Denník N

Dostupnosť liekov a procesy cenotvorby na pozadí, ktoré ju zhoršujú

Vidíte les? Vidíte stromy? Ako sa to hovorieva? Pre stromy nevidíte les?
Vidíte les? Vidíte stromy? Ako sa to hovorieva? Pre stromy nevidíte les?

Na koľko si ceníte svoj život? Ak by vám mal zachrániť život Augmentin tbl v cene 5€, tak by zaň mala zaplatiť poisťovňa zo solidárneho balíka zdravotných odvodov pokojne aj milión eur?

Rozhodovanie o cene ľudského života, rozhodovanie o tom, koľko peňazí máme vynaložiť na záchranu ľudského života naozaj nie je jednoduché. Poďme sa pozrieť do zákulisia.

Na jednej strane je bulvárna prvá signálna – nie sú lieky pre onkologického pacienta. A na druhej procesy niekde hlboko v systéme zdravotníctva.

Najprv si teda dáme tú prvú bulvárnu signálnu:

Podľa našich informácií je základný problém v cene. Pre farmaceutické spoločnosti je výhodnejšie, ak ho predajú do iných krajín, kde zaň dostanú viac. O tom, v akej situácii sa ocitol onkologický pacient a že trnavská nemocnica nemá pre neho dôležitý liek, sme informovali ministerstvo zdravotníctva.

Národný onkologický ústav, na rozdiel od nemocníc, tento liek, ktorý potrebuje pán Marián, má.

Zdroj: Pán Marián trpí onkologickým ochorením. Liek, ktorý nutne potrebuje, na Slovensku nie je | TVnoviny.sk

A teraz, čo sa tam vzadu v procesoch zdravotníctva za týmto skrýva:

Existuje akési referencoívanie na úroveň 3 najlacnejšieho v EU. Takto natvrdo nastavené referencovanie pre 100% liekov vylieva 1-2% moderných liekov z faktickej dostupnosti.

Referencovanie na 3 najlacnejší je skvelý nástroj pre 90% až 95% liekov, ktoré tvoria 99,999% nákladov slovenského zdravotníctva na lieky. U moderných liekov sme s takýmto prístupom v riti.

Kým na väčšine liekov si výrobca doženie zisk na objeme, inovatívne lieky sa podávajú jednotkám pacientov. Takže potom, so samozrejmosťou voľného trhu EU, nastupuje pre výrobcu dilema, či bude pre Slovensko dodávať bez zisku.

Ďalším procesom je problém cenotvorby mimo štandardné cesty, ktorými prejde 80-90% liekov.

Existuje čosi ako kategorizačná komisia, ktorá má jasne definované pravidlá. Napríklad jedným z nich je, že keď nerozhodne o podanom cenovom návrhu, tak platí navrhovaná cena od výrobcu. To znie pre výrobcu skvele, ale…

Súčasne výrobca nesmie navrhnúť nič čo by presahovalo cenu ľudského života liekom zachráneného.  V reči paragrafov je to:

V zozname kategorizovaných liekov nemôže byť zaradený liek, ak dodatočné náklady vynaložené z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku ako účinkom efektívnejšieho variantu liečby sú vyššie ako 35-násobok referenčnej priemernej mesačnej mzdy za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality;

Takže aj by výrobca dostal požadovanú cenu obvyklú v EU, ale nesmie podať žiadosť kategorizačnej komisii.  Takže sa liek dostane k pacientovi v režime „na výnimku“.

Kým kategorizačná komisia stanovuje cenu s tým, že má za sebou objemy a obraty za celú republiku, výnimky riešia jednotlivé poisťovne a individuálne pre konkrétneho pacienta.  Namiesto silnej vyjednávacej pozície tu máme medicínu založenú na šťastí. 

Spravme dve úpravy v systéme.

Kvalifikovane, na základe tvrdých dát a presne definovaných parametrov vyčleniť tých pár percent liekov z referencovania. Súčasne prihliadať k rozhodnutiam o zaradení do terapie v ostatných krajinách EU.  (To sme pri štandardných terapeutických postupoch, ale to je iný príbeh.)

Akokoľvek to znie kruto, ak si danú liečbu nemôžu dovoliť platiť v Nemecku, naozaj si má na to naša ekonomika trúfnuť?  Naozaj si môžeme dovoliť platiť zo solidárneho balíka  liečbu na úrovni 40-, či nebodaj 70-násobku priemernej mesačnej mzdy za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality ako to navrhuje Drucker?

Odbočka: Nech sa pozrie Plavčan, Soták a spol. s prehajdákanými peniazmi na výskum a inovácie do očí ľudí, ktorým poisťovňa odmietla platiť liečbu, lebo je príliš drahá. Koniec odbočky. 

Takto by sa zmietol zo stola prvý problém – výrobca nedodá na Slovensko, lebo to pre neho nemá ekonomický zmysel.

A druhým opatrením je zvýšenie akčnosti kategorizačnej komisie, otvorenie jej vyjadnávacích možností.  Už dnes má právo 2x do roka z vlastnej iniciatívy preskúmavať cenové hladiny liekov. Tak nech to robí intenzívnejšie práve u tých liekov, ktorých lepšie ceny si dnes dokážu jednotlivé nemocnice vyjednať aj pri svojich malých objemoch.

Spolu s presunom liekov z režimu „na výnimku“ do režimu normálnej kategorizácie sa tým vyrieši problém z reportáže, keď je liek dostupný len u niektorých poskytovateľov.

Čo ušetríme na 80% liekov, môžeme potom dať na drahé lieky s neštandardnou cenotvorbou pre pár pacientov.

Pokojne nech potom ešte vyjednávajú poisťovne či jednotlivý poskytovatelia. Už dnes je súčasťou podmienok vyhlasovaných centrálnych nákupov nemocníc či poisťovní klauzula, že ponúknutá cena od výrobcu musí byť najviac 85% kategorizačnej ceny. Len keby sme tú kategorizačnú cenu mali, že.

Rozhodovanie o cene ľudského života, rozhodovanie o tom, koľko peňazí máme vynaložiť na záchranu ľudského života naozaj nie je jednoduché. A už vôbec, keď sa máte rozhodovať či vymeníte papieriky a mince za život.

Autor je členom SaS a členom zdravotníckeho tímu SaS. 

Viac jeho politických textov na jeho politickom webe www.politik.pilnik.sk. Ak chcete sledovať aj ďalšie jeho politické vyjadrenia, staňte sa fanúšikom jeho facebookovej stránky.



Teraz najčítanejšie

Martin Pilnik

Lekárnik - optimista.
Liberál, pravičiar, člen SaS, člen zdravotníckeho tímu SaS. www.politik.pilnik.sk
Kandiduje do NRSR ako číslo 64 na kandidátke SaS. [Autorom fotografii, ak nie je uvedené inak, je ©Martin Pilnik]