Dokončenie: Aj duch sa riadi fyzikálnymi zákonmi kozmu – 2. časť
Pokračovanie: Duch je však schopný použiť a využiť tieto fyzikálne zákonitosti na to, aby si vytvoril svoje vlastné fascinujúce a mysteriózne pôsobiace systémy.
Tie pôsobia a fungujú ale tak, akoby sa z nášho pohľadu a z nášho chápania fenoménov celkom oddelili a vzdialili od fyziky v tej forme, ako ju poznáme. Zdajú sa byť v úplnom rozpore predovšetkým s klasickou fyzikou Newtona, ktorá funguje na princípe kauzálnej logiky a mechaniky.
Takto si duch vytvára špecificky vlastné poriadky, ktoré sa neraz priečia nášmu klasickému mysleniu a niektoré efekty a aktivity, ktoré z nich vyplynú, pôsobia ako nadprirodzené zázraky.
Pri ich vytváraní duch používa štyri psychické inštrumenty:
1, reflexia
2, skutok alebo čin
3, poznanie
4, láska
V tejto súvislosti je veľmi pozuruhodný fakt, že štyri sú aj základné sily a či energie, ktorými v kozme vzájomne na seba pôsobia ľubovoľné konglomeráty (množstvá) hmoty. Robia tak v mikroskopickych štruktúrch (napríklad elektróny a kvarky), alebo v makroskopických štruktúrach (napríklad planéty, hviezdy, asteroidy).
Sú to:
1, elektromagnetické polia
2, gravitačné polia
3, sily slabého vzájomného pôsobenia
4, sily silného vzájomného pôsobenia
Fyzikálne zákonitosti v kozme majú teda charakter štvorakej kvality. Presne tak vládne štvoraká kvalita účinkov aj v „kráľovstve“ ducha.
A len na týchto ôsmych „pracovných inštrumentoch“ je založené celé nesmierne fascinujúce dobrodružstvo chodu nášho evolvujúceho kozmu.
Sú to tieto nástroje, ktoré koordinujú a riadia spoluprácu kozmických poriadkov s kozmickými chaotickými stavmi, a tak vytvárajú nové stupne evolúcie.
Duch (ktorého v iných mojich publikáciách označujem aj ako paranormálny aspekt kozmu) vládne v mikroskopických úrovniach kozmu. Upresním to tým, že poviem, že duch je „ukrytý“ v úplne uzavretom mikroskopickom priestore. Pôsobí však nielen v ňom, ale účinkuje aj v makroskopických vzdialenostich a jeho pôsobenie v nich sa odohráva v nulovom čase. Vedeckou interpretáciou týchto jednoduchých úvah, ktoré som tu vyslovil, sú náročné matematicko-kvantové teórie a rovnice.
Kto rozumie kvantovej fyzike, tak mu je dobre známy aj tzv. ERP-experiment (Einstein, Rosen, Podolski-experiment), ktorý vysvetľuje to, ako môže duch realizovať svoje aktivity v nulovom čase hoci aj na vzdialenosť z jedného konca kozmu na opačný.
Koniec
