorým si odolal.“

„Zistil som, prečo sa ľudia smejú. Smejú sa, pretože ich svet bolí a pretože smiech je jediná vec, ktorá ich pred bolesťou chráni. (…) Nájdi mi niečo, čo ti pripadá smiešne. Vtip, alebo čokoľvek čo ťa rozosmeje, až sa budeš za brucho chytať. Potom uvidíme, či v tom nenájdeme špatnosť a či sa budeš smiať, keď vo vtipu žiadna špatnosť nebude. (…) Vrcholom všetkého humoru je očividne situácia, keď niekto spadne a narazí si zadok. Jeden by povedal, že to nie je zrovna pekný obraz ľudskej rasy. Ale je. (…) Myslel som si – a hovorili mi – že smiešna vec je dobrota. Nie je. Nikdy nie je smiešna pre toho, komu sa stane. Dobrota je v smiechu. Je to hrdinstvo a zdieľanie proti bolesti a ľútosti a porážke. (…) Aj smrť je smiešna. Prečo o nej existuje toľko vtipov? Pre nás – pre ľudí – je smrť tak smutná vec, že sa jej musíme smiať. Všetky náboženstvá, o ktorých som čítal: každou vetou svojich kníh sa navzájom popierajú, ale každá z nich ponúka cesty, ako sa smiať dokonca i tvárou v tvár smrti.“

Mesiac je drsná milenka

(The Moon is a Harsh Mistress, 1966)

V roku 2075 je Mesiac trestaneckou kolóniou Zeme. V podstate sú tam vyslaní všetci, čo sa na Zemi stanú „nepohodlnými“. Kolónie sú však veľkými mestami (napr. Luna City, Nový Leningrad) a jej obyvatelia sú síce nespokojní s diktátom Zeme, ale akceptujú status quo. Všetko sa však zmení, keď (rozprávač príbehu) Manuel „Mannie“ O’Kelly Davis, počítačoví technik, zistí, že hlavný centrálny počítač HOLMES IV, ktorý riadi všetky kolónie na Lune, získal vedomie. Mannie začne za počítačom, ktorému dal prezývku Mike, chodiť stále častejšie a Mike je každý dňom vedomejší a vedomejší – dokonca má zmysel pre humor. Vďaka priateľstvu, ktoré medzi nimi vznikne, vznikne zároveň aj šanca využiť centrálny počítač proti Zeme, aby Luna mohla získať nezávislosť. Kniha alegorizuje Americkú vojnu za nezávislosť, polemizuje s myšlienkami autarkie, libertarianizmu (v jednej pasáží je Mike prirovnaný k Johnovi Galtovi, hlavnej postave z románu Atlas pokrčil plecami od Ayn Randovej), odsudzuje despotizmus, bravúrne rozoberá chystanie revolúcie z podzemia a využíva svoje poznatky z čias vojenskej akadémie a nádherne maľuje karikatúrny obraz budúcnosti Mesiaca a Zeme. Pozor! Príbeh vysoko konšpiračný. Vysoko návykový.

Heinlein je veľmajster písaného slova a štýlu a za celý čas, čo človek knihu číta ani na sekundu nepochybuje, že „toto nie je možné“, ani raz sa nepozastaví nad tým, že „počkať, ono sa to neodohráva na Zemi, ale na Mesiaci“, až tak bravúrne je tento príbeh napísaný a patrí skutočne nielen k top dielam sci-fi, ale literatúry vôbec.

O tejto knihe už viac ani slovo. Lebo je to jedno veľké dobrodružstvo a nedá sa začať s reprodukovaním jednej časti, aby človek jedným dychom nezačal s ďalšou. Niekedy skutočne dobre napísaná kniha nepotrebuje siahodlhé recenzie. Je to lepšie ako film a oprávnene zahanbuje každého scenáristu.

„Nie je nič horšie než nútiť slobodného človeka, aby platil za niečo, čo nechce, len preto, že si vy myslíte, že je to k jeho dobru.“

Hviezdna pechota

(Starship Troopers, 1959)

Pre všetkých fanúšikov military science fiction. Asi najkontroverznejšie dielo z pera tohto alchymistu sci-fi. Heinlein bol absolventom (1929) Námornej akadémie Spojených štátov (U.S. Naval Academy) v Marylande a do roku 1934 slúžil v americkom vojenskom námorníctve. Musel odísť kvôli tuberkulóze. Počas liečby vynašiel svoj vlastný dizajn vodného matracu (ktorý bol oficiálne patentovaný až ďaleko v budúcnosti – v roku 1971).

Akokoľvek, služba v armáde, skúsenosti a spomienky slúžili ako východiskový bod pre napísanie Hviezdnej pechoty. Heinlein tu vyzdvihuje koncept dobrovoľnej armády, ideálny spoločenský systém vidí v rozdelení občanov na dve kategórie – tí s plným občianstvom a tí s čiastočným občianstvom – jediný rozdiel medzi nimi v podstate je ten, že tí s plným majú volebné právo. Plné občianstvo v Terranskej federácii človek získa len tak, že si odkrúti minimálne dva roky federálnej vojenskej služby.

Hlavná postava Juan „Johnny“ Rico sa po strednej škole rozhodne plné občianstvo získať a podpíše kontrakt na dva roky. To ale ešte nikto netušil, že sa čoskoro vyhlási prvá medziplanetárna vojna. Vojna s „Chrobákmi“ – čo sú pavúkovité bytosti s technickou civilizáciou a spoločenskou organizáciou podobnou tej mravcov – kráľovné a „plánovači“, robotníci a bojovníci.

Napínavý príbeh, plný vojenskej hantírky a exkurzov do vojenskej histórie, ktoré nenudia, ale fungujú ako dobre vybrané spomaľovače príbehu, ktorý ma v podstate jednoduchú dejovú líniu. Klišé: z chlapca sa stáva chlap a počas vojny si uvedomí, že si zvolil najlepšie, keď sa rozhodol pre armádu a po uplynutí dvoch rokov sa rozhodne stať profesionálnym vojakom.

Hlavným ospevovaným motívom, však nie je óda na armádu, ako by sa mohlo zdať, i keď je neodškriepiteľné, že kniha je akosi Heinleinovou osobnou vďakou za roky v armáde – ale hlavným leitmotívom je skôr sloboda. Sloboda ako taká. Sloboda človeka, ktorý sa slobodne rozhodne spraviť to najlepšie pre svoj život. Sloboda slobodne sa vzdať svojej slobody pre obranu slobody (vstup do armády, ktorá bojuje proti nepriateľským „Chrobákom“) a sloboda, ktorá zaväzuje – rozhodnúť sa prevziať zodpovednosť. Zodpovednosť nielen za svoj život, ale aj za svojich spoluobčanov, za svoju domovinu, svoju vlasť, svoju planétu. Je to tak – sloboda bez zodpovednosti, nie je skutočná sloboda rovnako ako zodpovednosť bez slobody – potom to je len domnelá, falošná, iluzórna zodpovednosť, fiktívna sloboda. Práveže akcent na dobrovoľnosť a slobodu voľby dáva slobode a zodpovednosti svoj šmrnc, iskru, imanentnú podstatu. Práve preto je aj Heinleinova armáda dobrovoľnou armádou, z ktorej človek môže kedykoľvek odísť. Táto kniha bola prvou, ktorá Heinleina zaradila k veľkým americkým románovým spisovateľom, ale je zároveň aj najidealistickejšou, miestami hraničiacou až so slepou vierou, ktorá sa však v celkovom kontexte dá – s jedným okom prižmúreným – odpustiť.

„Zo všetkých takzvaných prirodzených ľudských práv, ktoré kedy boli vymyslené, je u slobody najmenej pravdepodobné, že bude lacná, a nikdy nie je zadarmo.“