Denník N

Depresia, prízrak, ktorý skrývame

„Pohreb sa konal v mojom mozgu. Smútiaci brázdili sa von a dnu, dupali nahlas, až sa zdalo, že vo mne prebúrajú podlahu. A keď si všetci posadali, smútočný obrad ako na bubon začal biť, búšil, až sa zdalo,
že miesto mysle puknutý mám zvon. Počula som, že zdvihli rakvu, že mojou dušou prešli zasa tie vŕzgavé čižmy z olova…A vtedy celý priestor začal znieť, akoby nebo bolo zvonom a bytie uchom, ušným bubienkom a ja v tom tichu cudzím tvorom, stroskotancom, čo sám sem utiekol. Podlaha v mozgu povolila a ja som padala a letela, vždy na hlbší svet narazila, kým nezmizlo, čo vždy som vedela.“   Emily DickinsonThe Poems of Emily Dickinson

Depresiu poznáme najmä vďaka metaforám. Emily Dickinsnová mala schopnosť opísať ju jazykom, Goya obrazom. Dalo by sa povedať, že veľká časť cieľu umenia, je opísať tieto ikonické stavy. Väčšina z nás si myslí, že je silný a depresia sa môže týkať len slabých osobností. Existuje veľmi populárna, ale mylná predstava, že depresia je to keď ste smutný, keď sa vám stane niečo zlé, keď prežívate rozchod, alebo stratíte niekoho z blízkych. To je ale smútok, ktorý je prirodzená ľudská emócia. Skutočná depresia nie je o tom, že ste smutný keď sa vám stalo niečo zlé. Skutočná depresia je to, keď ste smutný napriek tomu, že všetko vo vašom živote je v poriadku. Dovtedy silný a vyrovnaný človek zrazu začne pomaly strácať záujem o všetko.  Všetko, čo dovtedy robil akoby zo dňa na deň stratilo význam a on nevie prečo.

Ľudia si takto veľmi ľahko zamieňajú stavy depresie, smútku a žiaľu. Žiaľ je explicitne reaktívny. Ak ste niečo alebo niekoho stratili a cítite sa veľmi nešťastný a aj za 6 mesiacov máte stále žiaľ, ale dokážete už v každodennom živote fungovať lepšie, ide pravdepodobne o žiaľ a ten sa vyrieši sám. Ak prežijete katastrofálnu stratu, a cítite sa príšerne a po šiestich mesiacoch nedokážete stále normálne fungovať, ide pravdepodobne o depresiu, ktorá bola spustená katastrofickou udalosťou. Depresia je ďaleko za hranicou smútku a žiaľu, pre ktorý nie je človek schopný nájsť vysvetlenie.

Opakom depresie nie je šťastie, ale vitalita, chuť do života, ktorá sa v okamihoch depresie začne nezvratným spôsobom vytrácať. Všetko, čo dovtedy človek robil vyzerá následne ako niečo ťažké a nezvládnuteľné. Tak sa môže stať aj z obyčajného obeda nezvládnuteľná úloha. Nikdy by vás nenapadlo, že môže byť tak náročné vytiahnuť jedlo z chladničky, vložiť ho na tanier, rozžuvať ho, prehltnúť ho.

Jedna z dôležitých vecí, na ktorú sa zabúda pri diskusií o depresií je to, že človek si uvedomuje, že je absurdná. Pri jej prežívaní si uvedomuje jej absurdnosť. Uvedomuje si, že väčšina ľudí sa ani len nepozastaví nad bežnými vecami ako ísť na obed, ale človek v zovretí depresie napriek tomu nie je schopný prísť na spôsob ako tak triviálnu vec zvládnuť. Týmto spôsobom začína stále menej robiť, menej myslieť a menej cítiť.

Potom prichádza tá horšia časť, úzkosť. Dala by sa prirovnať k pocitu, ktorý prežívate, keď sa pošmyknete, alebo zakopnete o niečo a padáte k zemi. S tou výnimkou, že môže trvať  namiesto pol sekundy niekoľko mesiacov. Je to trvalý pocit strachu, s tým, že ani sami neviete čoho sa vlastne bojíte. Sú to tieto stavy, kedy je  pre človeka príliš bolestivé samotné bytie a začne rozmýšľať, či má vôbec nejaký zmysel takýto život.

Väčšinou až v takomto stave sa človek začne obracať na odborníkov a liečbu. Musí si prejsť až na to svoje najhlbšie dno aby si uvedomil, že sám už nezvládne ani krok. Začatím liečby sa nevyrieši všetko ako čarovným prútikom, ale je to prvý a najdôležitejší krok. Súčasťou liečby medikamentmi môže človek riešiť otázku či lieky ktoré berie mu pomáhajú aby bol opäť sám sebou, alebo ho robia niekým iným. A ak ho robia niekým iným, tak kým vlastne a ako sa k tomu postaviť?

Samotná liečba je málokedy na prvý krát účinná a zahŕňa opakujúce sa cykly zlepšení a relapsov, čo často krát môže priviesť človeka k myšlienkam, že bude celý život závislý od liekov. Vynárajú sa vŕtajúce otázky či ide vlastne o chemický, alebo psychologický problém? Či potrebuje chemickú liečbu, alebo psychologickú terapiu? V skutočnosti ani v jednej z týchto oblastí nemáme dostatočné vedomosti, aby sme tieto otázky dokázali odpovedať jednoznačne. Chemická liečba ako aj psychologická terapia, obe hrajú svoju neodmysliteľnú rolu. Depresia je v skutočnosti vtkaná tak hlboko do nás samých, že ju jednoducho nie je možné oddeliť od nášho charakteru a osobnosti.

Treba povedať, že lieky, ktoré používame na liečenie depresie sú strašné. Nie sú veľmi efektívne. Sú veľmi drahé a majú nespočetne vedľajších efektov. Napriek tomu všetkému, môžeme byť nesmierne vďační za to čo máme, pretože ešte len pred 50 rokmi nebola pre ľudí s depresiou skoro žiadna možnosť liečby. Antidepresíva nie sú tabletky šťastia, ani šťastie neprinesú. Ale pre ľudí trpiacich depresiou dokážu priniesť možno ešte niečo dôležitejšie. Ľudia v tomto stave nepotrebujú šťastie, ale stačí im ak nie sú frustrovaní z toho, že sa idú najesť, ísť do sprchy, alebo zdvihnúť telefón.

Je dôležité povedať, že pri liečbe depresie netreba byť až tak konzervatívny ako pri iných typoch chorôb. Okrem štandardných spôsobov liečby ako sú medikamenty, psychoterapia a elektroliečba stojí za to byť otvorený aj iným, povedzme alternatívnym spôsobom liečby a to z jedného prostého dôvodu. Ak máte rakovinu, a niekto vám povie, že vám pomôže každé ráno stáť 20 minút na hlave, možno vám placebo efekt pomôže cítiť sa lepšie, ale rakovinu vám to nevylieči a ak ste kvôli tomu vysadili normálnu liečbu, ešte vám to môže privodiť rýchlejšiu smrť. Pokiaľ ale máte depresiu, a pomôže vám cítiť sa lepšie ak budete každé ráno stáť 20 minút na hlave, tak v tomto prípade je placebo naozaj prospešné, pretože depresia je choroba našich emócií, a keď sa cítite lepšie fakticky ste zlepšili svoj stav depresie.

Človek trpiaci depresiou nemá pocit, že jeho stav je ako klamlivý sivý závoj, kvôli ktorému vidí celý svet negatívne. Ten pocit sa blíži viac tomu, že akýkoľvek závoj cez ktorý nazeral na svet bol strhnutý, a až teraz vidí skutočnú pravdu života. Preto je niekedy ľahšie pomôcť schizofrenikom, ktorí si uvedomujú, že je v nich niečo cudzie, čoho sa chcú zbaviť, na rozdiel od ľudí trpiacich depresiou, ktorí sú presvedčení, že všetko čo vidia a cítia je skutočná pravda.

Horšia ako samotná depresia je stigma, ktorá sa okolo nej vytvára v spoločnosti. Hanba, pohľady opovrhnutia, šepkanie za chrbtom, reči o slabochoch. Toto sú dôvody prečo mnohí nevyhľadávajú pomoc. Prečo to radšej dusia vnútri a schovávajú. A potom to je začarovaný kruh, lebo držíte a schovávate niečo, kvôli čomu ani nedokážete vstať z postele a váš život je ešte prázdnejší, nech sa ho snažíte zaplniť čímkoľvek.

Ľudia vnímajú rozprávanie o depresii ako veľmi náročné. Téma mentálneho zdravia je v našej spoločnosti stále tabu. Žijeme vo svete kde keď si zlomíte ruku, každý vám pribehne podpísať sadru, ale keď poviete, že máte depresiu, každý uteká preč, alebo sa začne pozerať iným smerom. Všetci majú pochopenie pre akúkoľvek chorobu tela pokiaľ sa netýka nášho mozgu. Je to spôsob ignorancie, ktorá vytvára svet, ktorý nerozumie depresií a mentálnemu zdraviu všeobecne.

Ak ale dokážeme prekonať, tieto bariéry,  človek si uvedomí, že vôbec nie je sám. Zrazu zistí, že jeho priateľ prežíva rovnaký problém, že kamarátova sestra si prešla tým istým a že má okolo seba veľa ľudí, ktorí to dokázali rovnako dobre a dlho skrývať ako on sám. Týmto poznaním sa veci dosť menia, pretože si človek uvedomí, že depresia je rodinné tajomstvo, ktoré skrýva každý. Jediný spôsob ako môžeme prekonať problém, s ktorým ľudia bojujú osamote, je ten, že budeme silný spoločne.

Čo viac sa teda dá spraviť? Ako je možné, že sú ľudia, ktorí napriek ťažkej depresii to všetko zvládli a zvládajú? Aký je ich recept? Ľudia, ktorí popierajú svoju depresiu a tvária sa akoby ju nikdy nemali sú paradoxne tí, ktorí potom najviac v depresií trpia. Popieranie depresie ju len posilňuje. Zatiaľ čo sa pred ňou schovávate, ona pomaly rastie. Ľudia, ktorí dokážu zvládať depresiu lepšie sú tí, ktorí si dokážu pripustiť sami pred sebou stav v ktorom sa nachádzajú.

Uvedomovaním si a prijatím vlastnej depresie nezabránime jej opakovaniu, ale pomôže to samotné opakovanie ďaleko lepšie zvládať. Ľudia, ktorí trpia depresiou a naučili sa s ňou koexistovať týmto spôsobom tvrdia dokonca, že samotná depresia ich naučila dôležité veci, ktoré si dovtedy nikdy neuvedomovali. Až vtedy si človek uvedomí ako silné dokážu byť naše emócie, že vedia byť reálnejšie než fakty a objektívna pravda, ale v prvom rade práve vďaka depresii sa dokáže človek naučiť prežívať pozitívne emócie oveľa intenzívnejšie a precítenejšie. Až vtedy niekedy človek zistí, čo je to tešiť sa z malých vecí, pretože pozitívna emócia je pre človeka trpiaceho depresiou ako oázou pre človeka na púšti.

Depresia je normálna. Ak ňou teraz prechádzate, viem že ste normálny. To čo vás trápi je choroba, nie ste slabí. Je to problém, nie vaša identita, pretože keď prekonáte strach a odcudzovanie ostatných spoznáte, čo depresia v skutočnosti je. Je to súčasť života, ktorú aj keď nenávidíme, musíme sa naučiť s ňou žiť. Áno, depresia vás vie dostať na najhlbšie dno, ale vďaka tomu zistíte, že existuje vrchol. Depresia vás dostane do tej najtmavšej temnoty duše, ale len vďaka tomu si uvedomíte, že existuje svetlo. Bolesť nám dokáže dať perspektívu a trápenie nás núti mať nádej, že sa to zlepší a že to môžeme zmeniť. Pomôže nám to prijať samých seba takých akí naozaj sme a nie takých akých nás chce mať spoločnosť.

Zdroje:

Andrew Solomon: Depression, the secret we share, TED Talk https://www.ted.com/talks/andrew_solomon_depression_the_secret_we_share

Kevin Breel: Confessions of a depressed comic, TED Talk https://www.ted.com/talks/kevin_breel_confessions_of_a_depressed_comic

Elyn Saks: A tale of mental illness — from the inside, TED Talk https://www.ted.com/talks/elyn_saks_seeing_mental_illness

The struggle of mental health, TED Talks Playlist https://www.ted.com/playlists/175/the_struggle_of_mental_health

Teraz najčítanejšie