Denník N

Dolnozemskí Slováci v Argentíne

Každý, kto sa nejakú dobu pohybuje vo virtuálnom svete sociálnych sietí vie, že tam možno stretnúť naozaj kadekoho. Preto ho niečo len tak ľahko neprekvapí. Napriek tomu ma jedno takéto stretnutie prekvapilo. A navyše aj potešilo.

K stretnutiu došlo na stránke Juraja Benčíka, míma, herca a pedagóga, ktorý účinkoval v slávnom Cirque du Soleil, syna známeho a úspešného trénera našich chodcov. Ten, koho som tam stretol sa volá Jorge Bencik a žije v Argentíne. A nie je to zrejme iba môj menovec, ale aj veľmi vzdialený príbuzný. Prečo si to myslím? Nuž, to je dlhá história.

V roku 1526 Turci pri Moháči porazili uhorské vojsko. Nasledovalo viac ako jeden a pol storočia trvajúce obdobie protitureckých bojov, osmanských vpádov a plienenia. K tomu sa pridali stavovské povstania a boje s cisárskymi oddielmi. Následkom dlhého obdobia bojov, vraždenia, prepadov a drancovania, sa vyľudnili a spustli rozsiahle úrodné územia na uhorskej Dolnej zemi. Nepriamym dôsledkom bolo neprimerané zaťaženie poddaných v neobsadenej hornej časti Uhorska, teda Slovenska, čomu sa zbedačení poddaní začiatkom 18. storočia bránili útekom. Napred svojvoľne, s privretím očí zemepánov na vyľudnených územiach, ktorí ich radi prijali. Neskôr organizovane, so súhlasom vrchnosti a s odpustením poddanských dávok na tri roky. Slovensko tak opustilo približne 200 000 osôb, väčšinou roľníkov. V dôsledku prebiehajúcej protireformácie a náboženského útlaku, prevažne evanjelikov. Nový domov našli v Békešskej župe v dnešnom Maďarsku, rumunskom Banáte a srbskej Vojvodine.

Boli medzi nimi aj Benčíkovci. Dnes je to meno rozšírené v Slovenskom Komlóši, Sarvaši aj Nadlaku. Práve tam sa moji predkovia presťahovali pri jeho kolonizácii v r. 1803 z Komlóša. A z Nadlaku pochádzali aj rodičia Jorgeho, ktorý žije v Argentíne.

Jeho otec, Štefan Benčík, sa v decembri 1928 v Nadlaku oženil s Juditou Kečkéš-Poprockou. Už 29. februára 1929 došli do Argentíny a usadili sa na severe v oblasti Gran Chaco. Nakoľko nemali dosť prostriedkov na zakúpenie pôdy, začínali ako námezdní pracovníci u skôr prisťahovaných slovenských gazdov. Postupne nadobudli vlastné zeme, na ktorých sa v tej dobe pestovala prevažne bavlna a chovali domáce zvieratá. V Argentíne sa im narodilo päť detí, z ktorých je Jorge – Juraj najmladší. Okrem práce na rodinnom majetku, kde pestovanie bavlny v súčasnosti vystriedalo pestovanie slnečnice, sóje a kukurice, Juraj pred odchodom do dôchodku, dlhé roky učil na priemyslovke v mestečku La Tigra del Chaco, kde aj býva. Dnes má 71 rokov, tri deti, osem vnúčat a hovorí a píše peknou archaickou slovenčinou, či jej dolnozemským dialektom.

Namiesto slov, dajme radšej priestor starým fotografiám, ktoré majú nesporný pôvab a atmosféru a lepšie nám priblížia život Slovákov v Argentíne.

1929 - do Argentíny sa Štefan Benčík s manželkou dostal z Hamburgu na zaoceánskom parníku
1929 – do Argentíny sa Štefan Benčík s manželkou dostal z Hamburgu na zaoceánskom parníku Cap Arcona
Štefan Benčík, Judita Kečkeš 1929
Štefan Benčík a jeho manželka Judita, rodená Kečkeš v roku 1929 po príchode do argentíny.
1930 - prvé obydlie rodiny Jána Beňa
1930 – prvé obydlie rodiny Jána Beňa
1929 - provizórne stavby na poli so stĺpovou konštrukciou. Na Dolnej zemi ich volajú sálaše.
1929 – provizórne stavby na poli so stĺpovou konštrukciou. Na Dolnej zemi ich volajú sálaše.
1937 - orba na statku Jána Mikuláša
1937 – orba na statku Jána Mikuláša
1940 - Jurajov najstarší brat, nebohý Štefan Benčík mladší, sejba bavlny
1940 – Jurajov najstarší brat, nebohý Štefan Benčík mladší, sejba bavlny
1942 - Štefan Benčík, odvoz bavlny do výkupne
1942 – Jurajov otec, Štefan Benčík. Odvoz bavlny do výkupne
1943 - tradičný spôsob výroby tehál
1943 – tradičný spôsob výroby tehál
Štefan Benčík s chovaným dobytkom
Štefan Benčík s domácim dobytkom
1930 - výbor slovenského školského spolku Štefánik
1930 – výbor slovenského školského spolku Štefánik
1934 - žiaci slovenskej školy s učiteľom Štefanom Kozárom
1934 – žiaci slovenskej školy s učiteľom Štefanom Kozárom
1935 -slovenskí žiaci s učiteľom Jánom Kulíškom
1935 -slovenskí žiaci s učiteľom Jánom Kulíškom
1940 - deti idú do školy na koňoch
1940 – deti idú do školy na koňoch
Do školy na dvojkoleske
Do školy na dvojkoleske
Modernejší spôsob dopravy do školy
Modernejší spôsob dopravy do školy
1928 - svadba Ondreja Čížika
1928 – svadba Ondreja Čížika
1941 - svadba Márie Vaňovej
1941 – svadba Márie Vaňovej
1954 - ženský krúžok v Sáenz Peňa
1954 – ženský krúžok v Sáenz Peňa
1930 - Ján Cicka s rodinou, ktorý pôsobil ako kazateľ pri čítaných službách Božích
1930 – Ján Cicka s rodinou, ktorý pôsobil ako laický kazateľ pri čítaných službách Božích
Slovenskí evanjelici pri čítaných službách Božích v prírode
Slovenskí evanjelici pri čítaných službách Božích v prírode
1941 - uvítacia slávnosť pri príchode kňaza Štefana Kostelného
1941 – uvítacia slávnosť pri príchode kňaza Štefana Kostelného
1947 - položenie základného kameňa slovenského evanjelického kostola. Saenz Peňa. Štefan Benčík, tretí zľava
1947 – položenie základného kameňa slovenského evanjelického kostola v Sáenz Peňa. Štefan Benčík, tretí zľava
Slovenský evanjelický kostol v Sáenz Peňa postavený v roku 1947
Slovenský evanjelický kostol v Sáenz Peňa postavený v roku 1947
Evanjelický kostol - tabuľa
Evanjelický kostol – tabuľa
Jorge - Juraj Benčík s rodinou
Juraj – Jorge Benčík s rodinou
Publikácia o Slovákoch v Argentíne
Publikácia o Slovákoch v Argentíne
Pomník Kazimíra K. Štefánika v Sáenz Peňa
Pomník Kazimíra K. Štefánika v Sáenz Peňa

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.