BLOG
Kristina Strapcova
Kristina Strapcova
5 137

DJGT vo Zvolene zrejme zažíva súboj hereckých generácií

Ocenenie Motýľ 2015 získal prekvapivo Richard Sanitra. U mladých zvolenských hercov to vyvolalo výbuch emócií. Priamo na javisku skákali od radosti. Vyzeralo to, akoby vyhrali derby (proti starej generácii hercov). V hlasovaní divákov predbehol Sanitra 73-ročného kolegu Štefana Šafárika, ktorý dostal cenu Motýľ za najobľúbenejšieho herca už deväťkrát.

Richard Sanitra, foto: archív DJGT vo Zvolene

Po galavečere Motýľ 2015 v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene mi nedá pokoj otázka, či to bol zámer alebo si len ja čítam svoje interpretácie. :) Z divadla som si  odniesla “podozrenie”, že som  odhalila dva konflikty. Jeden rozpor šípim medzi umeleckým vs. ekonomicko-pragmatickým osadenstvom divadla a druhý medzi starou a mladou generáciou hercov.

Tvorcovia galavečera, dramaturgička Uršuľa FerenčukováRichard Sanitra, vymysleli k odovzdávaniu ocenení príbeh, ktorý z galavečera urobil samotné divadelné predstavenie, a teda ako umelecké dielo vo mne vyvolal emócie i podnety na diskusiu. Možno ešte viac ako klasická hra. Tráviť večer v sále DJGT bolo pre mňa tentokrát ako stáť v galérii a pozerať sa na hýbajúci sa obraz odkrývajúci postupne svoju intimitu až na kosť, ponúkajúci pohľad na vnútorné vzťahy hercov a na fungovanie divadla ako inštitúcie. Preveľmi som bola vďačná za prirodzenosť Onřeja Daniša, za jeho improvizáciu a spontánnosť. Z môjho pohľadu práve on robil večer autentickým a divácky zážitkovým.  Nech sa program podaril, či nepodaril, čo a ako sa dalo alebo nedalo urobiť lepšie, pre mňa teraz (zázračne:) vôbec nie je dôležité. Motýľové predstavenie sa pre mňa stalo malým umeleckým dielom a úplne mi stačia pocity a otázky o vnútronom živote divadla, ktoré som si odniesla v sebe. Navyše tuším, že sa niečo vo zvolenskom divadle mení…

… po rokoch prekvapil výsledok ankety v kategórii najobľúbenejší herec, keď cenu získal mladý Richard Sanitra. Po prečítaní jeho mena herci na javisku vybuchli nadšením, úprimnou radosťou. Bol to ohňostroj emócií a autentiskej satisfakcie.  Nikto to asi nečakal. Richard Sanitra patrí, zdá sa, momentálne k najkreatívnejším umelcom vo zvolenskom divadle. Okrem hereckých rolí, fušuje aj do režisérskej profesie a spolupracuje na viacerých podujatiach divadla. Za svoju prácu dostal aj ocenenia Literárneho fondu. Absolvoval Akadémiu umení v Banskej Bystrici, kde ukončil i doktorandské štúdiu. V Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene hrá od roku 2007. Šikovný chalanisko patrí zjavne, podľa priateľskej atmosféry na javisku, práve ku tvorivému jadru týchto mladých hercov. Majú šťavu a sú súčasní. Preto si, ako sa zdá, začínajú čoraz viac získavať zvolenské publikum.

Niečo sa už aj okato vo zvolenskom divadle mení. Keď som pred dvadsiatimi rokmi začala pravidelne odierať fialové čalúnenie hľadiska, žrala som pána Šafárika, ktorý bol pre mňa zaujímavý deduško a pán herec. Prešla som si odporom voči (podľa môjho názoru) afektu pani Sarvašovej, ktorý som si dnes na Motýľoch pripomenula:). Pozorovala som herecký vývoj Vladeny Škorvagovej, u ktorej som v šatni skončila v maturitnom ročníku, keď ma pripravovala na prijímačky na VŠMU. (Až stojac pred pani Emíliou Vášáryovou som si priznala, že moje miesto je v hľadisku:).  Pamätám si prvé šoky z nových a mladých tvárí, keď bystrická akadémia vychŕlila na javisko DJGT svojich študentov v predstavení Leťte, slečna Nituš. Odvtedy už zvolenská divadelná mlaď dozrela a do dôchodkového modu sa posúvajú tí najstarší z hercov. Cítim, že nový dych prinášajú spolu s dramaturgičkou Uršuľou Ferenčukovou mladí talentovaní tvorcovia a medzi nimi aj herci a herečky a tuším začnem zas pravidelne chodiť do zvolenského divadla.

zľava: Štefan Šafárik, Uršuľa Ferenčuková, Michal Ďuriš, Svetlana Sarvašová, Ondřej Daniš, Daniel Výrostek, Dominika Výrostek Misárová, Barbora Špániková, Richard Sanitra, foto: Zv-podujatia

Šípim aj konflikt umeleckej stránky divadla s tou ekonomicko-pragmatickou. Je zrejmé že s peniazmi je to dnes v divadlách ťažké a skĺbiť vzájomné potreby musí byť vražedné. A už vôbec kreatívcom v DJGT nezávidím ich zriaďovateľa (ktorým je Banskobystrický samosprávny kraj). Po posledných voľbách do VÚC mám zimomriavky odporu pri predstave, že by som mala pracovať v divadle pod súčasným vedením župy. S úctou sa pozerám na všetkých zamestancov predovšetkým umeleckých profesií, ktorí dokážu byť tvoriví a inšpiratívni aj za súčasných podmienok.


Ocenenia získali:

  • Najobľúbenejšia herečka DJGT v sezóne 2014/2015:

Barbora Špániková

  • Najobľúbenejší herec DJGT v sezóne 2014/2015:

Richard Sanitra

  • Najobľúbenejšie predstavenie DJGT v sezóne 2014/2015:

Poplach v hoteli Westminster 2

  • Čestný Motýľ za celoživotný prínos:

Martin Peterich, režisér

  • Putovný Dobrý Motýľ (udeľovaný kolektívom DJGT):

ekonomické oddelenie DJGT vo Zvolene

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|