Denník N

Devín – Dukla – Nová Sedlica (3.deň)

Mon Repos – Záruby – Dobrá Voda – Dlhé rovne (2. august 2015)

Vstávam o šiestej, skôr sa mi nechce. Ráno je zamračené, dusno a vlhko. Počasie sa zmenilo. Balenie a všetky ranné rituály mi zaberú vždy zhruba hodinu a pol. Takže pred ôsmou som už na ceste. Cestou na Brezinky začína jemne mrholiť, Nestretám žiadnu živú dušu. Z asfaltovej lesnej cesty zabáčam ostro doprava- čaká ma Ostrý Kameň a masív Zárub. Výšľap na hrad je v plnej poľnej veru výdatný, ale nakoniec úspešne dobývam hradby tejto stredovekej zrúcaniny. Na Ostrom Kameni som bol veľakrát, tak sa nezdržujem s prehliadkou a idem ďalej. Po ostrom skalnatom hrebienku sa suniem k Zárubám. Jemne prší a fúka svieži vietor, nuž poprvý krát obliekam bundu. Samotný vrchol Zárub veľa výhladov neposkytuje, ale zase je najvyšší v celých Malých Karpatoch. Na vrchole je kríž, tentokrát bez klincov. Pokračujem krásnym zeleným hrebeňom na Havranicu a cez Havraniu skalu schádzam na Bukovú. Tesne pred Rakovou neďaleko hlavnej cesty I/51 spájajúcu Senicu s Trnavou natrafím na opusteného plyšového medveďa. Sedí v tráve, držiac sa za hlavu. Asi je chudák v riadnej depresii. Mám pred sebou dlhú cestu pre medvede naprosto nevhodnú. Zobrať ho zo sebou nemôžem, ani ako maskota. Tak mu aspoň zamávam, snáď mu to trochu zdvihne náladu. Za Rakovou sa zase vnorím do Malých Karpát, tentokrát do ich brezovskej časti. V stúpaní na Mihalinovú zase začína pršať. Prepadá ma malomyseľnosť, zase zmoknem tesne potom, ako som sa po predošlom dáždiku vysušil. Prehánky neustávajú až po Dobrú Vodu. Tam sadnem do krčmy a dávam pivko. Rozmýšľam, kam dnes dôjdem a kde budem nocovať. Žeby som skúsil potiahnuť na Bradlo ? No uvidíme, času je ešte dosť.

Po neskorom obede z vlastných zásob a doplnených tekutinách sa dvíham smerom na Brezovú. Chodník tu prechádza cez miestny cintorín, aby pokračoval ďalej do lesa. Pomerne strmé ale krátke stúpanie je k zrúcanine Dobrovodského hradu. Ďalej idem po lese nenáročným terénom s malým prevýšením. Ovšem telo je po troch dňoch unavené a aj malé stúpanie cítim v nohách. Batoh naložený vodou nepríjemne oťažieva. Nuž vraví sa, že tretí deň prichádza kríza, tak snáď nebude horšie. Tieto partie Malých Karpát dôverne poznám. Veľakrát som sa tu preháňal na bajku, i keď posledné roky mi bicykel nečinne zaháľa v garáži. Prichádzam na Dlhé rovne kúsok nad Brezovou. Malá čistinka s chatkou, ktorá má hlbokú terasu- miesto ako stvorené na nocľah. Voda tu síce nie je, ale mám dostatočnú zásobu, takže do zajtra isto vydržím. A navyše nemusím vybaľovať stan, čo je taktiež výhoda. Terasku si dôkladne vyzametám, nech spím v čistom. Rozkladám svoj bejz-kemp, varím teplú večeru. Zvyšok večera rozmýšľam o živote a svojej ceste. Nemyslím na ďaleké ciele, to by bolo deprimujúce. Upínam sa na tie blízke. Zajtra snáď budem spať v mäkkej posteli na Veľkej Javorine a o 2-3 dni by som mal byť v Trenčíne. Tam bude za mnou prvá väčia etapa cesty. A až potom budem myslieť, čo bude ďalej. Okolo sa mihnú ešte poslední zblúdení cyklisti a potom úplne osamiem. Pomaly ma premáha únava a oči sa zatvárajú. V noci sa párkrát prehodim a počujem ukľudňujúci šelest dažďa. Vonkoncom mi nevadí, som v suchu pod strechou a koniec-koncov, nech sa vyprší teraz a zajtra dá pokoj. A navyše, v daždi sa spí fajne.

FOTOGALÉRIA:

Facebook

Teraz najčítanejšie