Denník N

Dočasná – konečná: čo skrýva parkovisko pri nákupnom centre Eurovea?

Virtuálne potulky bývalou industriálnou zónou Bratislavy, historické vizualizácie a čerstvé reálne developerské realizácie

Zaparkuj – alebo zahyň

Bratislava patrila k európskym mestám, ktoré mali v bezprostrednej blízkosti historického jadra aj rozsiahly areál priemyselnej výroby. Technológie sa zmenili, továrne pozatvárali a začali sa procesy konverzie. Dnes stretávame na potulkách bývalou industriálnou oblasťou Mlynské nivy už iba torzá stavu z dvadsiateho storočia. Táto zóna má pohnutú minulosť a k svojej dnešnej tvári sa dostala niekoľkými plastickými operáciami, pomalými krokmi a náhlymi zlomami. Jedným z najväčších a najrozsiahlejších zásahov za posledné desaťročie bolo dokončenie obchodného komplexu Eurovea. Poslednou “detailnou kozmetickou úpravou” je dokončenie neďalekého asfaltového plateného parkoviska.

_DSC2815m

Foto: Peter Homola

Parkovisko má zúfalo utilitárnu funkciu. Sebavedomo, vecne a bez príkras upozorňuje na neodbytný urbánny imperatív dneška “zaparkuj alebo zahyň”. V týchto končinách mestskej džungle nájdeme iba asfalt. Teda ak nerátame minimalistickú trávnatú plochu v južnej časti, v čase písania tohto textu ešte v stave rozpracovanosti. Do centra mesta prúdia nové generácie novodobých nádenných robotníkov. Už netušia, kde bola Kablovka, Gumon, Bratislavské automobilové závody, že za plotom ešte stále stojí Jurkovičova tepláreň, že vedľa nej stál ešte nedávno aj obrovský komín, že tu v búrlivých deväťdesiatych rokoch prekvitala avantgarda…

Namieto metra park(ovisko)

Vydali sme sa preto na prieskum toho, čo sa dialo za posledných vyše 100 rokov na miestach za nevábnym reklamným plotom a v jeho bezprostrednom okolí. Na miesta, kde boli koľajnice už dávno pred tým ako ich začali reinštalovať na nový Starý most. Táto plocha by mala byť podľa platného územného plánu (alebo ak chcete aj podľa najnovšieho scenára slovenského sci-fi) stanicou metra. Preto nie je povolené postaviť tu žiadnu trvalú stavbu. Presnejšie povedané, táto prípadná trvalá stavba už musí zahŕňať aj onú stanicu metra a až následne môže investor teoreticky prilepiť aj niekoľko multifunkčných nadzemných podlaží. Teda kým nie je metro, môže tam byť pokojne aj park. Môže? Sme partička idealistov?

“Duch parkoviska” zasa nestojí úplne na vode (pravda, tá je o niekoľko metrov ďalej), podľa mapy mesta z r. 1940, ktorú nájdeme zreprodukovanú v knihe Viery Obuchovej Priemyselná Bratislava, slúžila parcela v rohu pomyselného trojuholníka ako depo železníc. Následne plocha hostila objekt s názvom remíza MHD (novšie vozovňa). Dopravný podnik má v priľahlej lokalite stále svoju administratívnu budovu, známejšiu na čierno cestujúcej verejnosti hlavne ako miesto, kde sa platia pokuty. Spoločnosť Ballymore tu mala desať rokov tzv. dočasné obslužné parkovisko pre objekt Eurovea. Dočasnosť sa mu mala skončiť presne 1.11.2015. Potom bolo v pláne, že spoločnosť pristúpi k “stavbe trvalého charakteru”, rozumej stanice metra. A stále nič… Sú isté pokuty, ktoré žiaľ zaplatíme všetci. Aj rok 2000 nám kedysi prišiel sci-fi. Nastane v tejto lokalite akási vesmírna anomália, niečo ako trvalá dočasnosť?

Sladké večery v Stoke

Niekdajšia študentka VŠVU Jana Čulenová vyšila do svojej semestrálnej práce s názvom Text-ile urban culture už v roku 2006 podľa vlastných slov jednu veľkú čiernu dieru. Zamerala sa vtedy na oblasti Bratislavy, v ktorých sa ona osobne pohybovala a transformovala vizualitu graffiti do foriem textilných fragmentov máp. Spomína, ako ju zasiahla strata divadla a krčmy Stoka, takže do tejto svojej mentálnej mapy vystrihla fyzickú dieru. Súčasťou diela bola značka, tvorená výstrižkom, ktorú už možno pripevniť kamkoľvek, pretože mnohí ľudia stratou Stoky stratili pocit, že vždy majú kam prísť. Flexibilita? Strata ukotvenia?

12188347_10153244714982336_445572026_n

Jana Čulenová, Textile urban culture, vyšlo v knihe BA! U-fu-turistický sprejvodca, vyd. Atrakt Art Bratislava 2007.

Stoka, to bolo predovšetkým osobné “miesto” (place) s charakterom v ponímaní teórií antropológa Marca Augé. Stoka stále je divadelný súbor, ktorý založili v roku 1991 režisér Blaho Uhlár a výtvarník Miloš Karásek. Na Pribinovej sa do roku 2006 venovali špecifickej autorskej divadelnej tvorbe, odohrali tu 25 premiér. Divadlo, ako aj jeho priestory disponovali špecifickou poetikou krehkých vzťahov, na pomedzí punku a umenia, dočasnosti a trvalosti, asi ako celkový genius loci miesta. Niečo, čo bolo len vtedy a tam, životný pocit vnútornej slobody. Rečou územných plánov: dočasná kultúrna funkcia. K pozitívnym miestam na mentálnych mapách a územných plánoch patria aj parky, možno aj také, aké boli na tejto ploche naznačované v niekoľkých starších vizualizáciách spoločnosti Ballymore Properties. Na našu otázku ohľadom ďalších plánov s dočasným parkoviskom zatiaľ neodpovedali. Prečo tam ten park nie je, keď by pokojne mohol byť?

Na tejto vizualizácii od spoločnosti Ballymore Properties, publikovanej v médiách v roku 2007 sa nachádza park.

Máš už svoje obľúbené parkovisko?

Do kontrastu k takýmto sídelným funkciám dáva Augé non-place, čiže neosobné nákupné haly, letiská, autobusové zastávky a – parkoviská – miesta, ktoré nevytvárajú vzťahy, nemajú výnimočnú historickú hodnotu, estetickú kvalitu, či osobitú identitu. Dá sa mu samozrejme oponovať, že pre niekoho ako jednotlivca, môže byť v jeho jedinečnej životnej histórii aj najšpinavšie letisko tým najmilším miestom, pokiaľ sa mu viaže napríklad so stretnutím so svojím životným partnerom, avšak na základe spoločenského konsenzu a ďalších objektívnych kritérií asi väčšina z nás tuší, aký je rozdiel medzi parkom a parkoviskom. A aké rozdielne sú ich potenciály na vytváranie kvalitného verejného priestoru. Netreba ani študovať antropológiu.

Urbánne stratégie na “dočasných” parcelách môžu mať rôzny charakter. Svoje o tom vedia v Berlíne, kde už v roku 2006 zmapovali architekti a teoretici Florian Haydn a Robert Temel niekoľko desiatok dočasne využívaných nevábnych prieluk a iných industriálnych brownfieldov vo svojej knihe Temporary Urban Spaces. Parkovisko má tiež niečo do seba, avšak ako spoločensky najvýhodnejšie boli vyhodnotené zdola organizované kultúrne funkcie opustených lokalít. Prečo? Samospráva má aspoň na chvíľu pokoj od aktivistov, majú k objektu vzťah, budujú mu (aj úradníkom, čo to povolia samozrejme) pozitívny imidž v komunite prakticky zadarmo, môže sa vyriešiť tiež otázka kontroly a ochrany, prevencia pred ďalším zbytočným pustnutím a pod. Máte svoje milované asfaltové parkovisko kam sa chcete s priateľmi vracať?

Metropola, ktorá sa ňou radšej nestala

Pointou celého je, že už je 1.11.2015 a bratislavské metro sa stále nezačalo stavať. Čo teda zatiaľ mohlo byť na obrázku miesto čiernej diery či šedého parkoviska? Stoka? Park? Detské ihrisko? Komunitná záhrada? Farmárske trhovisko? Stánky s bio občerstvením? Blaho Uhlár, zakladateľ divadla Stoka hovorí: “Stoka tam mohla stáť pokojne doteraz. Ale mestské autority nepotrebujú autentickú kultúru. Robili sme lacné divadlo, pre mňa nebola prioritou revolta, ale tvoriť ako som chcel. Tu je skôr záujem aby nezávislá kultúra neexistovala, lebo sa na nej nenabalí žiadny funkcionár.” V roku 2002 mali divadelníci plány osídliť na kultúru budovu bývalej trakčnej meniarne. Tehlová stavba so sedlovou strechou ozdobenou dekoratívnym geometrickým orámovaním by vydala na poriadne cool kulturfabrik – hipster – kreatívny – urban – space – či – place. Takto nám ostáva akurát tak nadšenie z objavu starých fotografií, ktoré vlastne nie sú až také staré…  

scan0001

Tesne vedľa parkoviska, cez uličku s dnešnou autobusovou zastávkou, stála ešte v roku 2003 električková meniareň. Mohla z nej byť napríklad štýlová kulturfabrik. Fotografia zachytáva členov divadla Stoka v časoch plánovania kultúry v tejto lokalite. Dnes je to iba ďalších pár desiatok beznádejne dočasne využitej plochy. Foto: archív Blaha Uhlára

scan0003Meniareň v kontexte územného plánu z r. 1996, vizualizácia Peter Bauer, pôdorys. č. 17. Na vizualizácii nie je naznačené ani parkovisko, ani park, oproti súčasnému stavu je tam však podstatne viac stromov medzi jednotlivými blokmi.

20151031_115709

Nerealizovaná vizualizácia zóny z roku 2004. Autor: Peter Bauer. Farebnou je naznačená možnosť zachovania a rekonštrukcie divadla Stoka. Archív Blaha Uhlára

Architekt Michal Janák k charakteru tejto oblasti uviedol:Kvalitou určitých miest je priestor. Kvalitou tohoto miesta je pamäť. Priestor má totiž tú vynikajúcu vlastnosť, že popisuje spoločnosť presne takú aká je. Tu však je zaujímavý tým, čím mohol byť a nikdy asi nebude. Je to pamäť fiktívnej Bratislavy, mesta ktoré mohlo byť metropolou, ale radšej sa ňou nestalo. Bratislava metro funkčne nepotrebuje, ale predsa len, je to práve ten iniciačný rituál, ktorý z hromadnej dopravy robí exotický teleport. Mesto už nepredstavuje kontinuálnu sekvenciu scén, ale zhluky priestoru, oddelené tunelom. Metro bolo pre Bratislavu poslednou výzvou kolektívnej priestorovej produkcie. Posledný projekt verejnej Bratislavy budúcnosti. Potom Stoka musela vzniknúť a musela aj zaniknúť pre Euroveu, tak ako kontrakultúra anarchie 90-tych rokov skončila v reklamkách. Parkovisko nevnímam ako definitívu, ale ako anomáliu, ktorá bude časom nahradená, vyplývajúca z nemohúcnosti legislatívnej adaptácie, a vôbec moci mesta riešiť priestor komplexne. Z tohoto hľadiska by bolo vhodné, ak by táto anomália, vo svojej veľkorysosti, pripomínala poslednú kolektívnu snahu o metropolu dovtedy, kým nebude artikulovaná nová. Ostatné atribúty vnímam ako parciálne.”

Osvojíme si filozofiu pominuteľnosti?

Keď sa nad tým zamyslíme do hĺbky, aj my ľudia, aj veľa stavieb sme na tento svet umiestnení dočasne. Aké sú však trvalé hodnoty, odkazy, ktoré môžeme zanechať ďalším generáciám? Architektúra a prostredie, v ktorom žijeme je odrazom našej spoločnosti. Môže v nej byť okrem záujmu o zisk, letargie a prázdnej utilitárnosti snáď aj trochu miesta pre úctu k rozmanitosti, lokálnym špecifikám, záujem o dlhodobé riešenia vyžadujúce si viac prvotnej námahy, citlivosť k histórii a podobne. Ani dobré, ani zlé riešenia nemusia byť ešte úplne “konečné”.

Industriálna zóna Mlynské nivy chronologicky:

Objektívna analýza a interpretácia dát vraj neexistuje, takže otvorene priznávame, že touto sme chceli podčiarknuť viaceré skutočnosti. Pre lepšiu ilustráciu vyššie uvedených myšlienok sme vypichli niekoľko historických údajov spojených so zónou fyzicky ohraničenou trojuholníkom súčasného parkoviska, v predĺžení až po ulice Mlynské nivy, Košická a Pribinova. Miznutie industriálneho dedičstva. Prelínanie pokusov o kultúrne a obchodné postindustriálne projekty s jasným víťazstvom čistého biznisu. Kvantitatívne ukazovatele toho, čo všetko sa postavilo a zbúralo, sú a plánujú byť akoby navonok vyvážené. Našou otázkou na spoločenskú diskusiu však ostáva, či sa podarilo, prípadne ďalej podarí, dosiahnuť aj istý typ kvality.

Grafický dizajn: Braňo Matis

12211175_10153734124074868_2008314981_o

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Zuzana Duchová

Site specific súčasné umenie, architektúra, dizajn, reprezentácia Slovenska a iné presahy Kreatívna Európa