Denník dieťaťa – Voda
Ahojte, som dieťa a toto je môj denník. Rozhodlo som sa zapisovať si svoje zážitky, lebo ja si voľajako málo pamätám. Večer už neviem, čo som papalo na obed, ráno si nepamätám, čo bolo včera. A keď budem väčšie a rodičia mi budú rozprávať zážitky, ktoré so mnou zažili, tak si ich tu budem môcť overiť. Že či si naši veľmi nevymýšľajú a tak.
Ešte neviem, ako často budem tento denník písať, ale každý deň to asi nebude. Viete, možno budem mať nejakú novú hračku, ktorá ma zaujme a na denník zabudnem. Alebo niekam s rodičmi pôjdeme. Uvidím.
Dnes sa od rána za oknami leje voda. Tuším sa to volá dážď. Aj taká tá veselá červená a smiešny zelený o tom spievajú. Minule mi to mama pustila, tak viem. Vyzerá to, ako keby sa všetko vonku sprchovalo. Aj ja sa večer sprchujem. Niekedy. Celkom sa mi to páči, vždy sa snažím tú vodu chytiť, ale ešte sa mi to nepodarilo. No a dnes sa sprchujú stromčeky a autíčka vonku. Ináč, ja sa teda sprchujem oveľa častejšie ako oni. Mali by to robiť pravidelne.
Dnes ma mama vonku z kočíka asi nevyberie. Minule to skúsila a bol problém. Myslela si, že pôjdem pekne popri nej, za ručičku a tak. Veď som aj najprv išlo, ale potom som zbadalo vodu na chodníku a chcelo som ju skúsiť. Či je taká istá, akú máme doma. Najprv som do nej stupilo a ešte som si ani do ruky nestihlo nabrať, keď to zbadala mama. A už aj ma brala na ruky, že «nononooo» a «pozri, teraz máš mokré nožičky». A utekali sme domov. Takže som nezistilo, či je taká istá, ako doma. Ale pri najbližšej možnosti to skúsim zase.
Ináč, doma máme okrem vodičky, ktorou sa umývam, ešte aj vodu na zemi v miske. Je pre také pohyblivé plyšáky, ktoré niekedy vrtia chvostami. Keď vrtí jeden, možem sa s ním hrať, ale keď vrtí druhý, tak nemôžem. Kto si má pamätať, že s ktorým kedy môžem? Je to komplikované, tak to proste vždy skúsim. A keď je náhodou zle, tak mama pribehne a zachráni ma pred tým živým plyšákom. No ale teda, ani tú vodu z tej misky na zemi mi mama nechce dať ochutnať. Veď ja by som ju nevypilo celú, iba chcem ochutnať, či nie je náhodou lepšia, ako tá moja.
Vždy, keď sa konečne priblížim k tej miske, sa začnem smiať a to upozorní mamu a už aj beží. Keď mi je to také smiešne, že nevidí, čo robím. Musím sa naučiť lepšie ovládať a nabudúce sa priblížiť k tej miske potichu!
Nejako som vyhladlo, musím ísť povedať mame mňam mňam. Tak pápá zatiaľ.
