Ani dospelí nevedia, ako sa robí lyžička. Deti áno.
Je to typ knihy, kde je veľa zvedavých zákutí, okienok, ktoré sa dajú otvárať a zatvárať, drobunkých knižiek, skrytých strán pod klasickými stranami, veselých máp, ilustrovaných vysvetliviek a všakovakých návodov na vlastné pokusy. Už len preto je vysoko pravdepodobné, že sa ňou deti prelúskajú, pretože deti sú rady, keď môžu v takýchto interaktívnych knihách nájsť všetko samy a zistiť, ako sa čo robí.
Odkiaľ sa vzala lyžica, kto urobil knihu alebo takú bežnú vec ako je pohár? Kým na to jedného dňa nepríde doma debata, deti netušia, aký fascinujúci príbeh je napríklad za obyčajným chlebom a fakt, že ich obľúbené pečivo vyrástlo z niečoho, čo bolo najprv zelené, ich na hodnú chvíľu aj umlčí (mamy to poznajú – pri malých deťoch, najmä tých, ktoré nastúpili do škôlky, sa zelené jedlo na tanieri rovná vysoko jedovatej toxickej zmesi, ktorej je smrteľne nebezpečné sa čo i len dotknúť).
Kniha Ako sa čo robí obsahuje 6 príbehov vecí bežnej spotreby. Každý je rozdelený na dve časti – úvodná dvojstránka je spracovaná v kombinácii encyklopedickej informácie a stručného pohľadu do histórie. Druhá časť sa objaví po roztvorení dvojstrany na veľký plagát. Aby deti pochopili postup výroby, ilustrácia má podobu mapy. Cestujú po nej prstom od jednej zastávky k druhej, pričom míňajú doplnkové informácie schované do malých knižočiek. Texty sú krátke, nové výrazy, s ktorými sa malý čitateľ ešte pravdepodobne nestretol, sú označené boldom. Nejde však o žiadnu komplikovanú terminológiu. Medzi takto vybranými slovami sú napríklad bavlna, pradiareň, rezivo, buničina, rukopis, vápenec, kontrolór, teda všetko výrazy, s ktorými vie rodič bez problémov pomôcť.
Túto interaktívnu encyklopédiu by som ponúkla školákom na prvom stupni, ale myslím, že aj deti okolo 10 rokov si ešte stále rady zalistujú v zaujímavo navrhnutej publikácii. Ako sa čo robí je napísaná dômyselne, aby deti nielen zabavila, ale aj niečo nové naučila. Nenápadne ich núti rozmýšľať v širších súvislostiach (na výrobe jednej malej veci sa podieľa množstvo ľudí, veci cestujú po svete, s výrobou je spojená námaha, preto si veci treba vážiť a nie ich ničiť – ničí sa tak aj práca iných ľudí, ktorí sa snažili, aby nám vec dobre slúžila a pod).
Ak sa vrátim späť ku chlebu a ceste, ktorú musí prejsť, kým sa dostane na stôl, od drobnučkého zrnka pšenice atď, v tejto kapitole je schovaný aj recept na veľmi jednoduchý domáci chlieb. Ponúkla som deťom možnosť si jeho výrobu vyskúšať. Postupovali presne podľa návodu – urobili si nákupný zoznam, bežali do obchodu, zagebrili celú kuchyňu (cesto som vyčesávala aj zo psa, na podrážkach papúč ho mám hádam dodnes), miesili, kým sa jedno z nich nerozplakalo, že už ozaj nevládze. Až vtedy som zasiahla a pomohla im chlieb dokončiť. Upokojili sa s pozerali, ako kysne. Vyvaľovali oči a každú chvíľu volali: „To jak?“ Keď sme chlieb spoločne vložili do horúcej pece, znova žasli nad tým ako sa vzdúva a hnedne a znova nadšené: „To jak??“ Pre mňa bolo mimoriadne pútavé sledovať, ako si poradia s novými výzvami. Najdlhšie im trvalo nájsť v obchode kvasnice, pričom som strávila asi hodinu vysvetľovaním, prečo sa tá kocka volá droždie. Chlebík sa podaril, strávili sme jeho prípravou a výrobou takmer celý deň a do rána bol zjedený – bez ničoho alebo len s maslom. Bolo evidentné, že hoci inokedy toľko pečiva nezjedia, teraz sa spojil zážitok s hrdosťou na to, že sme na prácu použili knihu, vlastnú hlavu, spravili sme to vlastnými rukami a bol to, ako inak, najlepší chlieb na svete.
Autor textu Oldřich Růžička sa dlhodobo venuje populárno náučným publikáciám pre deti. Keďže ide o počítačového odborníka, nájdete medzi nimi viacero kníh so zameraním na výpočtovú techniku, ale texty pripravil aj pre detské atlasy, dopravné encyklopédie či knihy o hradoch. Pre najmladšiu kategóriu čitateľov vytvoril populárnu interaktívnu šnurovaciu knihu – papučku, ktorá deti učí zašnurovať si topánky.
Knihu ilustrovala Alexandra Hetmerová, mladá režisérka, animátorka, ilustrátorka, ktorá za svoje filmy získala viacero cien. Má široký tvorivý záber, od animovaných filmov, cez aplikácie až po (nielen) detské knihy. Jej postavy sú veselé, kniha Ako sa čo robí je plná farieb, akcie, na malej ploche sa toho vďaka jej videniu sveta, ktorý je neustále v pohybe, deje veľmi veľa. Spolu s krátkymi textami je táto publikácia hravou a dynamickou knihou, v ktorej niet času ani priestoru na nudu.
Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo Albatros. Foto: autorka.
Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.
