Dosť bolo Fica! A čo ďalej?
Korupcia sa stala synonymom pre vládu pod vedením Roberta Fica a je vlastne skoro jedno, či je vo vláde sám, alebo nie.
Takto to vnímajú desaťtisíce ľudí žijúcich doma na Slovensku, alebo pracujúcich, či študujúcich inde vo svete. Pred pár dňami sa v hlavnom meste stretlo takých desaťtisíc, podľa fotiek súdiac prevažne mladších, proeurópsky zmýšľajúcich ľudí. Napriek nepriazni počasia ľudia vyšli do ulíc za spoločný cieľ aj bez toho, žeby sme v hokeji vyklepali Čechov, alebo Rusov. Bol to pre Slovensko výnimočný deň, ktorý si všimli aj viaceré svetové médiá. Pokojný protest občanov, uvedomelých vlastencov bez tendecií k extrémizmu a násiliu proti najpálčivejšiemu problému našej krajiny. To, čo sa organizátori vysloviť nahlas neodvážili, vyhlásili protestujúci za nich.
,,Dosť bolo Fica!“ skandoval nadšený dav v daždi a jednociferných teplotách. Predseda vlády najlepšie reprezentuje celú generáciu a garnitúru politikov. Je posledným stelesnením dedičstva komunistov a niet divu, že práve jeho meno vyvoláva v našej spoločnosti najväčšie vášne a symbol „gorilej korupcie“.
Jeho úplná porážka je len otázkou času. V prezidentských voľbách sa nepoučil a so cťou neodišiel. V tých parlamentných to ustál len vďaka úplnej strate osobnej a osobnostnej integrity jednej z najväčších intelektuálnych a politických nádejí ponovembrovej politiky. Niekto by to nazval politickým kumštom a ťahom na bránu, niekto zas do očí bijúcou zradou, ba až ohýbaním demokracie.
Uleťme na chvíľu do sci-fi scénaru, že sa Róbert Fico jedného dňa zobudí a povie si, že zašli s Kalim priďaleko a zo dňa na deň to zabalí. Podal by demisiu, stiahol sa do ústrania a jeho osobná kapitola politika by vošla už len do dejín. Aj bez politologického alebo sociologického vzdelania je jasné, že by sa strhla ohromná politická bitka. Čiže zvyšných 10 až 12 „viac, či menej“ predsedov politických strán súperiacich o každú desatinku bez ohľadu na morálnu, či tak veľmi potrebnú odbornú diskusiu.
Progresivisti a asi ani novovznikajúci centristi by už asi nestihli ponúknuť svoj jedinečný a zaručený recept pre Slovensko, či teda vlastne budúce druhé Švajčiarsko. Predseda Danko by oprášil svoje výložky a s chvením (a s Kmotríkovým požehnaním v TA3) by sa naučil ďalšie 4 silné slogany s ktorými by dúfal v dvojciferný výsledok. Richard Sulík by zrejme odhodil ním ponúknuté záchranné koleso pre Európsku úniu na opačnú stranu a jeho odvodové koliesko by na Slovensku (aspoň v kampani) opäť žiarilo. Zvyšní by zahrali svoj chabý štandard. Fašisti by radšej nepovedali nič, lebo mimo facebook trpko zisťujú, že existuje realita, kde nemá zas až tak úplne každý v hlave nasraté.
Nestabilita podobná tej, ktorú sme cítili po vlaňajších voľbách, až kým Radko svojim „Niee“ nepovedal jedno veľké ÁNO navyše s obrovským množstvom parlamentných strán a ešte väčším množstvom nádejných predsedov by neumožňovalo vytvoriť nič dlhodobejšie. Po pár týždňoch by určite „NIEKTO NIEKOHO“ nahral na diktafón, v horšom prípade by sa niektorí z predsedov mohol ulakomiť na 13 – 14 ročnú dcéru svojho koaličného partnera, či nebodaj na ďalšie výložky. Tragikomédia by sa začínala viac podobať na tragédiu.
Róbert Fico už dávnejšie nadsluhuje a jeho mantra o kauzách druhej Dzurindovej vlády, či toho slávneho roku a pol zdražovania za Radičovej vlády už nikoho nezaujíma. Nemá ťah na bránu a už len zúfalo bráni nadstavený čas. Hoc si jeho odchod prajem rovnako ako desaťtisíc ľudí v utorok na Námestí SNP, nesmelo sa pýtam čo bude po ňom. Pravdepodobnosť, že to nebude lepšie je dnes privysoká.
