Denník N

Ste frustrovaní? Pohoda, klídek, Doppler sa trápi za nás

Erlend Loe (1969) sa stal populárnym vďaka humorným a niekedy až naivným románom, hoci sa v jeho príbehoch časom objavili aj temnejšie tóny a príklon k satirickej kritike nórskej spoločnosti.

Doppler je späť a rozrástol sa na trilógiu. Jeho autor Erlend Loe ho po rokoch strávených v nórskych a švédskych lesoch prinavracia späť do Osla, k manželke a deťom. Mimo rodiny žil niekoľko rokov po úraze hlavy, po ktorom sa rozhodol pre úplný osobnostný a existenciálny obrat. Odhodlal sa zanechať úspešnú kariéru, rodinu a konzumnú spoločnosť, na ktorej sa celej roky nielen priživoval, ale ju aj spoluvytváral.

Z jeho pokusu o splynutie s prírodou sa stal najmä vďaka autorovmu naivnému štýlu a osobitému humoru, populárny román. K humorným situáciám prispeli aj scény s osirelým mláďaťom losa. To dostalo meno Bongo a sprevádzalo Dopplera počas jeho prerodu na lepšieho človeka.

Jeho návrat ku koreňom človečenstva je však popravde autorovou projekciou vlastných kritických úvah o problémoch konzumnej spoločnosti. Doppler sa totižto chce oslobodiť od konzumu, od sveta, kde vládnu peniaze, právnici a politici.

Les je Loeovým literárnym antonymom civilizácie, kde platia úplne iné pravidlá, na ktoré nemajú dosah advokáti, pravičiari a ani ľavičiari. Je to priestor, kde hlavný hrdina nemusí čeliť iným ľuďom a iní ľudia nemusia čeliť jemu. Oni sú tak uchránení od jeho sarkazmu a nenávisti, a on pred ich šikovnosťou a stupiditou.

Napriek tomu sa Doppler v druhom voľnom pokračovaní s názvom Kamióny volvo k ľuďom čoraz viac približuje. V jeho závere napriek frustráciám pochopí, že ľudia nie sú až takí zlí, a že Nórsko vôbec nie je zlá krajina. Dalo sa teda asi predpokladať, že autor sa rozhodne o jeho opätovnú socializáciu.

Najskôr ho odstrihne od adoptovaného zvieraťa. Tak ako sa los Bongo musí vrátiť do divočiny bez svojho ľudského rodiča, aj Doppler sa na rodinné mestské prostredie musí adaptovať pomaly a postupne. Najskôr sa v tichosti priblíži k vlastnému rodinnému domu, aby ho niekoľko dní sledoval z bezpečnej vzdialenosti.

Jeho dom však vyzerá akosi inak. Je ešte viac poznačený konzumom a modernými trendmi. Deti vyrástli a v manželskej posteli ho nahradil iný muž – vyšportovaný, starostlivý a obľúbený. Keď Doppler po niekoľkých dní sliedenia pochopil rytmus domu, začal ho postupne po odchode rodiny navštevovať.

Čitateľ však opäť nedostane klasický príbeh s unikátnou zápletkou a romantickými zvratmi. Loe začína proces Dopplerovej domestikácie mierne kontroverznou epikou, pričom okrem absurdných situácií ho zásobuje aj množstvom reflexií na súčasný život. Filozofovanie o živote však vôbec nevybočuje z ostatných autorových románov o Dopplerovi.

Hlavná postava tak len opäť recykluje svoje úvahy o existenciálnej prázdnote, prameniacej v podriadení sa väčšine a v nespochybňovaní potreby rastu. Kto si Dopplera doteraz neobľúbil, toho tretie pokračovanie jeho životných útrap pravdepodobne neosloví. Tí, ktorí sa s ním už v minulosti zoznámili, zažijú však pohodové literárne déjà vu.

Tretí Doppler je v podstate opäť stereotypnou imagináciou postmoderného hrdinu zápasiaceho s krízou stredného veku. Je akýmsi prototypom, ktorý zbieral do života prázdnotu a tovary. Bol šikovný od prvého dňa, vzdelával sa, budoval si pozíciu, našiel si ženu, kúpil si dom v atraktívnej štvrti a vlieval do mozgu potomkom, aby nasledovali jeho životný príbeh.

To čo malo produkovať šťastie, ho v konečnom dôsledku zbavovalo túžob. Viní z toho svet, ktorý žiada, aby boli ľudia takí aktívni, že potom „nemajú čas čo len sa zamyslieť nad tým, ako im je a ako je svetu. Vždy, keď niekto spomenie v televízii psychické zdravie, človek sa nervózne usmeje, aby dal najavo svoj súcit s chorým. Pritom mu v skutočnosti závidí a podvedome si uvedomuje, že pacient ktorý sa priznal k svojej chorobe, je o krok pred ním“.

 

Erlend Loe: Koniec sveta, ako ho poznáme, Vydavateľstvo: Premedia, 2016, Preklad: Jozef Zelizňák

Teraz najčítanejšie