Denník N

Ako ďalej nová univerzitná nemocnica v Bratislave?

Pre dobré rozhodnutie o pokračovaní či zrušení PPP tendra je kľúčové prehodnotiť lokalitu, zreálniť podmienky financovania a dosiahnuteľné prevádzkové úspory

Na nového ministra zdravotníctva čaká viacero neľahkých úloh. Jednou z nich je rozhodnúť o osude PPP projektu univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Momentálne sa projekt nachádza v stave klinickej smrti. Na poradcov sa minuli vyše 2 milióny eur a tender ani zďaleka nie je dotiahnutý. Štúdiu uskutočniteľnosti, ktorou ministerstvo zdravotníctva obhajovalo výhodnosť PPP projektu, spochybnila nielen štúdia INEKO ale aj analýza Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR.

IFP dokonca pomerne odvážne tvrdí, že ak by nemocnicu staval štát, jednalo by sa z dlhodobého hľadiska o finančne návratný projekt. Naopak PPP riešenie zhodnotilo ako výrazne nevýhodné. Treba však upozorniť, že analýza IFP bola značne zjednodušená. Niektoré jej predpoklady si zaslúžia aktualizáciu (najmä podmienky financovania PPP), či lepšie zhodnotenie a revíziu (napríklad úspora 25 % prevádzkových nákladov so súkromníkom aj bez neho). V čom sa zhodnú zatiaľ všetci, najhoršia možnosť je neurobiť nič.

Medzinárodný tender na koncesionára novej univerzitnej nemocnice v Bratislave doteraz nebol zrušený. Analýza IFP po podrobnejšom rozpracovaní, aktualizácii a následnej odbornej verejnej diskusii by mohla slúžiť ako kľúčový podklad pre ministra Druckera, na ktorom by mohlo stáť jeho rozhodnutie o budúcnosti projektu.

Aktualizovaná analýza by mala riešiť aj nasledovné otvorené otázky:

  1. Poloha nemocnice

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR dlhodobo zavádzalo verejnosť tvrdením, že na výstavbu v lokalite Rázsochy existujú právne prekážky. V odpovedi na infožiadosť Nadácie Zastavme Korupciu však MZ SR odmietlo poskytnúť informácie o právnych prekážkach, ktoré bránia výstavbe v areáli Rázsoch, a to s odôvodnením, že o nich „nemá informácie“. Možnosť výstavby potvrdzuje aj starosta príslušnej mestskej časti. Duplicitné vlastníctvo niektorých pozemkov, ktoré sa mohlo javiť ako problém, nepredstavuje prekážku pre stále platné stavebné povolenie.

S lokalitou na Rázsochách sa dlhodobo počíta vo všetkých územných a rozvojových plánoch. Javí sa z viacerých hľadísk ako vhodnejšia oproti areálu bývalej vojenskej nemocnice na Patrónke, ku ktorému sa bez riadneho zdôvodnenia priklonilo minulé vedenie MZ SR. Preto by obe lokality mali byť rovnocenne posúdené z hľadiska všetkých finančných i nefinančných aspektov.

  1. Financovanie projektu

Analýza IFP vychádzala z cien financovania predpokladaných v štúdii uskutočniteľnosti z roku 2014. Cenu zdrojov pre štát z pôvodných 4,6 % aktualizovala na 2 % p.a., pri PPP variante cenu neaktualizovala a uspokojila sa s predpokladmi z roku 2014 – pre koncesionára 6,5 % za dlh a 13,5 % za vlastný kapitál (túto vetu sme 3. mája spresnili). Tieto podmienky už zďaleka nie sú aktuálne, najmä pre PPP sa javia ako výrazne nadsadené. Obzvlášť v kombinácii s predpokladom IFP, že koncesionár bude z potrebného financovania iba 50 % kryť dlhom a rovnakých 50 % vlastným kapitálom (je výrazne drahší, jeho podiel býva nižší). To spôsobilo, že analýza IFP – prezentujúca PPP riešenie nemocnice ako výrazne nevýhodné – v skutočnosti uvažovala s priemernou cenou všetkých zdrojov financovania až 10 % ročne. Teda päťnásobne vyššou ako keby si požičiaval štát.

Tento predpoklad sa v kontexte aktuálnych podmienok na trhu  javí ako extrémny. V tendri na PPP projekt D4/R7 víťazný uchádzač ponúkol celkové financovanie za menej ako 4 % p.a. (vážený priemer ceny úverov a kapitálu). Nemocnica je pre koncesionára i banky pravdepodobne rizikovejší projekt než obchvat, jeho financovanie preto môže byť o niečo drahšie. Nie však násobne. Uvedené predpoklady je preto potrebné aktualizovať a zreálniť.

  1. Prevádzková efektívnosť

Pôvodná štúdia uskutočniteľnosti rátala s tým, že súkromný koncesionár ustráži prevádzkové náklady nemocnice lepšie ako manažéri v štátnej nemocnici. Rozdiel sa mal postupne zmenšovať, v priemere za 30 rokov tvoril 9 % celkovej sumy prevádzkových nákladov. Tento predpoklad nebol podložený, v slovenských podmienkach je však uveriteľný.

Analýza IFP počíta s tým, že prípadná nová nemocnica bude aj pri tradičnom obstaraní (v réžii štátu) rovnako efektívna ako pri obstaraní formou PPP (v réžii koncesionára). Predpokladá, že v novej nemocnici sa ušetrí až 25 % prevádzkových nákladov oproti súčasnému stavu. V oboch prípadoch, teda aj v prípade, že by ju prevádzkoval štát.

Tento predpoklad je odvážny a pritom kritický pre určenie hodnoty za peniaze jednotlivých alternatív. Jeho primeranosť je preto nutné lepšie zhodnotiť a prípadne revidovať. Doteraz nebolo napríklad jasne komunikované, s akou mierou prepúšťania personálu sa počíta. Na podobných delikátnych detailoch však môže celý projekt stáť a padať.

Čo je rozhodujúce

Za pozornosť určite stojí analýza citlivosti uvedená v analýze IFP. Ak by sa náklady financovania PPP variantu zreálnili a zároveň by súkromník dosiahol o 5 % vyššiu úsporu prevádzkových nákladoch, väčšina rozdielu v hodnote za peniaze sa stratí. Ak by rozdiel v efektívnosti prevádzky bol až 10 %, PPP variant by bol dokonca jasne výhodnejší.

Dobré rozhodnutie o tom, či pokračovať v obstarávaní nemocnice formou PPP, alebo toto riešenie zavrhnúť, by malo vychádzať z vyváženej analýzy a čo najreálnejších predpokladov. Teda bez nekorektných zvýhodnení PPP z pôvodnej štúdie uskutočniteľnosti, ale aj bez hendikepov v analýze IFP.

Na rozdiel od PPP diaľnic, v nákladoch PPP nemocnice za 30 rokov výrazne dominujú prevádzkové náklady. Kľúčom k dobrému rozhodnutiu je teda odpoveď na otázku: Dokáže štát navrhnúť efektívnu nemocnicu, ktorá bude prevádzkovo efektívna, eliminovať prezamestnanosť a odbúrať predražené nákupy rovnako efektívne ako súkromník? Ak áno, PPP projekt netreba. Ak je rozdiel v schopnosti ustrážiť prevádzkové náklady výrazný (10 % a viac), PPP nemocnica z ekonomického hľadiska dáva zmysel.

Výhodnosť akéhokoľvek riešenia novej univerzitnej nemocnice bude významne závisieť od kvality poskytovanej starostlivosti. Pre efektívne nastavenie prípadného PPP kontraktu a zároveň účinnú reguláciu všetkých nemocníc je preto dôležité, aby štát vedel kontrolovať a teda aj merať výkony a kvalitu poskytovanej starostlivosti. Toto je výzva, ktorú je potrebné v rezorte zdravotníctva zvládnuť čo najskôr.

Marian Jánoš, spolupracovník INEKO a Nadácie Zastavme korupciu

Ján Kovalčík, analytik INEKO

Tento výstup vznikol aj vďaka finančnej podpore Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis a Veľvyslanectva USA v SR.

Upozornenie:

Riaditeľ INEKO Peter Goliaš pôsobí na čiastočný úväzok ako konzultant španielskej spoločnosti Ribera Salud, ktorá je účastníkom PPP tendra na novú nemocnicu v Bratislave. Z tohto dôvodu Peter Goliaš vecne nezasahoval do textu blogu.

Teraz najčítanejšie

INEKO

INEKO je mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti.