Demokraciu na Slovensku ohrozuje populizmus a korupcia

„Demokracia je komplikovaný, finančne náročný, únavný a čas zožierajúci proces, ktorého výsledkom je dobré riešenie. Totalita, naopak, je jednoduchý, lacný, rýchly proces, ale výsledok je zlé riešenie, na ktoré ľudia doplatia. A často veľmi tragicky.“

Elena Pätoprstá, protikorupčná aktivistka, Okrúhly stôl INEKO o demokracii na Slovensku, 11.11.2016

V roku 1989 padla komunistická totalita v strednej Európe do veľkej miery preto, lebo nedokázala držať tempo ekonomického rozvoja v kapitalistickom demokratickom svete. Zaostávanie v životnej úrovni bolo dôležitou súčasťou príčin nespokojnosti ľudí s vtedajším režimom. Ešte v roku 1995 vytvorila slovenská ekonomika hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily (t.j. po zohľadnení cenových rozdielov) len na úrovni 40 % starých 15 členov Európskej únie, čo bolo porovnateľné s Poľskom alebo Maďarskom. V roku 2015, teda 26 rokov po nástupe demokracie, to však už bolo podľa Eurostatu 71 %. Za posledných 20 rokov sme patrili medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky v postsocialistickej Európe a spolu so susedmi z V4 sme sa výrazne priblížili starým členom EÚ.

Naštartovanie procesu dobiehania bolo možné vďaka pádu komunistickej totality a prechodu na demokraciu a trhovú ekonomiku. Demokracia ale môže mať rôzne podoby. Môže sa líšiť mierou centralizácie politickej moci, slobody médií, nezávislosti súdnictva, mierou korupcie či vplyvu oligarchov na politiku. Formálna existencia demokracie nezaručuje ekonomický úspech, kľúčový je spôsob jej uplatňovania.

Podľa niektorých autorov sú základným zdrojom prosperity takzvané inkluzívne inštitúcie, čím myslia také pravidlá fungovania politiky aj ekonomiky, ktoré zabraňujú zneužívaniu moci na úkor iných obyvateľov. Znie to jednoducho, v skutočnosti ale ide o historickú výzvu, ktorú mnohé spoločnosti doteraz nezvládli a aj tie, ktorým sa to podarilo, nemajú garanciu, že to tak bude navždy. S mocou sa totiž spája veľké pokušenie využívať ju vo vlastný prospech bez ohľadu na iných. Teória o „železnom zákone oligarchie“ dokonca tvrdí, že mocní v tomto ich úsilí skôr či neskôr uspejú. Novšie poznatky ukazujú, že to tak nemusí byť, pokiaľ v štáte fungujú inštitúcie, ktoré zabezpečujú vzájomnú kontrolu rôznych zložiek moci.

Kľúčovým nástrojom proti zneužívaniu moci je fungujúca demokracia, v ktorej je politická moc rozložená medzi viacero orgánov tak, aby sa navzájom kontrolovali a aby sa moc nesústredila v rukách úzkej skupiny politikov. Mala by fungovať férová súťaž politických strán. Nezávislé regulačné orgány, nezávislé súdnictvo a vyšetrovacie zložky by mali garantovať vládu zákona a ochraňovať súkromné vlastníctvo. Nezávislé médiá, občianska spoločnosť a podnikatelia nezávislí od politikov a monopolov sú kľúčoví aktéri, ktorí môžu podporovať zavádzanie inkluzívnych inštitúcií. Protimonopolné orgány by mali zabraňovať vzniku a rozpínaniu monopolov. Protikladom fungujúcej demokracie sú autoritatívne režimy, diktatúry a „zajatie štátu“, keď oligarchovia ovládajú politikov a ovplyvňujú ich rozhodnutia a legislatívu vo vlastný prospech.

Vývoj v krajinách V4 ukazuje, že rozvoj demokracie nie je priamočiary. Nástup autoritatívnych a populistických politikov, vplyv oligarchov, stále rozšírená korupcia, oslabovanie nezávislosti médií, súdnej moci a regulačných orgánov sú niektoré z čŕt, ktoré sa v rôznych štátoch V4 prejavujú s rastúcou intenzitou. Ak bude oslabovanie demokracie v regióne V4 pokračovať, skôr či neskôr sa prejaví v pomalšom raste ekonomiky a zastavení dobiehania životnej úrovne vyspelých štátov.

Neexistujú jednoduché riešenia. Demokraciu by mala podporovať silná neformálna koalícia nezávislých médií a mimovládnych organizácií zameraných na kontrolu vlády, boj proti korupcii a podporu reforiem. Osobitný význam majú súkromní podnikatelia, ktorí nie sú previazaní s vládnucimi politikmi a monopolmi, pritom ale majú finančné zdroje aj motiváciu podporovať pro-demokratické sily v spoločnosti. Dôležité je tiež prijímať systémové zmeny, ktoré znížia riziko zneužitia moci. Ide najmä o zvyšovanie transparentnosti pri používaní verejných zdrojov a tiež v procese prijímania rozhodnutí. Zverejňovanie informácií posilňuje verejnú kontrolu. Systémové opatrenia by mali byť zamerané aj na rozkladanie príliš centralizovanej moci na viaceré navzájom sa kontrolujúce subjekty. Nezávislosť a odbornosť vyšetrovacích, kontrolných a regulačných orgánov je dôležitou podmienkou fungovania demokracie. Vnútorná kontrola súdnictva, polície aj prokuratúry by napríklad mala byť personálne, finančne aj organizačne oddelená od výkonu a nemala by spadať pod jednu osobu. Orgány ako Najvyšší kontrolný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie, Protimonopolný úrad, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, či Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nesmú byť bábkami v rukách politikov, ale sebavedomými autoritami, ktoré rozhodujú samostatne na základe odborných analýz.

Inštitút INEKO týmto blogom zverejňuje správu o stave a vývoji demokracie na Slovensku, ktorá dokumentuje vysokú nespokojnosť ľudí s kvalitou demokracie na Slovensku ako aj jej zhoršovanie v posledných rokoch. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, dotazníkového prieskumu medzi vybranými osobnosťami, hĺbkových rozhovorov s podnikateľmi ako aj viacerých diskusií so študentmi, ktoré sme absolvovali v druhej polovici roka 2016. Štúdia ukazuje, že veľká časť najviac frustrovaných ľudí je náchylná vzdať sa demokracie a podporiť aj extrémistické sily. Ide pritom najmä o ľudí, ktorí si najmenej uvedomujú súvis medzi kvalitou demokracie a kvalitou života. To môže vysvetľovať ich väčšiu ochotu akceptovať radikálne nedemokratické riešenia.

Vysokú nespokojnosť so stavom demokracie a relatívne vysoký podiel ľudí odmietajúcich demokraciu a integráciu do EÚ považuje INEKO za varovný signál, ktorému treba venovať zvýšenú pozornosť. Ide totiž o živnú pôdu pre ďalšie posilnenie extrémistov a  populistov na politickej scéne.

Podľa INEKO je vo verejnom záujme rozvíjať kritické myslenie ľudí a vysvetľovať, že fungujúca demokracia je základným predpokladom rastu kvality života všetkých občanov. Najlepšie totiž chráni ľudí pred zneužívaním moci, čím poskytuje priestor pre využitie ich potenciálu. Fungujúca demokracia súčasne vytvára podmienky na slobodnú diskusiu, čím umožňuje hľadať čo najlepšie riešenia spoločenských problémov.

Kľúčovým znakom populizmu je, že ignoruje, ba dokonca rozvracia férovú diskusiu založenú na argumentoch. To znemožňuje riešenie problémov. Populizmus sa na Slovensku vo väčšej miere začal šíriť od roku 2006, keď Smer na čele s Robertom Ficom prevzal vládu a zahltil krajinu množstvom nereálnych alebo škodlivých sľubov. Vtedy sme si mysleli, že populizmus dlhodobo nemôže víťaziť práve preto, že nedokáže riešiť spoločenské problémy a nespokojní ľudia skôr či neskôr začnú preferovať skutočné, hoci aj menej populárne riešenia. S odstupom času sa ukazuje, že to tak nemusí vždy byť. Neriešenie problémov v kombinácii so zneužívaním moci naozaj zvyšuje nespokojnosť ľudí. Navrhnúť, popularizovať a presadzovať skutočné riešenia však nie je jednoduché. Ak sa to nedarí, začínajú mnohí ľudia hľadať východisko aj v extrémnych návrhoch.

Diskusia o význame demokracie by sa nemala vyhýbať, naopak, mala by zahŕňať a byť cielená na ľudí, ktorí sympatizujú s extrémistickými a populistickými stranami a osobitne na mladých. Je znepokojujúce, že práve medzi najmladšími voličmi získavajú extrémisti najvyššiu podporu. Zároveň treba apelovať na vládnu moc, aby účinnejšie riešila problémy, ktoré ľudia vnímajú ako zlyhania demokracie a zúžila tak priestor na rast popularity extrémistov. Súčasťou riešení by mali byť opatrenia na podporu ekonomického rastu a odstraňovanie chudoby. Ako totiž ukazujeme v štúdii, v krajoch aj okresoch, kde získala extrémistická strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko najvyššiu podporu, je zároveň prevažne aj vyššia chudoba. Rozšírenie chudoby úzko koreluje s výskytom rómskeho obyvateľstva. Nie náhodou dnes mnohí sympatizanti extrémistov poukazujú na dlhodobo neriešené problémy, ku ktorým dochádza v styku najmä s marginalizovanými rómskymi komunitami.

Rastúca nespokojnosť ľudí vytvára podobne ako v roku 1989 dopyt po zmene. Rozdiel je v tom, že pred pádom komunizmu ľudia jasne videli alternatívu v prechode na demokraciu a trhovú ekonomiku, už odskúšanú na západe. Teraz mnohí takú jasnú alternatívu nevidia. Paradoxne, viacerí považujú za slabosť demokracie to, že dochádza k zneužívaniu moci a vláda nerieši problémy ľudí. Výzvou je presvedčiť ich, že na vine nie je demokracia, ale naopak, že sme na ceste k demokracii ešte nepokročili dostatočne ďaleko. Ak sa nám to nepodarí a ak neobrátime kurz smerom k zvyšovaniu kvality demokracie, hrozí, že dopyt po zmene budú čoraz úspešnejšie uspokojovať autoritatívni politici s jednoduchými, lacnými a  rýchlymi riešeniami, na ktoré ľudia v konečnom dôsledku doplatia. A často veľmi tragicky.

Správu o stave a vývoji demokracie na Slovensku si môžete stiahnuť tu a jej skrátenú anglickú verziu tu.

Peter Goliaš

riaditeľ INEKO

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme veľmi radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme!