Deväť otázok a odpovedí o Grécku

Je Grécko stále bohatšie ako Slovensko?

Áno. Ak vezmeme štandardný ukazovateľ, teda hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa, tak Grécko je aj napriek hlbokej kríze stále rozvinutejšie než Slovensko. Rozdiely sú už však malé: kým v roku 2000 dosahoval slovenský HDP na hlavu 32 percent gréckej úrovne, minulý rok už Slovensko Grécku dýchalo na chrbát (graf 1).

Ak by sme ako bohatstvo chceli započítať aj atraktívnosť pre turistov, ktorí majú radi more, tak by Grécko bolo bohatšie (teoreticky sa dajú započítať budúce príjmy.) Ak by sme ako “bohatstvo” chceli zarátať lokalitu ďalej od chudobných krajín, tak Slovensko je bohatšie než sa zdá podľa čisto ekonomických štatistík. V každom prípade, HDP je pre mnohé účely dostatočný ukazovateľ.

Ako veľmi Gréci v minulosti podvádzali?

Sfalšované grécke štatistiky z minulosti sme pred pár mesiacmi opísali s kolegami v tomto videu:

(prepisovanie štatistík je znázornené od 45-tej sekundy)

Priznali Gréci, že žili nad pomery a dostali zaslúžený trest?

Gréci si chyby priznali a po tlaku otočili svoje neudržateľné hospodárenie. Výrazné škrty sú viditeľné od roku 2010 (graf 3: CAPB je primárna bilancia upravená o cyklické vplyvy – dôvody na používanie tejto štatistiky sú vysvetlené v tomto článku).

Utrpenie Grékov je jednoznačné (rôzne štatistiky sú tu, dokonca aj Chorvátsko malo plytšiu recesiu), ale reformy, na ktorých trvajú európski partneri, sú potrebné.

Sú Gréci neproduktívni a leniví?

Po skolabovaní pracovného trhu (polovica mladých ľudí je bez práce), je priemerný grécky pracovník približne rovnako produktívny ako pred krízou (graf 2). A to aj napriek tomu, že rôzne pomýlené domáce politiky v Grécku brzdia investície.

Prečo stále počujem, že Gréci pracujú málo?

Asi preto, že nadávať je jednoduchšie než skúmať, kto presne a do akej miery môže za dnešnú situáciu. Na Slovensku máme skúsenosti, že niektorí politici berú rozdúchavanie vášní ako popis svojej práce. Tie výroky, ktoré pracujú s komplikovanou menovou úniou ako s príbehom o jednom gréckom zloduchovi, by som bral s rezervou.

Je pravda, že Nemecko vedie „krížiacku výpravu“ proti Grécku?

Nie. To je hystéria z „ľavej strany“. Návrhy európskych partnerov si môže každý prečítať a posúdiť.

Ako sa na rokovaniach správalo Slovensko?

Podľa tých novinárov, ktorí „kempujú“ v Bruseli a s ktorými som hovoril, bol postoj Slovenska tvrdý a korektný.

Priznal si svoje chyby Medzinárodný menový fond?

Skôr áno. Už v roku 2013 MMF priznal niektoré chyby a v sobotu na webe bývalý šéf fondu Strauss-Kahn okrem iného napísal, že MMF mal byť skromnejší pri svojich výpočtoch a predpokladoch:

Prečo Tsipras žiada referendum?

Grécky premiér rovno verejne povedal, že mu ide o to, aby mal lepšiu vyjednávaciu pozíciu:

The #referendum will give us a stronger negotiating position when the talks resume. @ErtSocial #Greece #Greferendum #dimopsifisma

— Alexis Tsipras (@tsipras_eu) June 29, 2015

Je to veľmi zvláštne vyjadrenie. Naozaj si Tsipras myslí, že Kažimír alebo Schäuble budú ochotnejší po referende, kde väčšina povie, že nechce platiť dane?

To ťažko.

Trefne toto rozhodnutie opísal Roman Pataj: Tsipras zrejme „stratil odvahu a rozhodnutie alibisticky hodil na voličov, ktorí ho len prednedávnom zvolili pre sľuby, že urobí presne to, čo robil doteraz“.

Viac o európskej kríze na @janzilinsky.

Foto: Flickr.

Dáta (všetky statické grafy): IMF WEO.