Dolnozemskí Slováci v Argentíne
Každý, kto sa nejakú dobu pohybuje vo virtuálnom svete sociálnych sietí vie, že tam možno stretnúť naozaj kadekoho. Preto ho niečo len tak ľahko neprekvapí. Napriek tomu ma jedno takéto stretnutie prekvapilo. A navyše aj potešilo.
K stretnutiu došlo na stránke Juraja Benčíka, míma, herca a pedagóga, ktorý účinkoval v slávnom Cirque du Soleil, syna známeho a úspešného trénera našich chodcov. Ten, koho som tam stretol sa volá Jorge Bencik a žije v Argentíne. A nie je to zrejme iba môj menovec, ale aj veľmi vzdialený príbuzný. Prečo si to myslím? Nuž, to je dlhá história.
V roku 1526 Turci pri Moháči porazili uhorské vojsko. Nasledovalo viac ako jeden a pol storočia trvajúce obdobie protitureckých bojov, osmanských vpádov a plienenia. K tomu sa pridali stavovské povstania a boje s cisárskymi oddielmi. Následkom dlhého obdobia bojov, vraždenia, prepadov a drancovania, sa vyľudnili a spustli rozsiahle úrodné územia na uhorskej Dolnej zemi. Nepriamym dôsledkom bolo neprimerané zaťaženie poddaných v neobsadenej hornej časti Uhorska, teda Slovenska, čomu sa zbedačení poddaní začiatkom 18. storočia bránili útekom. Napred svojvoľne, s privretím očí zemepánov na vyľudnených územiach, ktorí ich radi prijali. Neskôr organizovane, so súhlasom vrchnosti a s odpustením poddanských dávok na tri roky. Slovensko tak opustilo približne 200 000 osôb, väčšinou roľníkov. V dôsledku prebiehajúcej protireformácie a náboženského útlaku, prevažne evanjelikov. Nový domov našli v Békešskej župe v dnešnom Maďarsku, rumunskom Banáte a srbskej Vojvodine.
Boli medzi nimi aj Benčíkovci. Dnes je to meno rozšírené v Slovenskom Komlóši, Sarvaši aj Nadlaku. Práve tam sa moji predkovia presťahovali pri jeho kolonizácii v r. 1803 z Komlóša. A z Nadlaku pochádzali aj rodičia Jorgeho, ktorý žije v Argentíne.
Jeho otec, Štefan Benčík, sa v decembri 1928 v Nadlaku oženil s Juditou Kečkéš-Poprockou. Už 29. februára 1929 došli do Argentíny a usadili sa na severe v oblasti Gran Chaco. Nakoľko nemali dosť prostriedkov na zakúpenie pôdy, začínali ako námezdní pracovníci u skôr prisťahovaných slovenských gazdov. Postupne nadobudli vlastné zeme, na ktorých sa v tej dobe pestovala prevažne bavlna a chovali domáce zvieratá. V Argentíne sa im narodilo päť detí, z ktorých je Jorge – Juraj najmladší. Okrem práce na rodinnom majetku, kde pestovanie bavlny v súčasnosti vystriedalo pestovanie slnečnice, sóje a kukurice, Juraj pred odchodom do dôchodku, dlhé roky učil na priemyslovke v mestečku La Tigra del Chaco, kde aj býva. Dnes má 71 rokov, tri deti, osem vnúčat a hovorí a píše peknou archaickou slovenčinou, či jej dolnozemským dialektom.
Namiesto slov, dajme radšej priestor starým fotografiám, ktoré majú nesporný pôvab a atmosféru a lepšie nám priblížia život Slovákov v Argentíne.