Denník N

Cvernovka pod tlakom

Zopakujeme si PKO aj po druhý raz? Na tanieri máme zónu „Cvernovka“.

Na pondelkovom verejnom pripomienkovom konaní k návrhom územného plánu zóny „Cvernovka“ prekvapil organizátorov veľký záujem, pri vstupe sa tvorili rady z odbornej aj laickej verejnosti.

Neohrabane moderovaná diskusia, pripomienky týkajúce sa krížom krážom širokej škály tém od parkovania, verejnej, automobilovej aj cyklodopravy cez nejasný počet chránených objektov až po predstavu využitia celého územia prioritne na bývanie neprispievali k dobrej nálade.

Architekt  Žalman nebol schopný ani po opakovaných výzvach definovať kvality existujúceho stavu ani pridané hodnoty prezentovaných návrhov. Opakovane sa odvolával na dokumenty, ktoré priestor regulujú, argumentujúc, že povolené normatívy jeho návrhy vlastne ani v plnej miere nevyužívajú a preto ich máme považovať za progresívne. Tiež viackrát zaznelo, že sa nemáme pozerať do budúcnosti a treba tu už „niečo postaviť“. Vracanie diskusie o minulých a súčasných hodnotách využitia areálu bolo považované za retardujúce.

Zdalo sa, ako keby  rokmi organicky vzniknutá urbanistická štruktúra industriálneho komplexu, ktorá sa stala príťažlivá pre sociálny kapitál – teda pre množstvo prevádzok, firiem, spoločností, predajní, obchodov, kaviarní, skúšobní i ateliérov, ktoré dnes tvoria prirodzené kreatívne centrum Bratislavy  a ktoré pomohli oživiť aj priľahlé štvrte – nemajú pre spracovateľov žiadnu hodnotu.

Ochrana sociálneho kapitálu a na kolene sa rozbiehajúceho kultúrneho priemyslu v Bratislave si podľa navrhovateľov nieže nezasluhuje špeciálnu ochranu ale nestojí im ani za zmienku. Na rozdiel od prítomnej verejnosti. Pozostatky industriálnej éry ostali kulisou developerskej architektúry.  (Pričom viaceré z nich, ako napríklad „farbiareň“, ktoré boli ešte v roku 2008 pamiatkármi vyhodnotené ako stavby hodné ochrany, dnes už neexistujú.)

Návrhy počítajú s mohutnou bytovou výstavbou a príslušným množstvom parkovacích miest. Na otázky, čo sa stane ak ráno vyrazí z podzemného parkoviska 1500 áut s dopravou v celej mestskej štvrti, účastníci diskusie nedostali odpoveď. Existujúce trendy preferujúce verejnú, pešiu a cyklodopravu pri tvorbe UPZ Cvernovka architekt pripustil, ale „až o 20 rokov“.  Poznámka, že navrhované riešenie bude znamenať záťaž pre už aj tak poddimenzované komunikácie napojené na mestské dopravné tangenty, ostala visieť vo vzduchu.

Zdá sa, že predstava, aby územný plán zóny o budúcnosti Cvernovky vznikal zdola, diskusiami, definovaním existujúcich hodnôt a hľadaním konsenzu je tvorcom plánu na míľe vzdialená. Aktuálne výpovede nájmov dnešným nájomníkom Cvernovky majú svoju výpovednú hodnotu.  Ponuka na dialóg a spoluprácu s nezávislými iniciatívami, ktoré sa snažia zachovať charakter Cvernovky ako živnej pôdy nezávislej umeleckej sféry ostane zrejme nevyužitá. Nápad využiť priestor na vznik kultúrno-vzdelávacej inštitúcie ako najvhodnejšej funkčnej náplne – ku ktorej sa mimochodom prikláňa i odborná verejnosť, nestála navrhovateľom ani za zmienku .

Neviem odohnať myšlienku Igora Marka – významného slovenského architekta, ktorý sa podieľa na rozvojových projektoch Londýna – o nutnosti plánovať mesto s ľudmi, ktorí v ňom žijú.

O Bratislave sa už dlho hovorí ako o meste, ktoré má výborné podmienky na rozvoj kreatívneho priemyslu. Ak chceme, aby si mesto túto predstavu osvojilo, mali by si ju osvojiť jeho volení predstavitelia a správcovia. Skutočnosť, že sa jeden kultúrno-spoločenský komplex s premyslenou koncepciou, práve zbúral – nám zatiaľ veľké šance nedáva.

Teraz najčítanejšie

Lucia Štasselová

Od roku 2014 pôsobím v komunálnej politike, som poslankyňa v Ružinove aj v hlavnom meste za Ružinov. V roku 2018 som bola druhýkrát zvolená do mestského zastupiteľstva Bratislavy, stala som sa viceprimátorkou hlavného mesta Bratislava, pre oblasť sociálnych vecí a rozvoj dostupného nájomného bývania. Som tiež členka predsedníctva Slovenského centra fundraisingu.  Spoluiniciovala som založenie Kolégia pamäti národa pri občianskom združení Post Bellum. Spoluzakladala som Nadáciu pre deti Slovenska, projekt Hodina deťom. Som vydatá, manžel je riaditeľom Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave,  máme spolu 5 detí a jedenásť vnúčat.