Denník N

Dumky o solidarite

„Petržalská samospráva je finančne poddimenzovaná.“ (hnusné slovo!)

„Petržalský rozpočet je nastavený konzervatívne.“ (hah!)

„Petržalská samospráva nemôže tento rok financovať všetky rekonštrukcie chodníkov, parkovísk a ciest tretej a štvrtej triedy.“ (v jednej z dier na parkovisku začala teraz na jar klíčiť burina „bolševník“)

„Petržalskej samospráve sa tento rok podarí investovať len do rekonštrukcie MŠ na Vyšehradskej.“ (to už je fakt zlé, detí je v dôsledku demografie viac a nie každé sa dostane do škôlky )

Už sa stalo takmer zvykom, že aj ja nechtiac vyrieknem horeuvedené floskuly, keď rozprávam s obyvateľmi Petržalky, ľuďmi z môjho volebného obvodu, kamarátmi…

Ako poslanec Petržalky už druhé volebné obdobie (so štvorročnou prestávkou)  totiž narážam na problém, dilemu, čertovo kopýtko..

 

„Solidarita“

Tým je systém financovania Bratislavy a tzv. „koncept solidarity“ štyroch veľkých mestských častí (Petržalka, Ružinov, Staré Mesto, Nové Mesto) s menšími mestskými časťami. Jeho zásady, sú bližšie vymedzené v Štatúte Hl. mesta Bratislavy a schvaľuje ich mestské zastupiteľstvo.

Prostredníctvom zložitého matematického vzorca (algebra nikdy nebola mojou silnou stránkou) totiž veľké MČ odvádzajú 3% svojich príjmov z dane za nehnuteľnosti a z dane z príjmu fyzických osôb malým mestským častiam na princípe solidarity. Celý systém začal fungovať ešte v predkrízovom období, keď vďaka dobrým výnosom z daní nepredstavoval  3%-ný príspevok z  príjmov „veľkých“ tým „malým“  výrazný problém.

Dnes však núti petržalskú samosprávu prevegetovať väčšiu časť funkčného obdobia, investovať kde-tu do základnej údržby, a s vypätím všetkých síl realizovať náročnejšie projekty (plaváreň, na ktorú sme si zobrali pôžičku, prípadne rekonštrukcia spomenutej materskej školy).

Ja ako poslanec nemôžem naplno uskutočniť moje priority, na ktorých realizáciu som dostal mandát a ktoré si vyžadujú väčšie finančné krytie…

Na dnešný rok  hovoríme v prípade Petržalky o sume 700 tis. EUR, teda ide o balík z ktorého sa dajú realizovať mnohé rozvojové projekty a investície, a zároveň môžu byť použité na každodennú údržbu…

 

 Malé mestské časti sú v pohode…

…a tak to má byť! Teším sa tomu, keď vidím v jednej z menších mestských častí zrekonštruované námestie, inde zas nový cyklochodík, v ďalšej zas zateplenú a zrekonštruovanú základnú školu. Je fajn, že malé mestské časti sú (aj vďaka solidarite) v dobrej finančnej kondícií. Všetci sme totiž Bratislavčania, presúvame sa naprieč celým mestom a tak nám prirodzene záleží na prosperite celku (pevnosť reťaze určuje jej najslabšie ohnivko).

Avšak „veľkej“ Petržalke dochádza kyslík…Niektoré časti nášho sídliská nápadne pripomínajú predmestie Detroitu. Preto treba začať otvorene, priamo a bez zbytočných negatívnych emócií debatu o zmene koncepcie solidarity „veľkých“  s „malými“. Najbližšie o celej záležitosti bude diskutovať mestské zastupiteľstvo 26. marca 2015. Mestskí poslanci by mali mať na pamäti

nasledovné latinské porekadlo:

 

Tempora mutantur et nos mutamur in illis!

Alebo „Časy sa menia a my sa meníme v nich“. Mesto je živý organizmus, ktorý sa neustále mení, zreje, vyvíja. „Predkrízový“ finančný rozkvet pominul, a teda veľké MČ nemôžu naďalej napĺňať princípy solidarity v takom rozsahu, ako doposiaľ. Za celkom rozumný tak  považujem apel starostov veľkých mestských častí, aby sa na financovaní malých mestských častí, podieľala aj samotná Bratislava. Ďalšou alternatívou je zníženie 3% príspevku malým mestským častiam na 2%-nú úroveň…

 

Tak či onak, táto debata je potrebná ako soľ, mala by byť vedená v odbornom duchu a s veľkou dávkou dobrej vôle na obidvoch stranách, aby sa do celej problematiky nezamiešal nejaký „lokálny Matovič a neurobil z nej svoju demagogickú klauniádu…

 

Prajem teda poslancom mesta jasnú myseľ a pevné nervy!

Teraz najčítanejšie