Denník N

Daj viac ako sa patrí

Vianoce, čas kedy sú ľudia k sebe milší a peňaženky pre charitu otvorené. Ale zamyslíme sa v tomto vianočnom zhone, čo týmito darmi spôsobíme? Hlavne keď po advente nasleduje ďaľších 11 mesiacov.

Tento článok nie je proti darom na charitu. Tento článok je o tom ako darovať to, čo nemôže každý a pritom pochopiť veľa vecí.

Darovať na Vianoce niečo na charitu, priniesť nepoužívané hračky do detského domova sa predsa patrí. Deti sa nám ukážkovo poďakujú zasvietia im oči a nám je hneď pri duši veselšie. Teda aspoň tým, pre ktorých táto povinnosť po Vianociach končí a všetko sa vráti do starých koľají.

Pre mňa je to najsmutnejšie obdobie v roku, lebo pokaždé sa mi do mysle vkradne otázka: Čo v živote dosiahne človek od malička naučený na milodary šťastných? 

Detský domov som navštevoval viac ako tri roky. Nielen na Vianoce, ale aj cez prázdniny, keď sa skrz dovolenky aj prostredie, z ktorého dieťa muselo byť odobraté stáva bezpečnejšie a keď nie, pomáha pár skvelých dobrovoľníkov a vychovávateľov v táboroch so zvyškom toho čo ostalo.

Tieto tri roky ma naučili, že všetko čo vidím v Konte Nádeje rovnako ako aj srdcervúce príbehy prikrášlené smútkom majú za úlohu získať sponzora. Je to jednoduché. Veď kto by odolal smutnému detskému príbehu?

Druhá vec je získať pozornosť pre seba, lebo v tomto svete sa pozornosti nedostáva. To čo je pre nás prirodzené sa tu stáva luxusom a dôvod na závisť. Dávať pozornosť je podstatne náročnejšie, lebo sa zaväzujeme nahradiť niečo, čo sa nahradiť nedá. Akosi rýchlo sme si zvykli, že keď niečo robíme tak to prináša výsledky. Bohužiaľ nie vo svete, kde bolo zvykom žiť v násilí a kriku. Paradoxne čím viac sa snažíme priniesť svoj šťastný svet, tým je to horšie. Raz mi jedna pani vychovávateľka povedala: “Nikdy im nedáte to, čo im najviac chýba.” Nechápal som, pohorel som.

Možno aj to je dôvod, prečo väčšina volí prvú časť. Je to slušné a jednoduché a paradoxne aj keby sme dali všetok majetok čo máme, je to najlacnejšie.

Ten, čo si zvolí druhú možnosť pochopí skutočné hodnoty života a svoje skutočné bohatstvo. Jedine ak dáme viac ako sa patrí staneme sa Progresívnymi. Odmenou nebudú výsledky ani naše meno medzi darcami. Bude to mix uvedomenia nášho šťastia a neschopnosti ho preniesť na druhých.

Až po dlhom čase prídeme na to, že sme niekomu darovali pár dní šťastia a dokázali niečo, o čo sa nikto radčšej nepokúša. Ego vymeníme za odvahu, lebo zistíme, že nemáme čo stratiť.

A možno raz vyrastieme tak, že budeme mať možnosť darovať prednášku od ľudí, čo niečo v živote už dokázali.

Jedine dobrý príklad človeka, čo vďaka tvrdej práci a napriek stratám dosiahol úspech, dostane nielen tieto deti, ale aj ich deti mimo sieť štátnych inštitúcii.

Vďaka tomuto posunu budú chcieť aspoň niektoré vrátiť niečo komunite.

Toto je jedno z Progresívnych riešený chudoby.

A čo si vyberieš ty? Darovanie na konto alebo darovanie svojho času?

Teraz najčítanejšie