BLOG
Ľubomír Drinka
Ľubomír Drinka
1 895

Dovetok ku Kubinovi a Kiskove šialenstvo s vymenovaním ústavných sudcov

Po dvojročnej bitke chce vymenovať akurát tých, ktorých najviac kritizoval. Načo potom celú maškarádu robil?

Po článku Kubinu som počkal kým ÚS publikuje svoje celé rozhodnutie na svojej stránke. Je tam už aj pozitívne stanovisko Benátskej komisiepredsedníčky ÚS k včerajšiemu prejavu Kisku, s ktorým sa nedá nič iné ako súhlasiť.  Naozaj ako môže byť svojvoľné ak všetky nálezy, ktoré Kiska vyžadoval, do seba zaklapli ako puzzle?

Dokumenty sú dva. Jedno oficiálne celé znenie a jeden neoficiálne určený pre médiá v ktorom urobili v snahe skrátiť výrok nedopatrenie, chcieť povedať, čo je zrejmé z celého znenia:  Prezidentovi Slovenskej republiky prikazuje, aby vo veci znova konal a rozhodol tak, že z dostatočne zvoleného počtu kandidátov navrhnutých mu Národnou radou Slovenskej republiky vymenuje troch za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Keď si prečítate celé znenie je jasné, že sa majú na mysli dve skupiny sudcov 2 a 6-1(Baricová, ktorá už bola vymenovaná), ale Kiska ich chce vymenovať ako 8-1. Celkovo štyri voľné funkcie, jedna obsadená, zostali tri.

Tí dvaja sú  Mamojka a Laššáková a tých oboch chce vymenovať, čo nemôže, lebo za prvé je povinný si vybrať z nich polovicu a druhé porušil by právo zvyšných štyroch z druhej skupiny, ktorých by pripravil o právo k prístupu k voleným funkciám. V rozhodnutí sa ďalej píše dôležitý argument, kandidatúru potom, čo vás nominuje Národná rada a predloží prezidentovi nemožno vziať späť. Ústava taký postup nepozná.

A teraz sa konečne dostávam ku Kubinovi.  Správne píše, že ÚS  koná len na návrh, avšak v bode, že nemôže rozhodnúť o návrhu aj tých, ktorí návrh nepodali sa rozchádzam preto, lebo by nebola dosiahnutá spravodlivosť pre tých, ktorí návrh podali. Na prvej skupine sa to vysvetľuje ľahšie. Povedzme, by Laššáková stiahla sťažnosť a Mamojka by nemohol byť vymenovaný, lebo by si prezident nemal z čoho vybrať. Kubinovi by som pripomenul čl. 127 ústavy odsek 2. týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd: ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva,(v tomto prípade prezident) alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

V druhej skupine si Kiska vyberal zo šiestich a vybrať si mal troch, vybral si jedného kandidáta Baricovú. Ak by ÚS nerozhodol aj o tých, čo sa nesťažovali, nemal by prezident možnosť vybrať si z dvojnásobného počtu, a tým pádom by sa to dotklo aj práv sťažovateľov k prístupu k voleným funkciám.

ÚS to vysvetľoval trochu odlišne, politicky, že by potom prezident žiadal ďalších dvoch kandidátov, ale rozhodne to nepáchne svojvôľou ako komentoval Drgonec.

Ďalej sa dobre upozorňuje, že prokuratúra bez zvoleného prokurátora bežať môže, ale Ústavný súd bez zvoleného sudcu nie. Videli sme na prípade Matovič ÚS bez úplnej obsadenosti nezaisťuje právnu istotu. Prokuratúra bežala bez problémov aj bez Čižnára, možno, že aj lepšie. Minimálny počet ústavných sudcov je dvanásť, štyri senáty po troch, celkový 13.

Celý nález má 90 strán, je tam naozaj rozobratý aj Mazákov výklad, že prezident podľa neho nemusí vymenovať ústavnému právu sa nevenujúcich sudcov, čím podľa neho mali znižovať hodnotu ÚS, podľa rozšírenia právomoci prípad Čentéš. Naozaj stačia ústavou požadované náležitosti, všetko je tam rozobrané aj čo je myslené právnickou činnosťou atď. Podľa môjho názoru Mazák rozširoval už z rozšíreného a nie z pôvodného ustanovenia.

V rozhodnutí sa vlastne píše, že prezident by si tak mohol vytvoriť okruh špecializovaných otázok, pričom jeden kandidát by sa ich vopred mohol naučiť a druhý nie, čím by nebolo zabezpečené rovné zaobchádzanie s kandidátmi.

Zbežne som prebehol celú argumentáciu a hlavný rozdiel medzi kauzou Čentéš je naozaj ten, že generálneho prokurátora len vymenúva, pričom pri ústavných sudcoch je medzikrok, že si má vybrať. To podľa mňa znamená, že uplatniť rozšírené kompetencie z kauzy Čentéš by mohol iba potom, čo by si najprv vybral a iba na niečo extraordinárne a vzhľadom nato, že si vybral, muselo by to byť niečo, čo by stalo medzi vybratím a vymenovaním.

Kubina tvrdí, že menovanie ústavných sudcov vykonáva prezident podľa toho istého článku, odseku a písmena ústavy ako menovanie generálneho prokurátora, čiže ide o rovnaký ústavný text.

Nie je to pravda. Áno je to článok 102, áno je to prvý odsek, ale nie písmeno. V písmene S. vymenúva a prijíma sľub od ústavných sudcov takisto generálneho prokurátora, ale vymenúva podľa písmena T.

V prípade Čentéš, bola taká úvaha, že prezident porušil jeho práva, ale nemôže nastúpiť výkon, lebo tak by si Národná rada, mohla navoliť prokurátorov na dlhé obdobie dopredu. Rovnako postupujme aj pri Prezidentovi. On by si mohol zakaždým stupňovať požiadavky a nároky až dokým by mu Národná rada po vyčerpávaní všetkých právnikov nenavrhla tých jeho správnych.

Nakoniec by som pripomenul, že individuálne základné ľudské práva sú nadradené nad akékoľvek skupinové. 

Dokončím to príhovorom Kisku ku 40 novozvoleným sudcom:

Očakávam a celá spoločnosť očakáva, že Vaše budúce rozhodnutia budú zákonné a spravodlivé. Že budú čitateľné, zrozumiteľné a v rovnakej alebo podobnej situácii aj predvídateľné. Ale aj odvážne – ak si to významné okolnosti alebo verejný záujem vyžiadajú. 

Chápete na jednej strane očakáva zákonnosť a spravodlivosť, ale ak sa to verejnosti hodí nech rozhoduje sudca lynč či kmeň. Sudca nesmie prihliadať na významné okolnosti alebo verejný záujem, môže sa držať len toho čo mu strany predkladajú, preto má Justícia zaviazané oči a drží pred sebou váhy! To je taký problém si prečítať povinnosti sudcu?

Ak to neurobí tak ako mu Danko doporučuje, tentoraz úmyselne poruší ústavu, pretože to už nie je v rovine či alebo ale a za to môže byť stíhaný.

V každom prípade nemožno teraz kandidátom vyčítať nezáujem o ústavné právo a publikačnú činnosť v súvislosti ústavným právom.

Bolo záväzne rozhodnuté o rozdielnom výklade obsahu pojmov „vymenúva“ (znamená možnosť úvahy prezidenta) a „vymenuje“ (znamená povinnosť prezidenta vymenovať) plénom súdu v konaniach o výklad ústavy podľa čl. 128 ústavy, ktorý je zmeniteľný výlučne po zmene ústavy. Pri generálnom prokurátorovi je v texte uvedené „vymenúva“ a pri sudcoch ústavného súdu „vymenuje“, resp. „má vymenovať“.
čl. 102.
(1) prezident
s) vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora,
t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov,

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

V pravdu veriť a pravdu žiť.
Nie ako si dnes myslia v pradu veriť a pradu nosiť

Blogy

|