BLOG
Tomáš Egry
Tomáš Egry
1 460

Dočká sa Bratislava v najbližšom roku nejakého rozvoja?

Bolo že to slávy v Bratislave a jej mestských častiach, keď sa prijal zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Konečne aj samospráva dostane do svojej pokladnice peniaze od developerov za nové stavby a bude ich môcť investovať do rozvoja verejných priestorov. Ako sa má situácia vyvíjať v roku 2018? Koľko plánuje na poplatku vybrať mesto a jednotlivé mestské časti? Dá sa zabudnúť na milión eur?

Miestny poplatok za rozvoj bol zavedený zákonom č. 447/2015 Z.z. a má slúžiť pre obce ako jeden zo zdrojov na vybudovanie infraštruktúry tam, kde na základe stavebného rozvoja vznikne potreba vybudovania sociálnej a technickej infraštruktúry; napríklad na budovanie miestnych komunikácií, parkovacích plôch, parkov či zariadení starostlivosti o deti a pod.

Predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba:

  • na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba
  • ktorá je ohlásená stavebnému úradu
  • na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením
  • ktorá je dodatočne povolená

Zákon zároveň stanovuje, že maximálna výška poplatku je 35 eur za m2 podlahovej plochy. Všetky mestské časti okrem jednej zaviedli tento poplatok ešte v roku 2017, pričom v zmysle novelizovaného Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy sa výnosy z miestneho poplatku za rozvoj rozdelia medzi mesto a mestskú časť v pomere 68:32, v prospech mestských častí. To vyzerá ako celkom slušný zdroj príjmu, tak som sa pozrel, s akými sumami počítajú v rozpočtoch jednotlivé mestské časti a mesto.

V prvom rade začnem tými, ktorí si zaslúžia pochvalu. Je to najmä Dúbravka, ktorá vo svojom rozpočte detailne prešla plánovanú výstavbu a z toho vychádzala pri odhade príjmu z poplatku za rozvoj. Ako sa píše v návrhu rozpočtu: „Na rok 2018 predpokladáme príjem pre mestskú časť z poplatku za rozvoj vo výške 550 000 € na základe predpokladaných vydaných právoplatných povolení počas roka 2018. Jedná sa najmä o povolenia k stavbám ako „Polyfunkčný komplex Čerešne“ s celkovou výmerov 24 052 m2 , „Polyfunkčný dom Pod záhradami“ s výmerov 6 957 m2 , menšie objekty ako „Obytný súbor Dúbrawa Hrubá lúka“ s výmerov 2 106 m2 a drobné stavby typu rodinné domy, alebo rekreačné chaty s celkovou výmerov približne 5 000 m2 . Suma 550 000 € v návrhu rozpočtu je očistená od magistrátneho 32% podielu.“ Je možné, že podobne postupovali aj iné mestské časti, ale len Dúbravka to tak detailne a transparentne uviedla vo svojom rozpočte.

Druhú pochvalu si zaslúži Staré mesto. Keďže využitie príjmov z rozvoja je účelovo viazané, zriadili v Starom meste špeciálny Fond poplatku za miestny rozvoj, kde naplánovali nielen príjmy v hodnote     70 500 eur, ale aj ich reálne využitie.

Tretia pochvala patrí Karlovej Vsi, za precíznosť pri spracovaní rozpočtu. V Karlovke odhadujú, že vyrúbia poplatky vo výške 300 000 eur. Do výdavkov následne zvlášť uviedli odvod do mestskej pokladne vo výške 96 000. Presne takto by to malo byť z procesného hľadiska rozdelené.

 

Ďalšiu skupinu tvoria mestské časti, ktoré zahrnuli tento príjem do svojho rozpočtu, ale okrem sumy nič iné nezistíte. Možno aj postupovali rovnako ako v Dúbravke, len to jednoducho neuviedli do materiálov o rozpočte. V tabuľke si môžete nájsť tú svoju aj s plánovanou sumou.

Ak ste si pri svojej mestskej časti nenašli žiadnu sumu, vitajte v kategórii „Pokarhania“. Môžme rovno začať mojim domovským Ružinovom. Napriek schválenému poplatku, dokonca v maximálnej výške 35 eur na m2, v Ružinove akosi na tento príjem zabudli. Náš rozpočet ešte nebol schválený zastupiteľstvom a tak budú mať možnosť na reparát. Dovtedy budeme fungovať v rozpočtovom provizóriu.

Druhým v tejto kategórii sú Podunajské Biskupice. Tam tento poplatok ako v jedinej mestskej časti vôbec nezaviedli. Podľa starostky Alžbety Ožvaldovej: „Keď niekto dobre gazduje, tak nepotrebuje vyberať poplatok." V Biskupiach evidentne netrpia problémami bežného Bratislavčana a nepotrebujú opravovať či budovať chodníky a cesty. Ešte by mohla pani starostka zrušiť aj poplatok za psa a všetky ostatné administratívne poplatky, ktoré musia bežní občania platiť, keď chcú na úrade niečo vybaviť.

Devíne aj Čunove majú už na budúci rok schválený rozpočet no nenájdete v ňom žiadnu zmienku o príjme z tohto poplatku. Pritom obe mestké časti majú tento poplatok v platnosti.

Zvláštnou sortou ostáva Petržalka, kde zvolili skutočne svojský spôsob. Ako sa uvádza v návrhu rozpočtu: „Poplatok za rozvoj do rozpočtu nezapájame, zapojený bude v zmysle Štatútu Fondu rozvoja mestskej časti po schválení záverečného účtu mestskej časti a prídelu do fondu.“ Ak tomu správne rozumiem, tak najprv v roku 2018 peniaze vyzbierajú, niekedy v máji 2019, keď budú preberať záverečný účet, presunú tieto prostriedky do fondu a potom sa až rozhodnú ako ich použijú. Na môj vkus je to až príliš zdĺhavé, ale v prípade petržalského starostu to môže byť aj užitočná brzda.

A ako sa k rozpočtovaniu poplatku postavilo samotné mesto? Mesto nevytvorilo žiadny špeciálny fond, do rozpočtu pridalo riadok o príjmoch z poplatku za rozvoj, no počas rokov 2017 až 2020, kedy je tento poplatok v platnosti nenájdete nič len samé nuly. Pri platnom štatúte náleží mestu 32% z tohto príjmu. Keď len spočítame hodnoty, ktoré máme k dispozícii z jednoltivých mestských častí, tak dospejeme k tomu, že v mestskom rozpočte chýba minimálne 1 037 741 eur. Teda, evidentne to nikomu nechýba, takže ak sa náhodou nájde v Bratislave niekto, kto ešte nie je milionár, nech sa hlási u súdruha Žinčicu na magistráte.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Keď som vo februári 2017 nastúpil na otcovskú dovolenku a „vystúpil z auta“, začal som sa viac pohybovať po vonku. Peši, na bicykli či kolobežke a zistil som v akom stave sú bratislavské ulice. Preto som sa začal viac zaujímať o komunálne veci a o nich budem aj písať. Som finančný kontrolór, tak čakajte skôr konkrétne fakty ako prehnané emócie.

Blogy

|