Chceli by ste čítať niečo napínavé, originálne, poučné a slovenské? Skúste detektívku Juraja Červenáka

Poznáte to. Občas aj nie práve húževnatého čitateľa prepadne potreba niečo dobré si prečítať. Chcel by siahnuť po knihe, ktorá by mala príbeh, dalo by sa z nej aj niečo dozvedieť, ale iba toľko, aby sa počas čítanie dalo aj zrelaxovať po ťažkom dni.

Potenciálny, menej skúsený čitateľ často nevie svoju potrebu vyšpecifikovať. Je tam len ten neidentifikovateľný pocit, a tak mu ani zbehlejší knihomoľ nedokáže poskytnúť prijateľné odporúčania. Skúsme si však zadefinovať konkrétne čitateľské preferencie a možno nám z toho vyjde Juraj Červenák.

Teda takto. Budem ti tykať milý potenciálny čitateľ. Chcel by si čítať niečo napínavé, originálne, poučné, bohaté nielen jazykovo, ale aj sujetovo? Mohla by to byť povedzme detektívka, v ktorej defilujú originálne vyprofilované hlavné postavy, riešiace kriminálne prípady z neskoro-stredovekého obdobia, odohrávajúce sa v strednej Európe?

Zatiaľ si na každú otázku odpovedal kladne? Tak si to ešte spresníme. Nechcel by si si náhodou prečítať slovenskú historickú detektívku, ktorá je svojou kvalitou porovnateľná so svetovou žánrovou špičkou, pretože je vyšperkovaná viacrozmerným napínavým dejom, erudíciou autora a v neposlednom rade prináša tú neopakovateľnú radosť z čítania?

Tak to je úplne jasné! Veď ty túžiš po detektívkach Juraja Červenáka. Že máš tohto autora zaškatuľkovaného niekde inde? Tak to si s prepáčením troška prespal dobu, milý nádejný kolega – čitateľ.

Juraj Červenák – priekopník slovenskej fantasy scény, je totižto už nejaký rok ukážkovým príkladom, ako sa prostredníctvom kvalitnej detektívky (Séria: Kapitán Stein a notár Barbarič) a historického románu (Séria: Dobrodružstvá kapitána Báthoryho), dá zo žánrovej periférie (v tom najlepšom slova zmysle) prepracovať až do hlavného knižného prúdu.

V prípade série Kapitán Stein a notár Barbarič vyšlo pred pár dňami už štvrté pokračovanie (Diabol v zrkadle). Po Banskej Štiavnici, Prahe a Bratislave, sa unikátny stredoveký trojčlenný forenzný tím v zložení kapitán Stein, notár Barbarič a kaprál Jaroš, presunul do habsburskej Viedne.

Sídlo arcivojvodu Mateja Habsburského je v ohrození. Špióni viedenského biskupa Melchiora Khlesla zachytili správy o pripravovanom protestantskom sprisahaní, namierenom proti majestátu arcivojvodu a aj predstaviteľom katolíckej cirkvi.

Obeťou prvého útoku sa stane aj sám arcivojvoda Matej Habsburský. Kým lekári bojujú o jeho život, Stein, Barbarič a Jaroš v uliciach Viedne a blízkom okolí, pátrajú po atentátnikovi a jeho komplicoch.

Povesť ich predchádza aj u ich nových nepriateľov:

„Slúžia arcivojvodovi. Oficiálne sú vyšetrovatelia s poverením pátrať po ťažkých zločincoch. Popravde, už odhalili pár sprisahaní. V skutočnosti sú to Habsburgovi špióni. Boli aj na lodi, keď to schytal. Na prvý pohľad na to veľmi nevyzerajú, ale sú nebezpeční. Napokon, presvedčili ste sa o tom sami. Mali ste dvojnásobnú presilu, ale tí traja sa aj tak prebili z pasce a zachránili“.

Cieľom sprisahania má byť likvidácia katolíckej dominancie, a to násilnou cestou, pričom v ohrození je aj život biskupa Khlesla, historicky reálneho prívrženca rekatolizácie, na ktorého nátlak konvertovali celé, dovtedy protestantské mestá.

Mimochodom precizácia v oblasti historických kulís je jednou z najpozitívnejších čŕt Červenákovej románovej tvorby, ktorá sa naplno prejavuje práve v jeho detektívnych a historických románoch.

Aj v tomto prípade ide o skutočné dejinné kapitoly, poznačené náboženskými spormi medzi katolíkmi a protestantmi. Z hľadiska histórie sú reálne aj mnohé postavy, udalosti a miesta. Takže aj v tomto prípade je veľmi živo zhmotnená aj atmosféra náboženských konfliktov, s celou tou neprehľadnou spleťou intríg, a to nielen na cisárskom dvore, ale aj medzi ďalšími politickým hráčmi.

Okrem toho autor dôsledne využíva topografiu a historickú geografiu, pričom v historických kulisách sa pohybujú dobovo oblečené a aj ozbrojené postavy. Dejovú linku a obsah Červenák prispôsobuje historickému času tak precízne, že sa to prejavuje aj bežnom živote postáv.

Uvediem príklad. Kým pražský príbeh (Krv prvorodených) je plný stredovekej mestskej vysokej gastronómie, ten viedenský, odohrávajúci sa v pôstnom období Svätodušných sviatkov (Turíce), je čo sa týka jedálnička až rigidne skromný.

Kým v Prahe sa podávala: vínna polievka so šafranom, tetrov plnený figami a hrozienkami na talianskom víne, pečená srnčia hruď, pečená šťuka s chrenovou omáčkou, bravčové na višniach, indická sliepka s bielou omáčkou, kaša z čerstvých ružových lupienkov, zavarené karafiáty, či plnené hrušky a kaša z hrozienok v medovine, vo Viedni musela gurmánov nasýtiť iba hrachová kaša na cibuli, v tom lepšom prípade pečené pstruhy na cesnaku a petržlene.

Keďže žánrovo je román Diabol v zrkadle detektívka, nechýba mu samozrejme ani tajomná a záhadná atmosféra. Určitú mysterióznu rovinu všetkých kriminálnych prípadov doposiaľ ozvláštňovali aj lokálne legendy a urbánna mytológia.

Nie je tomu inak ani v tomto prípade. Niekoľko viedenských legiend, ktoré tvoria určitý nehmotný prameň regionálnej historiografie, poslúžili aj v tomto románe ako stavebný materiál dynamického deja.

Na rozdiel od bratislavského prípadu (Ohnivé znamenie) však mysteriozita neskonzumuje väčšinu zápletky. Diabol v zrkadle si zachováva skôr atribúty klasickej detektívky, pričom miestami prerastá až do politického thrilleru.

Silnou devízou Červenákovej detektívky je totižto fakt, že autor dokáže aplikovať súčasné  globálne témy aj do iného historického prostredia. Jeho detektívkam sa skutočne dá pripísať poučnosť, a to nielen na poli dejepisu, ale povedzme aj pre potreby občianskej náuky.

Pre názornosť uvediem paralelu pražského a viedenského prípad. V rudolfínskej Prahe bola silná židovská stopa, ktorá poslúžila ako výborný názorný popis mechanizmu vzniku antisemitských konšpiračných teórií. Viedenský príbeh poskytuje zase veľmi názornú analógiu so súčasným terorizmom, pretože ani fundamentalistické náboženské sprisahania v minulosti, neboli vlastne ničím iným.

Intolerancia plodila ďalšiu nenávisť a pomsta bola hnacím palivom násilia. Apropo, násilie. Červenák, odchovaný na vyslovene akčnej žánrovej literatúre a kinematografii, sa samozrejme sám stal majstrom v opisovaní bojových scén a násilia.

V románe Diabol v zrkadle miestami celkom pritvrdil. Niektoré postavy používajú hrubšie výrazy, podotýkam, že vôbec nie prvoplánovo, a aj v naturalizme niektorých scén bol Červenák dosť štedrý.

„Jeden mal tvár znetvorenú zásahom zo Steinovej pušky, zvyšným dvom liezli vnútornosti z rán po Jarošovom meči. Všetkých troch obliehali mračná múch a ovadov, pchali sa im do očí a rozďavených úst, usilovne kládli vajíčka do krvavých rán. Hoci boli mŕtvi len od večera, už prenikavo razili a Barbarič musel siahnuť po starej vernej navoňanej vreckovke“.

Napriek tomu vidím v Červenákovej detektívke obrovský potenciál ako prinavrátiť aj školopovinnú mládež k čítaniu. Podľa mňa presne tento typ literatúry môže osloviť aj mladého slovenského čitateľa, bez rozdielu na jeho žánrové preferencie a čitateľskú skúsenosť.

Násilie je v nej autentické, priamo úmerné dobe a opisovaným udalostiam. Nevyznieva prvoplánovo a na zrelších násťročných čitateľov určite nebude mať horší vplyv, ako hociktoré večerné televízne spravodajstvo súkromných televízií.

Takže resumé: Dávam päť rapierov z piatich.

Juraj Červenák: Diabol v zrkadle, Vydavateľstvo: Slovart, 2016, Séria: Kapitán Stein a notár Barbarič (diel 4 z vydaných 4)