Dankov rokovací poriadok znamená koniec demokracie

Rokovací poriadok má zabezpečiť pravidlá rokovania Národnej rady a to tak, aby garantoval poslancovi slobodný výkon mandátu. Je zábezpekou elementárnych demokratických princípov v politike a v presadzovaní zmien legislatívy.
Málokto z bežných ľudí má duševnú silu na to, aby sa preberal na stránkach NR SR zákonmi, ktoré sa ho vôbec netýkajú. Pre tých so silnejším žalúdkom teda ponúkam Dankov návrh Rokovacieho poriadku s mojimi komentármi k navrhovaným zmenám. Sami uznáte, že je to paškvil plný nedomyslených, nevykonateľných, nedemokratických a protiústavných opatrení. Boj s opozíciou sa začína nečestnými zbraňami.

4. V § 24 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „písomne vyhotovený návrh na zmenu alebo na doplnenie programu schôdze národnej rady odovzdá poslanec predsedajúcemu bezprostredne po jeho prednesení.“.

Dehonestácia NR SR
Návrhy na zmenu programu budú musieť byť pripravené vopred písomnou formou, no z praxe vyplýva, že tieto návrhy vznikajú z aktuálnych potrieb, ktoré sa častokrát nedajú vopred predpokladať. Forma návrhu na zmenu alebo doplnenie programu schôdze nie je ničím predpísaná. Rokovacia sála NR SR nie je vybavená tlačiarňou, preto ak mieni prijímať predsedajúci návrhy písané rukou bez dôstojnej formy dokumentu, vystavuje sa tým dehonestácii NR SR a to tým, že v krajnom prípade môže od poslancov prijímať rôzne rukou písané lístočky, ktoré podľa tohto ustanovenie napĺňajú potrebu „písomne vyhotoveného návrhu“.

5. V § 26 ods. 1 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: „Ak sú navrhovateľmi viacerí poslanci, môže v ich mene vystúpiť najviac jeden poverený poslanec.“.

Bránenie poslancovi v slobodnom výkone mandátu
Nie je dôvod brániť predkladateľom vystúpiť. Je to zasahovanie do ich práv a slobodného výkonu poslaneckého mandátu. Jednou z najdôležitejších úloh poslanca je predkladanie návrhov zákonov, ktoré úzko súvisí s ich podporou a objasnením účelov zmeny a to jeho vystúpením v rozprave. Ak na návrhu pracuje skupina poslancov, musia byť v tejto funkcii plne zastupiteľní a to aj tým, že k návrhu vystúpi ktorýkoľvek z navrhovateľov, ak to považuje za dôležité.
Zmena neupravuje ani to, akým spôsobom bude stanovené, ktorý z poslancov je povereným poslancom a akým spôsobom bude o tom upovedomený predsedajúci.
Návrh taktiež neupravuje, akým spôsobom sa bude riešiť prípad, ak poverený poslanec bude neprítomný, resp. ospravedlnený z rokovacieho dňa. V tom prípade by bolo znemožnené predložiť návrh, čo je v rozpore s Ústavou SR.

6. V § 27 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „v ktorej môže poslanec vystúpiť len raz, ak tento zákon neustanovuje inak.“.

Zbytočné obmedzenie vystúpení poslancov
Táto zmena je bezúčelná, nakoľko poslanci vystupovali v rozprave k jednému návrhu zákona len veľmi výnimočne dvakrát a ich vystúpenia neboli samoúčelné, ale reagovali tým na problematiku vyplývajúcu priamo z prebiehajúcej rozpravy.

8. V § 27 odsek 7 znie:
„(7) Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese. Pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie.“.

Nezmyselné ustanovenie
V digitálnej dobe, kedy je možné veľmi názorne podporiť svoje vystúpenie v rozprave vysvetlením prostredníctvom grafov, infografiky, obrazu, navyše ak je k takémuto výkladu rokovacia sála NR SR technicky uspôsobená, sa týmto ustanovením dobrovoľne oberáme o pokrokové možnosti výkladu zložitých problémov v rámci rozpravy a to aj do budúcna, kedy je pravdepodobné, že používanie technických pomôcok bude nielen bežným ale i nevyhnutným štandardom.

9. V § 27 ods. 8 a 9 a § 28 ods. 1 a ods. 2 prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ustanovenie § 30 sa nepoužije.“.

Nerovné postavenie v rámci rozpravy
Zákonná limitácia sa nebude vzťahovať ani na vystúpenie predsedu národnej rady, podpredsedu národnej rady, prezidenta republiky a člena vlády, kedykoľvek o to požiadajú a ani na vystúpenie predsedu ústavného súdu, predsedu najvyššieho súdu, predsedu najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora a guvernéra Národnej banky Slovenska.
Ak má byť časovo obmedzené vystúpenie poslancov NR SR, ktorí majú schvaľovať vládne návrhy, rozporovať ich, dopytovať sa a v prípade opozície aj kontrolovať vládu v jej činnosti, je nepatričná nerovnosť v časovom rozsahu vystúpenia členov vlády, ktorí môžu svoje návrhy obhajovať neobmedzene, na čo môže poslanec reagovať iba v časovom limite.
Navyše predstaviteľ vlády má možnosť vystúpiť kedykoľvek na požiadanie, no poslanec len raz v dvadsať minútovom časovom limite. V krajnom prípade bude rokovanie NR SR rozpravou členov vlády, no schôdza NR SR je prednostne miestom vecnej a politickej diskusie pre poslancov NR SR. Táto zmena obracia samotný účel rokovania NR SR a mení politický poriadok krajiny.

10. V § 29 odsek 1 znie:
„(1) Poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne, riadne sformulované a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle národnej rady (§ 82 ods. 2) najneskôr bezprostredne pred ich prednesením v rozprave; začatie prednesu a skončenie prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je poslanec povinný oznámiť predsedajúcemu.“.

Súvisí s 11.

11. § 30 vrátane nadpisu znie:
㤠30
Určenie dĺžky rečníckeho času

Dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 20 minút, a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 30 minút, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Do dĺžky rečníckeho času sa nezapočítava čas prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu.“.

Nebezpečná zmena
Citácia z dôvodovej správy: „Účelom navrhovanej zmeny je zabezpečiť efektívnosť rokovaní národnej rady za súčasného rešpektovania ústavou garantovaných práv poslanca.“
Uvádzané dôvody zmeny sú subjektívne a nezabezpečia efektívnosť rokovaní, navyše sú vážnym zásahom do ústavou garantovaných práv poslanca. Zmena prináša bezdôvodné obmedzovanie parlamentnej demokracie, ktorá spočíva hlavne v nerovnosti časovej dotácie medzi jednotlivými vystupujúcimi v rozprave, kde predkladatelia a členovia vlády majú možnosť niekoľkokrát a bez časového obmedzenia vystúpiť v rozprave. Úprava úplne opomína to, že táto zmena môže spôsobiť prijatie chybnej, nevhodnej alebo protiústavnej úpravy zákona, nakoľko plénum má možnosť presvedčiť k hlasovaniu najmä rečník, ktorý vystupuje v rozprave bez časových obmedzení a má možnosť marginalizovať závažné pripomienky poslancov, ktorí mali možnosť vystúpiť voči predkladateľom len v zanedbateľnom čase.
Rozprava v NR SR nie je len diskusiou pro forma, ale má byť reálnou odbornou diskusiou o problematike, ktorej výsledkom je hlasovanie o návrhu, ktorým poslanec vyjadruje svoj súhlas alebo nesúhlas so zmenou.
Tento návrh je dehonestovaním parlamentnej demokracie, NR SR a rozpravy v nej, keďže tá je vzhľadom na tento návrh zjavne považovaná iba za akýsi druh politickej proklamácie a úplne opomína odbornú stránku a podstatu tejto diskusie.

12. V § 32 odsek 2 znie:
„(2) Poslanca, ktorý neuposlúchne výzvu, na základe ktorej sa mu odobralo slovo, predsedajúci vyzve zachovať poriadok. Predsedajúci vyzve zachovať poriadok aj poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti, alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály, poslanec je povinný opustiť rokovaciu sálu. Ak ani po opätovnej výzve predsedajúceho poslanec neopustí rokovaciu sálu, predsedajúci preruší schôdzu národnej rady na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku a rozhodne o tom, že poslanci prítomní v rokovacej sále opustia jej priestor. Následne predseda národnej rady bezodkladne zvolá poslanecké grémium. Vykázaný poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch (§ 34).“.

Protiústavné a nevykonateľné opatrenie
1. Zmena splnomocňuje predsedajúceho k svojvoľnému výkladu toho, čo sú „prejavy alebo činy, ktorými poslanec prekročil hranice slušnosti“. Predsedajúci nie je vedený žiadnym taxatívnym vymedzením, čo je a čo nie je možné považovať za prekročenie hranice slušnosti. To zakladá na rôzne výklady tohto termínu u predsedajúcich. Pri takto závažných následkoch je to neprípustné. Toto ustanovenie je zneužiteľné v politickom ale i vecnom a názorovom spore tým, že oponent môže byť ľahko odstránený.
2. Predsedajúci má možnosť vykázať za nejasných okolností poslanca z rokovacej sály. To je obmedzením výkonu poslaneckého mandátu. Zúčastňovať sa schôdze NR SR je jednou z najdôležitejších povinností v práci poslanca. Toto opatrenie je protiústavným zásahom. Predsedajúci nie je riaditeľom poslanca, ktorý ho vylučuje z prítomnosti v rokovacej sále. Tá totiž patrí k jeho pracovným povinnostiam. Nadriadeným poslanca je volič, prostredníctvom ktorého získal poslanec mandát na slobodné vykonávanie svojej poslaneckej práce. Volič je teda ten, ktorý na konci volebného obdobia zhodnocuje, ako sa poslanec v čase svojho mandátu správal a akým prínosom bola jeho činnosť pre zlepšenie života občanov SR.
3.Vykázanie poslanca je nerealizovateľné. Predpokladom je, že neuposlúchnutím tejto výzvy budú poslanci demonštrovať svoje právo a povinnosť zúčastňovať sa rokovaní NR SR. Predsedajúci má podľa tohto ustanovenia následne prerušiť schôdzu NR SR. Rovnako má rozhodnúť o tom, aby všetci poslanci opustili rokovaciu sálu. To je opäť závažným zásahom do výkonu poslaneckého mandátu všetkých 150 poslancov NR SR.
Následky opakovaných prerušovaní schôdze môžu mať závažné hospodárske dôsledky, keďže touto zákonnou obštrukciou zo strany predsedajúceho bude paralyzovaná činnosť NR SR. Bude znemožnené rokovať nielen o poslaneckých návrhoch ale aj o vládnych návrhoch zákonov. Pri naliehavosti niektorých zmien môže byť takéto paralyzovanie NR SR ohrozením bezpečnosti.
Predkladatelia dôvodia, že prínos týchto zmien je hlavne v zefektívnení práce NR SR, no touto zásadnou zmenou prinášajú bezprecedentnú možnosť Národnú radu absolútne znefunkčniť.
13. V § 32 odsek 3 znie:
„(3) V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácií na  telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov; to neplatí, ak ide o používanie technických zariadení kancelárie a ak ide o vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov kanceláriou alebo zástupcami hromadných informačných prostriedkov. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2.“.

Zamieňanie príčin a následkov
Definovanie zariadení, ktoré nemožno v rokovacej sále používať zahŕňa všetky technické pomôcky potrebné pre prácu poslanca. Poslanci používajú bežne svoje osobné laptopy, tablety alebo telefóny, ktoré sú pripojené na mobilné dáta alebo wifi v rokovacej sále. Sledujú tak priebeh schôdze, predkladané návrhy zákonov, príp. si dohľadávajú prístupné informácie k prejednávanej problematike. Z danej formulácie je nejasné, ako chce predsedajúci verifikovať, či toto zariadenie poslanec použil napr. na zhotovenie fotografie, keďže kontrolou takéhoto zariadenia by vážnym spôsobom zasiahol do súkromia poslanca.
Vyhotovovanie zvukových záznamov je pritom zákonom akceptovaným spôsobom uchovávania údajov aj pri úradnom styku či v priebehu súdnych pojednávaní. Opätovne sa vymoženosti moderných technológií a ich pomoc a názornosť degradujú, čím sa NR SR pripravuje hlavne sama o kontakt s občanmi, ktorým sa poslanci zodpovedajú.
Občania sledujúci priebeh schôdzí NR SR sa opakovane a masívne sťažovali na nekvalitu vysielania online prenosu. Odborná verejnosť, ktorá sleduje priebeh rokovaní nemá inú možnosť, ako byť odkázaná na prerušovaný a nekvalitný prenos. Z týchto dôvodov poslanci sprostredkúvajú svoj záznam schôdze.
Vedenie NR SR by preto malo brať kritiku občanov vážne a zásadným spôsobom zmeniť kvalitu toho, ako informujú občanov, pretože za zanedbanie svojich povinností idú perzekvovať opäť najmä občanov, ktorí sa bez informácií od poslancov, nemajú ako dozvedieť o priebehu schôdze.

14. V § 32 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) Do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia, zbrane,34) výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky. Do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu.34a) Do rokovacej sály je ďalej zakázané vnášať jedlo. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2.

Nevykonateľné a protiústavné
Chýba definícia pre „obdobné vizuálne zobrazenia“, čo opäť dáva priestor k svojvoľnému výkladu predsedajúceho a priestor na perzekúcie. To isté platí pre „materiály propagujúce politickú stranu“. Každý návrh zákona je materiálom, ktorý propaguje stranu, jej myšlienky a vízie. Každý materiál, ktorý bol vyhotovený politickou stranou musí byť podľa zákona označený ako materiál vyhotovený politickou stranou. Pri úmysle predsedajúceho, v zápale politického boja, znemožniť vystúpenie poslanca, môže prísť k tomu, že použité štúdie, brožúry a iné textové materiály bude vyhodnocovať ako „materiály propagujúce politickú stranu“, čím môže poškodiť poslanca, politickú stranu a podľa ods. 2 znefunkčniť NR SR. To je v rozpore s deklarovaným úmyslom predkladateľov – zefektívniť činnosť NR SR.
Z predkladaného materiálu nie je známe, akým spôsobom bude kontrolované, či poslanec nevniesol do rokovacej sály jedlo, s ktorým sa v návrhu obsahovo nakladá rovnako ako so zbraňou a výbušninou, teda už za samotné vnesenie do sály je definovaný postih a to bez závislosti na tom, či bolo toto jedlo konzumované v rokovacej sále. V krajnom prípade, ak má poslankyňa v kabelke Horalku, porušila rovnako ako v prípade zbrane Rokovací poriadok, za čo jej hrozí postih.

(5) Ak poslanec opakovane narúša poriadok na schôdzi národnej rady podľa tohto ustanovenia, predseda národnej rady podá návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 135 písm. e).“.Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 6 a 7. Poznámka pod čiarou k odkazu 34a znie:
„34a) Napríklad čl. 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., zákon č. 141/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Nástroj nečestného politického boja
Disciplinárne konanie voči poslancovi vedené mandátovým a imunitným výborom môže byť nástrojom represie voči poslancom, najpravdepodobnejšie opozičným, ktorí majú vo výboroch pomerné zastúpenie, teda menšinu a môžu byť väčšinou poslancov napriek nedôvodnosti odsúhlasené. Takéto perzekúcie sú vážnym ohrozením parlamentnej demokracie.

15. V § 32 ods. 6 sa slová „odsekov 2 a 3“ nahrádzajú slovami „odsekov 2 až 4“.

Protiústavné opatrenie
Za neospravedlnenú neúčasť poslanca na rokovacom dni schôdze národnej rady sa podľa tohto návrhu považuje aj vykázanie poslanca z rokovacej sály.
Ak poslanec bol preukázateľne prítomný v rokovacej sále NR SR, navyše je podpísaný v prezenčnej listine a zúčastnil sa hlasovaní, je nespochybniteľné, že v ten rokovací deň bol prítomný, preto je klamstvom a protiústavným zásahom, vyhlásiť, že poslanec bol neprítomný a neospravedlnený.
Dôležité je, že tento druh perzekúcie spočíva na voľnom výklade a svojvôli predsedajúceho o tom, čo sú „prejavy alebo činy, ktorými poslanec prekročil hranice slušnosti“, o tom, akým spôsobom použil technické zariadenie, o tom či dodržal čas určený na rozpravu, o tom či vniesol do rokovacej sály predmet, ktorý predsedajúci považoval za „obdobné vizuálne zobrazenie“, o tom či jeho materiál nie je propagáciou politickej strany…
Z vyššie uvedeného vyplýva, že predsedajúci má nepreberné možnosti v tom, akým spôsobom znemožniť poslancovi výkon mandátu. Tieto možnosti, ktoré predkladatelia navrhujú, právna úprava nijak bližšie nedefinuje, čím dáva možnosť voľnému výkladu.

16. V § 32 ods. 7 sa slová „odsekov 1 až 3“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 až 4 okrem rozhodnutia predsedajúceho o prerušení schôdze národnej rady a rozhodnutia predsedajúceho o opustení priestoru rokovacej sály poslancami,“.

Vid. paralyzovanie NR SR bod 12

17. V § 34 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „písomne vyhotovený procedurálny návrh odovzdá poslanec predsedajúcemu bezprostredne po jeho prednesení.“.

Dehonestácia NR SR vid. bod 4
Rokovacia sála NR SR nie je vybavená tlačiarňou, preto ak mieni prijímať predsedajúci návrhy písané rukou bez dôstojnej formy dokumentu, vystavuje sa tým dehonestácii NR SR a to tým, že v krajnom prípade môže od poslancov prijímať rôzne rukou písané lístočky, ktoré podľa tohto ustanovenie napĺňajú potrebu „písomne vyhotoveného návrhu“.

20. V § 66 odsek 4 znie:
„(4) Predseda národnej rady zvoláva poslanecké grémium podľa potreby. Na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov a podľa § 32 ods. 2 a § 146 ods. 2 zvolá predseda národnej rady poslanecké grémium bezodkladne.“.

Nezmyselné
Z návrhu nie je zjavné, čo je predmetom rokovania poslaneckého grémia v prípade vykázania poslanca. Poslanecké grémium nehlasuje o uzneseniach a jeho závery majú len odporúčací charakter. Navyše pomerné zastúpenie v poslaneckom grémiu opäť zaručuje väčšinový názor vládnych poslancov. Účel navrhovanej zmeny je teda neznámy.

21. V § 90 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Národná rada môže zmeniť ustanovenie o účinnosti zákona vráteného prezidentom vrátane ustanovení súvisiacich s účinnosťou zákona, ak by mal zákon nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude vyhlásený.“.

No hurá! Niečo, čo dáva zmysel.

25. V § 139 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5) Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec narušil poriadok na schôdzi národnej rady, odporučí národnej rade, aby mu uložila pokutu až do výšky 2000 eur; ak poslanec opakovane naruší poriadok na schôdzi národnej rady v čase do jedného roka od uloženia pokuty za narušenie poriadku na schôdzi národnej rady, mandátový a imunitný výbor odporučí národnej rade, aby mu uložila pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom za narušenie poriadku na schôdzi národnej rady.“.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.

Protiústavné a zneužiteľné ako nástroj politického boja
Pomerné zastúpenie poslancov vo výboroch je garantom toho, že ak bude politická klíma taká, že vládni poslanci budú chcieť zneužívať navrhované nové ustanovenia na bezdôvodné perzekúcie politických oponentov, budú mať k tomu nepreberné množstvo možností. Poslancovi bude znemožnené zúčastňovať sa schôdzí, teda vykonávať si slobodne mandát, bude perzekvovaný tým, že za vykázanie teda „neospravedlnenú neúčasť“ v ten deň nedostane mzdu, bude naviac pokutovaný astronomickými sumami, čo povedie pravdepodobne k totálnemu rozvratu parlamentnej kultúry, kedy sa bude permanentne a rôznymi formami protestovať proti perzekúciám. Národná rada bude pravidelne znefunkčnená prerušovaním schôdzí.

Ak by som bola zlomyseľná, priala by som pánu Dankovi, aby viedol prvú schôdzu podľa týchto pravidiel.  A potom, aby vysvetľovať premiérovi, prečo neprechádzajú vládne návrhy. Zrejme bude musieť priznať, že na základe jeho vymyslených obštrukcií je NR SR paralyzovaná.
Ak teda niekto robí z parlamentu cirkus, je to predovšetkým on sám. Pretože takúto znôšku nezmyslov zaviesť do praxe, to nie je odvaha, to je hazard s demokratickým zriadením, ktorý môže mať závažné hospodárske dopady na krajinu a môže byť dokonca ohrozením jej bezpečnosti.
Rokovací poriadok nemá slúžiť len aktuálnym vládnym poslancom. Má byť funkčným predpisom pre ďalšie a ďalšie volebné obdobia. Práve preto sme Andreja Danka vyzývali, aby to nepísal sám na kolene, ale aby sa prípadné zmeny rokovacieho poriadku menili širokým konsenzom po diskusii naprieč politickým spektrom. Na výzvu nereagoval. Vyzývali sme ho potom, aby návrh stiahol. Na výzvu nereagoval.

K nevymožiteľnosti práva, k cenzúre a k zdochýňajúcej spravodlivosti si môžeme teda onedlho pripočítať aj politické represálie. A nachádzame sa v päťdesiatych rokoch minulého storočia.
Dovidenia, demokracia.