Drsný ostrov aj idylické predmestie majú svoje zločiny

Knižný svet už ponúkol množstvo príbehov. Občas ma samého prepadne myšlienka, či sa ešte vôbec dá niečo nové a originálne vymyslieť a napísať, pretože predsa len, človek čítajúci beletriu už počas svojho zrelého veku často dospeje k poznaniu, že mnoho svetových knižných noviniek má niekde v minulosti svojho príbuzného, občas dokonca dvojičku.

Napriek tomu skutočný milovník príbehov nezostane len pri žánrovej klasike, ale so záujmom hltá aj nové rozprávania, pretože aj napriek ich podobnosti s inými príbehmi, absolútna väčšina autorov sa snaží o ich unikátnosť. Nové romány sú preto osídľované inými a originálnymi charakterovými postavami, pohybujúcimi sa medzi najrôznejšími dejovými kulisami, hoci sa rovnako ako ich literárni predkovia, často zaoberajú tými najtypickejšími existenciálnymi ľudskými problémami.

Napríklad taká láska a smrť alebo zápas dobra a zla, sú vlastne večnými témami. A keď sa čitateľ načiahne do police s detektívkami, vopred vie, že sa na stránkach knihy stretne s vraždou. Prekvapiť ho však napriek tomu môže povedzme vražedný nástroj, príbeh, atmosféra, motív alebo samotné rozuzlenie. Spomenuté atribúty detektívky (thrilleru) sú príznačné aj pre dve knihy, ktoré som v ostatnom čase čítal.

Tými románmi boli Čierny dom od Petra Maya a aktuálny bestseller s názvom Dievča vo vlaku, ktorého autorkou je Paula Hawkins. V obidvoch prípadoch by sa s určitosťou našla podobnosť s inými románmi (v prípade románu Dievča vo vlaku sa dokonca často spomína Stratené dievča od Gillian Flynnovej), ale keďže som ich čítal v krátkom časovom odstupe, objavil som dokonca aj medzi nimi dvoma niekoľko dotykových plôch, hoci svojím spracovaním, príbehom a aj lokalizáciou majú od seba v podstate veľmi ďaleko.

Od východiskového bodu s názvom thriller sa od seba rozchádzajú už len tým, že kým autorom Čierneho domu je starší skúsený spisovateľ, v prípade Dievčaťa vo vlaku sa jedná o románový debut mladšej ženskej autorky, čo jej text prirodzene výrazne ovplyvňuje. Dievča vo vlaku je totižto moderný thriller, ktorý v sebe nesie viac scenáristicko-filmových znakov a moderný jazyk, vďaka ktorým sa v podstate aj samotný dej mohol rozvinúť na menšom rozsahu. Naopak Mayova próza má črty klasickej beletrie, vyžívajúcej sa v košatejších opisoch prostredia a atmosféry.

Odlišnosť a rozdielna skúsenosť autorov mala samozrejme vplyv aj na hlavné postavy. V obidvoch prípadoch u hlavných hrdinov dominuje akási snaha vyrovnávať sa s vlastnou minulosťou, no kým Mayovu hlavnú postavu, detektíva Fina Macleoda, ťažia skôr otázky mužskej cti, Hawkinsovej hrdinka Rachel (ale aj hrdinky Megan, Anna) zápasí (zápasia) s neláskou, resp. so strachmi z prázdnoty.

Napriek tomu sa tieto dva príbehy opäť stretávajú v temnote, ktorá sa rodí v samote, prázdnote a v stratách. Fin stratí seba a syna, Rachel blízkosť a pocit domova. Obaja prázdno zapĺňajú v niečom po svojom, a v niečom úplne rovnako. Presne ako v skutočnom živote, niekto volí útek, niekto alkohol, pričom cieľom je hlavne zabudnúť.

Hoci som vyššie spomínal, že Hawkinsovej próza využíva akoby moderný filmový jazyk, dej románu sa spočiatku rozbieha pomaly, ako keď vlak prekonáva medzi dvoma stanicami výškový rozdiel. Osobne mi spočiatku spôsobovala problémy neschopnosť zorientovať sa v dvoch dejových líniách.

Hlavné dejové zvraty totižto čitateľovi tlmočia z vlastného pohľadu najskôr dve a neskôr dokonca tri ženské postavy, čo v mojom prípade samotné čítanie mierne spomaľovalo, hoci som očakával prisľúbený spád. Bola to však len otázka niekoľkých strán a potom sa príbeh rozbehol ako rýchlik. Podstatná časť thrilleru, ako naznačuje aj názov, sa dokonca skutočne odohráva vo vlaku na trati medzi Ashbury a londýnskou stanicou Euston.

Nešťastná, pravidelne alkoholom opojená Rachel, každé ráno cestujúca tým istým vlakom do Londýna, pozoruje cez okno vlaku iných, podľa nej šťastnejších ľudí, ako je ona sama. Robí tak hlavne vtedy, keď vlak zastane v staniciach a intenzívne pri jednom návestidle, keď si môže dlhšie prezerať domy s malými záhradkami. Pohľad upiera hlavne na dom, v ktorom podľa nej prebýva šťastie, prezentované zaľúbenosťou jej obyvateľov, pani dokonalej a pána dokonalého.

Pani dokonalá však jedného dňa zmizne a o pár dní sa nájde jej mŕtve telo. Volá sa Megan a Rachel je presvedčená, že to, čo videla v deň jej zmiznutia z okna vlaku, by mohlo doplniť časť záhadnej mozaiky. Jej problémom však je, že kvôli chorobnému pitiu alkoholu trpí výpadkami pamäti, a ani pre políciu tak nie je najdôveryhodnejším svedkom.

Autorka vsadila na prozaický zločin, ktorý môže byť výsledkom manželských hádok alebo následkom skratu, či afektu. Motívom môže byť žiarlivosť alebo nevera. V tomto príbehu tak vražda poslúžila skôr ako priesečník niekoľkých tragických rodinných osudov, pričom protagonisti drámy netušia, že každý má k vine rovnako blízko. Román Dievča vo vlaku je preto detektívnym thrillerom, v ktorom však absentujú postupy klasickej detektívky, aby sa do popredia dostali hlavne psychologické profily postáv.

Akoby z toho istého dôvodu sa ani Peter May vo svojom románe prvoplánovo neuchyľuje k potokom krvi a preplneným pitevniam súdneho lekárstva. Vystačí si s jednou, resp. dvoma vraždami (pričom jedna z nich sa príbehu dotýka len okrajovo), stavia na premyslenej psychológii postáv, ktoré kvária staré hriechy, tajomstvá a nové frustrácie prameniace nielen v prítomnosti, ale hlavne v minulosti.

Čierny dom je však veľmi sugestívnou detektívkou a dôstojným pokračovaním starej školy britskej detektívky, pod čo sa podpisuje nielen príbeh, ale aj brilantné a naturalistické opisy prostredia. Detektívka sa totižto odohráva na drsnom škótskom ostrove Lewis, bičovanom nemilosrdnými oceánskymi vetrami. Odľahlosť ostrova a drsný život jeho obyvateľov je okúzľujúcou kulisou, ktorá je zároveň rovnocennou súperkou detektívnej zápletky. Pretože v tejto knihe skutočne vedú exhibičný zápas opisy prostredia a dejová rovina príbehu.

Pri jej čítaní si čitateľ dokonale predstavuje všetky tie obrazy ako film a ja osobne by som si vedel predstaviť jej adaptáciu na televízny seriál (keďže ide o trilógiu), ktorého spracovanie by sa atmosférou mohlo podobať na britské televízne spracovanie Mankellovho Wallandera, keďže som už úvod postavil na podobnosti. Mimochodom Dievča vo vlaku má celovečerný film už vo vrecku. Filmové práva získal Dreamworks, nakrúcať sa bude v USA, premiéra je naplánovaná na rok 2016 a postavy Rachel sa má zhostiť Emily Blunt.

 

Peter May: Čierny dom, Vydavateľstvo: Plus, 2015, Preklad: Alojz Keníž

Paula Hawkins: Dievča vo vlaku, Vydavateľstvo: Slovart, 2015, Preklad: Patrick Frank