Denník N

Dôchodkový systém vo Švédsku

Švédsky dôchodkový systém pozostáva z troch respektíve štyroch pilierov. Nultým pilierom môžeme nazvať solidárnu „garantovanú penziu“, ktorá je vyplácaná tým dôchodcom, ktorí nemajú dostatočnú penziu z ostatných dôchodkových pilierov. Garantovaná minimálna penzia dorovnáva dôchodok na minimum určené približne na úrovni 24 % priemerného hrubého príjmu[1].

Prvý pilier je vo Švédsku tvorený virtuálnymi dôchodkovými účtami (NDC), do ktorých sa odvádza 16 % hrubého príjmu. Ako sme si už povedali, virtuálne dôchodkové účty sú upraveným „pay as you go“ systémom, prostriedky na účte sú zhodnocované virtuálnou úrokovou mierou, netvoria sa však žiadne skutočné rezervy. Výsledný dôchodok závisí od hodnoty účtu a predpokladaného veku dožitia v čase odchodu do dôchodku.

Prvý pilier je priebežne balansovaný takzvanou „indexáciou budúcich dôchodcov“. Ak príjmy virtuálnej schémy nebudú postačovať na krytie výdavkov (dôchodkov), priamo úmerne sa upraví (pozastaví) valorizácia priznaných dôchodkov a virtuálne úročenie účtov budúcich dôchodcov. Inak povedané, švédsky I. pilier má v sebe zakomponované ochranné prvky zabraňujúce nárastu deficitu štátneho dôchodkového systému. Ak sa pomer pracujúcich a dôchodcov nepriaznivo zmení, I. pilier automaticky zareaguje vyplácaním nižších dôchodkov.

Dôchodok od štátu, to jest prvý pilier v kombinácií s garantovanou penziou, tvorí dnes približne 60,9 % celkového príjmu švédskeho dôchodcu. Miera náhrady príjmu dôchodkom je vo Švédsku na úrovni 55,6 %[2]. Projekcie hovoria, že náhradový pomer klesne do roku 2050 na úroveň 46 % a z I. piliera bude pochádzať maximálne 35 % z celkového dôchodku[3]. Švédsko dnes vynakladá na dôchodky približne 8,2 % HDP.

Ako je vidieť, aj vo Švédsku sa zabezpečenie na dôchodku stáva primárne vecou osobnej zodpovednosti jednotlivca. Štát podporuje občanov k individuálnemu sporeniu daňovými zvýhodneniami. Švédskym zákonodarcom môže robiť radosť, že čoraz väčšiu váhu na celkovom dôchodku tvorí II. a III. pilier.

Druhý pilier je povinný kapitalizačný fondový systém, do ktorého odvádzajú pracujúci 2,5 % zo svojej mzdy. Spôsob akým je následne vyplácaný dôchodok z fondového systému je vzhľadom na naše aktuálne slovenské skúsenosti veľmi zaujímavý. Budúci dôchodca má na výber dve možnosti. Buď si zakúpi doživotnú anuitu a vyhne sa na dôchodku investičnému riziku, alebo si vyberie takzvanú „variabilnú“ anuitu bez garantovanej hodnoty. V tom prípade je počiatočná hodnota anuity vypočítaná vydelením hodnoty konta anuitným koeficientom, ktorý odráža očakávanú priemernú dĺžku dožitia. Zvolený manažér fondu prostriedky naďalej investuje a variabilná anuita je valorizovaná očakávanou mierou výnosnosti na úrovni 3%. Ak je výsledok investovania lepší, dôchodca si prilepší. Ak je výsledok horší, hodnota konta, z ktorého je vyplácaná anuita sa zníži.

Tretí pilier švédskeho dôchodkového systému je taktiež kapitalizačný a je ho možné nazvať „kvázi-povinný“. Povinný je tretí pilier pre každého zamestnávateľa a zamestnanca pracujúceho v odvetví, ktoré má takúto povinnosť zakotvenú v zmluve s odborovou organizáciou daného odvetvia. Nakoľko švédske odbory patria k najsilnejším na svete, tretí pilier pokrýva viac ako 90 % zamestnancov. Príspevky do III. piliera sa líšia, vo všeobecnosti sú však vyššie ako do druhého piliera. Z tretieho piliera pochádza 39 % príjmu švédskeho dôchodcu.

Švédsky dôchodkový systém patrí vďaka svojej konštrukcií k najlepšie hodnotením dôchodkovým systémom na svete. Presným zadefinovaním nárokov z I. piliera, zvyšovaním podielu súkromných sporiacich schém a vytváraním tlaku na osobnú zodpovednosť budúcich dôchodcov prechádza Švédsko postupne od „pay as you go“ k plne príspevkovo definovanému systému.

Axiómy, fakty a tézy

  • Príbeh o perfektne fungujúcom a veľmi štedrom švédskom sociálnom modeli je do veľkej miery mýtom. Švédsky dôchodkový systém funguje výborne vďaka dobrému pomeru pilierov, ale o štedrosti zo strany štátu nemôže byť ani reči. Akýkoľvek budúci deficit štátneho dôchodkového piliera bude mať za následok automatické zníženie vyplácaných dôchodkov. Švédsky dôchodkový systém je navyše pomerne nákladný. Švédsko vynakladá na dôchodky približne 8,2 % HDP. Povinné odvody na dôchodok sú vo výške 18,5 % mzdy zamestnanca. Plus príspevky do dobrovoľných dôchodkových schém. Predpokladaná budúca náhrada príjmu nie je napriek tomu „svetoborná“. Vysoké náklady systému sú dôsledkom financovania nárokov súčasných dôchodcov.

Tento blog je súčasťou série o druhom pilieri, ktorej zámer a obsah nájdete v tomto blogu.

 

[1] spracované podľa: OECD (2013): „Pensions at a Glance 2013“. OECD Publishing, ISBN 9789264203938, dostupné: http://www.oecd-ilibrary.org/finance-and-investment/pensions-at-a-glance-2013/sweden_pension_glance-2013-81-en, dňa 3.6.2015

[2] štatistika OECD „Gross pension replacement rates: public and private schemes“, dostupná: http://www.oecd-ilibrary.org/finance-and-investment/pensions-at-a-glance-2013/gross-pension-replacement-rates-public-and-private-schemes_pension_glance-2013-13-en, dňa 5.5.2015

[3] http://www.ceskereformy.cz/svedsko/, dňa 2.8.2011

Teraz najčítanejšie