Denník N

Dáma

Pomerne vysoká, takmer nezdravo štíhla s výrazným líčením, nahodená podľa najnovšej módnej vlny…

Dnes jej cesta autom trvá podstatne dlhšie, keby to vedela, asi by si vybrala električku, predsa len ide po koľajniciach a netrpí zápchami. Včera po dlhšom čase uprednostnila pohodlie vlastného auta pred hromadnou dopravou a celkom to šlo, zdalo sa, že prázdniny sa pod dopravnú situáciu podpísali veľmi priaznivo, ani na veľkých križovatkách nestrávila veľa času.

Po raňajkách neváhala, vzala kľúče od auta a vyrazila. U nich na sídlisku sa to ešte dalo, ale potom ju čakalo nemilé prekvapenie. Škoda, môže si za to sama, hnevá sa, keby ju v práci nečakala tá mladucha, neprežívala by to tak. Lenže nadriadený niečo vymyslel a ona ju má na starosti, včera jej poukazovala všetky podstatné veci, teda snažila sa vystihnúť všetko dôležité. Potom doma nad tým premýšľala do neskorého večera, všetko si prehrávala v pamäti.

Len čo sa vymotala z najhoršieho, dupla na plyn, dnes určite nemôže jazdiť predpisovo, nezostáva jej nič iné, dúfa, že policajti ešte skoro ráno spia. Zabočila do uličky a zaparkovala na prvom voľnom mieste, je to síce ďaleko, ale bližšie pri firme bude aj tak plno. Schytila tašky a poďho po schodoch, na chodbe pred kanceláriou bola tma a ticho. Z kabelky vylovila kľúče, zabuchla dvere, do nosa jej udrel zlý vzduch. Rýchlo sa zložila a otvorila dve okná, vtedy si spomenula, že ich nádejná kolegyňa, alebo ako ju má nazvať, bola navoňaná akosi viac, bolo ju cítiť na poriadnu vzdialenosť.

Práve držala v ruke rýchlovarnú kanvicu, keď vošla. Pomerne vysoká, takmer nezdravo štíhla s výrazným líčením, nahodená podľa najnovšej módnej vlny. „Dobré ráno, aj ja by som si dala,“ vycerila drobné zuby smerom k Ivete. Tá na ňu nechápavo pozrela, ešte skôr ako stihla zareagovať ju ovanula akási ťažká kvetinová vôňa. Po chvíľke sa spamätala a naliala vodu do dvoch šálok. Mladucha medzitým prekontrolovala svoju vizáž v malom zrkadle pri umývadle, drobnými krokmi vo vysokých lodičkách pricupitala k nízkemu stolíku a vzala si pripravenú kávu. Iveta ju po očku sledovala, prsty na rukách jej zdobili poriadne dlhé nalepené nechty ružovej farby. Snažila sa pri každom pohybe pôsobiť ako neskonalá dáma, ale ona ju mala prečítanú pomerne rýchlo. Jeden prst sa od tých ostatných odlišoval, chýbala mu umelá nafarbená ozdoba, bol poriadne krátky a už na prvý pohľad prezrádzal, že táto dáma si hryzie vlastné nechty.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Obľúbili ste si moju tvorbu? Chceli by ste si prečítať viac nových kúskov? Na mojej osobnej webstránke http://darinamatichova.sk nájdete množstvo ďalších poviedok, niektoré aj v zvukovej podobe a nechýbajú ani informácie o mojich knižných počinoch.