Denník N

Desať rokov úsilia o premenu školstva

Sústrediť sa treba na skvalitnenie vzdelávacieho systému, v ktorom by sa malo preniesť viac pozornosti na deti, žiakov a študentov.

Zdroj fotografie: pixabay.com

Časopis TREND sa začiatkom nového roka venoval horúcej téme – vzdelávaniu. Ponúkol priestor učiteľom, priniesol anketu politických strán, ktoré v nej prezentovali svoje zámery v oblasti školstva do budúcna a obzrel sa aj do nedávnej histórie reformných snáh na Slovensku. Pripomenul, že prvý pokus vniesť do školstva viac slobody pre učiteľov a spestriť výučbu pre žiakov, sa odohral presne pred desiatimi rokmi.

Stojí za to zalistovať v pamäti a oprášiť idey, na ktorých bol postavený prvý reformný návrh školského zákona v roku 2006, ktorý sme vtedy spolu s kolegami pedagógmi a právnikmi pripravili pre vtedajšieho ministra školstva Martina Fronca.

Už vtedy sme ponúkali učiteľom viac slobody a zároveň aj potrebný servis, rodičom skvalitnenie vzdelávacích služieb a ich deťom spestrenie výučby a individuálny prístup. Žiaľ, nepodarilo sa. Hoci bol návrh zákona opakovane predložený na rokovanie do Národnej rady SR, poslanci ho neschválili. Namiesto neho podporili v roku 2008 „reformné“ zámery ministra Jána Mikolaja.

Prvý reformný návrh školského zákona

O čo vlastne usiloval návrh školského zákona, ktorý vznikol na základe spolupráce s ministrom Martinom Froncom v roku 2006? A čo si z neho osvojil minister Ján Mikolaj vo svojej „deforme“ a čo z neho odmietol?

Návrh nového školského zákona z roku 2006 predstavil po prvý krát na Slovensku dvojúrovňový model štátnych a školských vzdelávacích programov. Inšpiráciu sme vtedy čerpali najmä z Českej republiky, v ktorej boli v tom čase tzv. rámcové (štátne) a školské vzdelávacie programy už realitou.

Návrh prvého reformného zákona zavádzal aj ďalšie novinky, ktoré mali potenciál pohnúť naše školstvo dopredu. V jeho jednotlivých ustanovenia sme sa napríklad snažili:

  • zaviazať vládu, aby každých sedem rokov pripravila a schválila stratégiu rozvoja vzdelávania v úzkej spolupráci s Kurikulárnou radou a ďalšími odborníkmi, aby sa školstvo neriadilo živelne,
  • zriadiť Kurikulárnu radu ako odborný, iniciačný a poradný orgán vlády, zodpovedný za tvorbu a napĺňanie stratégie a štátnych vzdelávacích programov, aby každý nový minister svojvoľne nepridával či neodoberal školám povinné predmety,
  • zaviazať vládu, aby pred schválením stratégie iniciovala verejnú diskusiu, aby pokusy o zadefinovanie vízií do budúcna nevznikali tajne na Stromovej, ale v otvorenej komunikácii s učiteľmi a rodičmi,
  • garantovať, že štátne vzdelávacie programy zúžia rozsah povinného obsahu vzdelávania na nevyhnutné minimum, aby mali školy dostatok priestoru na tvorbu jedinečných školských vzdelávacích programov,
  • zadefinovať povinný obsah vzdelávania v rámci vzdelávacích oblastí a stupňov vzdelania, aby štát nediktoval školám učivo príliš podrobne,
  • zaviesť expertné overenie školských vzdelávacích programov, aby mali školy možnosť vytvárať svoje programy pod vedením odborníkov a zároveň mali istotu, že je sú ich programy v súlade so všetkými pravidlami a inšpekcia ich nemôže sankcionovať,
  • školám ponúknuť služby vzdelávacích expertov priamo v teréne, aby mali učitelia pomoc nielen pri písaní školských programov, ale aj v ďalších situáciách,
  • zaviesť tzv. obsahové a výkonové štandardy vo vzdelávaní, definované na 3 úrovniach (základná, stredná a pokročilá), aby sa posilnil individuálny prístup k žiakom a aby mali učitelia motiváciu zlepšovať ich výkon,
  • otvoriť trh s učebnicami a zodpovednosť za výber učebníc a učebných materiálov a za ich nákup preniesť priamo na školy, aby mali možnosť zladiť učebnice s ponúkaným programom a s potrebami konkrétnych žiakov,
  • zrušiť experimentálne overovanie inovácií v školstve, aby boli samotné školské vzdelávacie programy dostatočným impulzom pre školy zavádzať inovatívne formy výučby,
  • účinnosť zákona načasovať tak, aby bolo školské prostredie na zmeny dostatočne pripravené.

Keď robia dvaja to isté, nie je to isté

Počas prvej vlády Roberta Fica sa však v roku 2008 podarilo presadiť ministrovi Jánovi Mikolajovi iný školský zákon. V mnohom sa síce podobal na ten náš pôvodný, no v zásadných veciach sa zmenil:

  • vypustil povinnosť vlády pripraviť stratégiu vzdelávania do budúcna, v dôsledku čoho Slovensko dodnes nemá v školstve jasnú víziu,
  • rezignoval na ukotvenie verejnej diskusie ako dôležitého nástroja vytvárania spoločenského konsenzu v oblasti vzdelávania, „vďaka“ čomu sa školstvo naďalej riadi direktívne formou príkazov,
  • Kurikulárnu radu zriadil len ako poradný orgán ministra školstva bez dôležitých kompetencií, a tak sa na ňu už dnes celkom zabudlo,
  • štátne vzdelávacie programy definoval v podobe pripomínajúcej tradičné jednotné osnovy, takže k skutočnému uvoľneniu v oblasti obsahu vzdelávania nedošlo,
  • učiteľom neponúkol expertnú pomoc pri tvorbe školských vzdelávacích programov, ale ich hodil do vody počas letných prázdnin celkom nepripravených,
  • neotvoril trh s učebnicami, ale učebnicovú politiku ponechal v rukách ministerstva, ktoré ju nezvláda a školy dodnes trpia chronickým nedostatkom tzv. „reformných“ učebníc,
  • nezrušil experimentálne overovanie inovácií v školách, ale umožnil ministerstvu používať ho naďalej ako páku na reguláciu kreativity učiteľov.

Namiesto opravy urobili ďalšie vlády iba ďalšie chyby

Počas krátkeho pôsobenia Eugena Jurzycu, ktorý vystriedal Mikolaja v ministerskom kresle v roku 2011, k náprave nedošlo. Príležitosť opraviť zbabranú „deformu“ ministra Mikolaja dostala teda druhá vláda Roberta Fica.

Jednofarebná vláda Smeru mohla poľahky ukázať – ak by naozaj chcela – že školstvu už lepšie rozumie a že sa ho snaží zmeniť k lepšiemu. Nič z toho však za ostatné štyri roky nedokázala, iba v školstve dvakrát vymenila ministra. Aj tým dala jasne najavo, aký význam tomuto rezortu v skutočnosti prikladala.

Niektoré novely školských právnych predpisov, prijaté v tomto období, celkovú situáciu v školstve iba zhoršili – sprísnilo sa direktívne riadenie škôl, oslabili sa demokratické princípy verejnej kontroly a hlas rodičov a učiteľov, nové štátne vzdelávacie programy vrátili do hry ideu jednotnej školy so štátom predpísanými predmetmi a učebnými osnovami.

Plán pre budúcnosť

V tohtoročnej januárovej ankete TRENDU Smer uviedol, že do ďalšieho obdobia potrebuje školstvo najmä „lepší manažment, jasnejšie definované štandardy kvality, s prísnejším meraním.“ Smer sľubuje intenzívnejšiu kontrolu škôl zo strany inšpekcie a skvalitnenie vzdelávania učiteľov. Ani slovom však nespomína žiakov. Pritom práve deti a tínedžeri sú v systéme vzdelávania kľúčovými aktérmi a pozornosť treba zamerať najmä na nich.

Hlavnou výzvou pre nasledujúce obdobie nie je sprísnenie merania, teda testovania žiakov po skončení I. a II. stupňa základnej školy a v maturitnom ročníku, ale hľadanie možností ako zlepšovať výsledky žiakov priebežne, teda ešte predtým, ako tieto vzdelávacie stupne ukončia.

Zo všetkých oslovených politických strán si plný rozsah tejto výzvy uvedomuje iba #Sieť, ktorá v spomínanej ankete uviedla, že  „sústrediť sa treba na skvalitnenie vzdelávacieho systému, v ktorom treba preniesť viac pozornosti na deti, žiakov a študentov. Investície, vynaložené do zlepšenia výučby, posilnenia individuálneho prístupu a do včasnej intervencie, môžu byť totiž v konečnom dôsledku pre štát menej nákladné ako investície, vynakladané neskôr na riešenie problémov absolventov škôl, ktorí si nevedia nájsť uplatnenie.“

Dôležitejšie ako prísľuby je však odhodlaniereálny plán potrebné zlepšenie vzdelávania skutočne presadiť.

Teraz najčítanejšie

Zuzana Zimenová

V oblasti vzdelávacej politiky sa pohybujem už niekoľko rokov ako analytička portálu Nové školstvo a autorka viacerých koncepčných návrhov a školských právnych predpisov. Patrím medzi iniciátorov kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Od novembra 2016 som poslankyňou NR SR. V nadchádzajúcich voľbách sa uchádzam o hlasy voličov s číslom 28 na kandidátke SaS. Viac na www.zimenova.sk