Denník N

Kvalitný učiteľ je na celý život

Téza, že práve osobnosť učiteľa je kľúčovým parametrom nielen pre motiváciu a zaujatie, ale priamo súvisí aj so študijnými výsledkami žiakov, je tak triviálna, ako je logická a intuitívna.

Pričom je možné ju ďalej extrapolovať.  Ak teda učiteľ priamo ovplyvňuje vedomostný a osobnostný rast žiaka, nutne sa musí podieľať aj na kvalite jeho života v dospelosti. Ako to však empiricky potvrdiť alebo vyvrátiť? Nuž, jednoduché to asi nebude, nakoľko vplyv všetkých odovzdaných vedomostí, konfrontácií názorov, zdieľaných skúseností a osobného príkladu je príliš komplexný a navyše dlhodobý. Napriek tomu sa o štatistickú koreláciu kvality učiteľa s kvalitou života (bývalých) žiakov pokúsili traja ekonómovia z USA. A zistili, že čím lepšieho učiteľa sme mali na základnej škole škole, tým kvalitnejší život žijeme v dospelosti.

Raj Chetty, John N. Friedman a Jonah E. Rockoff vychádzali z ukazovateľa merajúceho vplyv učiteľa na výsledky štandardizovaných testov žiaka. Zaujímalo ich, či pedagógovia s vysokým indexom „učiteľskej pridanej hodnoty“, ktorých žiaci dosahovali (naj)vyššie bodové skóre, budú mať rovnako pozitívny vplyv na ich výsledky aj v dlhodobom časovom horizonte. Výhodou tejto metódy je fakt, že berie do úvahy ako minulé, tak aj aktuálne výsledky a „výkon“ žiaka a ostatných spolužiakov, avšak nielen v jednej, ale vo všetkých triedach. Taktiež zohľadňuje tú skutočnosť, že reálne sa u niektorého pedagóga môžu zlepšovať všetci študenti, u iného len zopár jedincov a u ďalšieho sa všetci žiaci môžu dokonca zhoršovať. A keďže aj medzi učiteľmi existuje pracovná  fluktuácia a prechádzajú z jednej školy na druhú, je zároveň možné odfiltrovať vplyv konkrétnych škôl. Pre účely výskumnej štúdie autori rozdelili pedagógov jedného (nešpecifikovaného) veľkého amerického okresu na základe skóre ich „učiteľskej pridanej hodnoty“, následne identifikovali zhruba 2.5 milióna (!) ich bývalých žiakov a nakoniec na základe získaných údajov (aj z daňového úradu) zrekonštruovali ich (nielen finančnú) situáciu po absolvovaní povinnej školskej dochádzky.

Po dôkladnej štatistickej analýze všetkých získaných dát, zohľadňujúc pri tom rôzne socio-ekonomické a demografické charakteristiky žiakov sa – celkom očakávane – zistilo, že študenti kvalitnejších učiteľov boli na tom lepšie, ako žiaci tých horších kantorov. Prekvapením však bolo, o koľko. Bývalí žiaci lepších učiteľov totiž oveľa častejšie absolvovali vysoké školy resp. univerzity, podstatne viac si šetrili v produktívnom veku na dôchodok, ženy v tínedžerskom veku otehotneli zriedkavejšie a všeobecne sa všetci správali oveľa zodpovednejšie. A samozrejme, aj zarábali podstatne viac: autori štúdie na základe získaných korelácií vypočítali, že triviálna (ale kľúčová!) výmena mizerného učiteľa za iba priemerného pedagóga môže predstavovať nárast celoživotného príjmu v objeme zhruba štvrť milióna amerických dolárov na jednu školskú triedu.

Nuž a čo je najzaujímavejšie, dlhodobý pozitívny vplyv kvalitného učiteľa na rast svojich bývalých žiakov pretrváva, aj keď jeho vplyv na výsledky študentských testov už odznel. Inými slovami, aj keď žiak v istom ročníku „stratil“ dobrého pedagóga a preto v ďalších rokoch jeho štúdium ochablo, ešte stále mal o poznanie kvalitnejší život v dospelosti ako ten, čo už nemal toľké šťastie na skvelého učiteľa na základnej škole.

Treba k tomu vari ešte niečo dodať?

 

Zdroj: Vesmír 2014/3, 142.

Štúdia: Measuring the Impacts of Teachers II: Teacher Value-Added and Student Outcomes in Adulthood

 

(Ilustračné foto: quotes.lifehack.org/media/quotes/quote-Philip-Wylie-one-good-teacher-in-a-lifetime-may-170084.png)

Teraz najčítanejšie