BLOG
Lukáš Tomášek
Lukáš Tomášek
655

Dedičstvo miest východného bloku - tak trochu

Po svojom precestovaní okolitých metropol, menovite Viedne, Prahy, Budapešti a naposledy Varšavy, som si uvedomil tie detaily, ktoré robia z miest skutočné metropoly, alebo ich naopak sťahujú dole, na úroveň väčších obcí. Začal som totižto tieto mestá porovnávať, prečo som sa v niektorých cítil lepšie ako v iných, čo mi dávalo pocit že som v meste alebo skôr väčšej dedine, a prečo tomu tak je.

Kým Bratislava má mnoho nedostatkov, väčších či menších, o ktorých sa dá viesť debata alebo ich analyzovať, pocit z mesta ako taký, z toho kde sa to nachádzate, bude zrejme plynúť z niečoho iného, väčšieho, celkovejšieho, než z konkrétnych detailov. Zrejme nikto by nikdy nepovedal, že v Bratislave má z mesta podobný metropolitný, kozmopolitný dojem, ako napríklad z New Yorku, stojac uprostred Manhattanu. Porovnávať sa to nedá ani s Londýnom, či akoukoľvek ďalšou svetovou metropolou, aj keď poučiť sa, a vziať si dobré príklady aplikovateľné aj na naše hlavné mesto, sa dá určite aj z takýchto veľkomiest. V okolí však máme krajiny, s nejakou mierou spoločnej histórie, blízkej či vzdialenejšej, spadajúce do zhruba podobného či rovnakého geopolitického rámca, a veľkosťou tiež porovnateľnejšie. Aj medzi tými však okamžite na pocit spoznáme rozdiel, že sme takpovediac v inom svete. Prečo?

Pri porovnávaní hlavných miest V4, a Viedne, ako najbližšej podobnej, no historicky „západnej“ metropoly som si uvedomil, že síce určite vplyv na tento pocit má aj dedičstvo východného bloku, ktorému sa Viedeň vyhla, no je v tom niečo viac. Pocit z Prahy a Budapešti je totiž mnohokrát podobnejší práve tej Viedni, ako napríklad Bratislave a Varšave, ktoré vo mne v tomto ohľade vyvolávajú podobné pocity. Samozrejme Budapešť, Praha aj Viedeň, boli historicky už pred svetovými vojnami veľkými centrami diania. Architektonicky a urbanisticky boli silne rozvinuté už predtým, ako kráľovské, resp. cisárske mestá, dôležité centrá väčších, do nejakej miery viac či menej autonómnych politických jednotiek. Kým Bratislavské historické jadro bolo samo o sebe malé, a za socializmu ešte zmenšené necitlivými zásahmi doň, z týchto miesto je citeľná atmosféra starých ríš, miestami až do hlbokého stredoveku.

Druhým aspektom, ktorý s týmto historickým vývojom má určite spojitosť, je hustota osídlenia, polyfunkčnosť zástavby a kompaktnosť mesta ako taká, z tohto vyplývajúca. Kým Praha, Budapešť aj Viedeň, pôsobia ako jedno kompaktné mesto, rozpínajúce sa na dvoch stranách rieky, a tak pripomínajúce napríklad aj takú metropolu ako Londýn, Bratislava aj Varšava, pôsobia nedobudovane, s veľkými nevyužitými plochami pripomínajúcimi vidiek v tesnej blízkosti širšieho centra. Najviac je to v Bratislave citeľné napríklad vzťahom centra a Petržalky. Kým veľké časti Petržalskej strany tvoria nevyužité lesy (ktoré nehovorím že treba rovno zdevelopovať zástavbou či zničiť), aj ten kúsok nábrežia nejakým spôsobom využívaný (zástavba od Incheby po prístavný most vrátane mestského parku Sad Janka Krála), nekomunikuje so zbytkom mesta na druhej strane rieky zrovna najšťastnejšie. A Keď sa ešte pozrieme za túto časť, zistíme že zbytok Petržalky je odseknutý od všetkého diaľničným obchvatom, ktorý je ale dôležitý.

K tomu treba pridať problém sídlisk, opäť dedičstvo socializmu, s ktorým sa síce potýkajú aj ostatné mnou spomínané mestá, no možno v menšej miere, alebo je to menej vidieť, vďaka väčšiemu centru, ktoré má funkcií viacero než len takpovediac „na prespanie“. Na to je nabalený aj problém nedostatočnej údržby verejných priestranstiev, a to aj priamo v centre mesta, grafitty, či nedostatok mestského mobiliáru (či využiteľného, tj. Nerozbitého mobiliáru). Ďalší špecifický prvok sú nevyužité miesta priamo v mestskej zástavbe (často napríklad narúšajúce priamo uličnú čiaru). Kým Bratislava je mesto brownfieldov, Varšava pôsobí podobne, no skôr ako mesto betónových plôch či parkovísk. Konkrétne hluché miesta priamo v centre Bratislavy sú napríklad na Obchodnej ulici, v tesnej blízkosti Hurbanovho námestia, či krížom cez dané námestie na Župnom námestí vedľa podniku Channels. Alebo príklad na nábreží rovno oproti budove Slovenského Národného Múzea, či veľký oplotený plácok na rohu Poštovej a Obchodnej, či celé podhradie (bývalá Vydrica), alebo veľký nevyužitý ostrovček oproti nej cez cestu, vytvorený mostom SNP. K tomu je v meste aj veľa nedostavaných budov, skeletov, ktoré stoja roky a nič sa s nimi nedeje (spomínať také Rázsochy je možno aj zbytočné, ale napríklad aj bývaý/budúci hotel(?) v Mlynskej Doline pri Cubicone, alebo známy prehnane vysoký skelet na Šancovej). No a potom tu máme absolútne zanedbanú historickú zástavbu, kde stačí spomenúť celú Kapitulskú ulicu aj s Esterháziho palácom, prípadne verejné budovy (často krát aj s priľahlými priestranstvami) ktoré sú v žalostnom stave (Hlavná stanica či Filiálka, ale aj taký Osobný prístav s priľahlým parkoviskom pre autobusy, ktorý by mohol nielen že lepšie vyzerať a fungovať, ale byť aj na šťastnejšom mieste).

Toto sú podľa mňa len niektoré príklady, tvoriace mozaiku pocitov vytvárajúcich dojem z mesta. A to som sa stále pohyboval len v širšom centre mesta. Toto sú miesta, na ktoré sa treba systematicky a cielene zamerať, aby sa s nimi časom niečo reálne robilo (či už to bude development, park, alebo iná vybavenosť, ktorá vyplynie ako najlepšie riešenie), aby v konečnom dôsledku mestu neškodili, ale pomáhali, a to nielen fakticky a efektívne, ale aj takpovediac imidžovo, esteticky. Aby sa aj na Bratislavu dalo jedného dňa pozerať ako na reálne mesto-metropolu, so svojou vlastnou identitou, nie len na miesto s väčším počtom obyvateľov na jednom mieste.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Občas mi niečo napadne, tak o tom napíšem. Profesionálny nolifer a romance ninja.

Blogy

|