Deťom z Kambodže hrozí cukrovka.
Včera sa naša slovenská výprava rozdelila na 2 časti. Ja som zamieril ako každý deň do detského domova aRasťo so Stanom sa už od rána chystali na výlet loďou na jeden z miestnych ostrovov. Kapitánom plavidla bol Martin, chalanisko z Čiech, ktorý vyštudoval námornú školu v Odese. Čln, ktorým išli síce pripomínal technickým vybavením Noeho archu, ale táto chvíľa bola natoľko slávnostná, že Rasťo Piško sa nechal dokonca slávnostne oholiť. Ja som síce mal podozrenie, či sa náhodou nechystá v prípade nehody na rozlúčku, lebo opatrne aj zisťoval, v akých veľkostich miestni stolári vyrábajú drevené spacáky, v preklade truhle.
Po ich večernom návrate sa pochválili, že plavba bola skvelým zážitkom a navyše si aj vyskúšali, ako je to naraziť na podmorské bralo a stáť na lodi, naklonenej o značné stupne na bok. Príchod do hotela bol z tohoto dôvodu natoľko slávnostný, že sa udial až okolo 22. hod. večer. Samozrejme, že ani jeden z našej dvojice si neobjednal v bare chladenú coca colu, alebo ananásový freš. Majiteľ lode Martin však dokázal, že nie náhodou už niekoľko krát na zaoceánskych lodiach oboplával svet. Opraviť vrtuľu na lodi dokázal tak, že sa niekoľko krát so šnorchom ponoril pod vodu.
Ja som deň využil na propagáciu curárenského priemyslu. Myslím, že po mojom odcestovaní domov ma budú nenávidieť všetci dospeláci z domova a milovať majitelia Nestlé, Orionu, či dokonca výrobcovia inzulínu.
Včera sme volali aj domov. Srey Oun šalela od štastia, keď volala Slavke, Slavka na druhom konci linky určite tiež. Akurát neviem, či Slavka po ukončení hovoru plakala rovnako, ako Srey Oun…
Dnes ideme na pizzu a nafukovací hrad. Vreskot detí, ktorý budeme počuť, bude taký radostný, ako šťastie futbalových fanúšikov, keď ich mužstvo strelí vo finále majstrovstiev sveta vo futbale v predĺžení v poslednej minúte víťazný gól!
Šťastie je proste šťastie!
