BLOG
Jozef Kuric
Jozef Kuric
2 259

Dvadsatoro pre 21. storočie podľa Timothyho Snydera

Americký historik Timothy Snyder, špecializujúci sa na moderné dejiny strednej a východnej Európy, je zároveň angažovaným intelektuálom, ktorý komentuje aj súčasnú politickú realitu a tiež aktívne poukazuje na potenciálne problémy, ktoré môžu liberálne demokracie ohroziť v budúcnosti.

Ako renomovaný historik anglosaskej tradície je na tento druh intelektuálnej práce priam povolaný, čo dokazuje aj vo svojej najnovšej knižnej eseji s názvom O tyranii – Dvadsať ponaučení z 20. storočia, v ktorej originálne spojil obidve spomínané intelektuálne činnosti.

História sa neopakuje, no ponúka ponaučenia

Snyder ako znalec dejín strednej a východnej Európy, kde sa v 20. storočí zrodili dve najobludnejšie politické diktatúry vôbec, nesúhlasí s okrídleným výrokom, že história sa opakuje, no zároveň prízvukuje, že môže ponúkať množstvo ponaučení. Poučením má byť aj fakt, že aj dejiny modernej demokracie môžu byť históriou úpadku a pádu.

Európska história 20. storočia nám skutočne dokazuje, že spoločnosti sa môžu rozpadnúť, demokracie padnúť, etika skolabovať a obyčajní ľudia sa môžu ocitnúť nad popravčími jamami so zbraňami v rukách. Veď aj fašizmus a komunizmus boli reakciami na glo­balizáciu, na ktorú poukazovali s odôvodnením, že zložitosť jej výziev je výsledkom sprisahania proti národu.

Majú to dokazovať udalosti po prvej svetovej vojne v roku 1918, po druhej svetovej vojne v roku 1945 a aj po páde komunizmu v roku 1989. Pretože dejiny ponúkajú príklady mnohých demokracií, ktoré sa ocitli na križovatkách, pričom zlyhali za okolností, ktoré v istých dôležitých aspektoch pripomínajú aj súčasné trendy, počnúc Brexitom, volebným výsledkom v USA, hybridnou vojnou zo strany Ruska a ešte stále pokračujúc aj posilňovaním volebných ziskov ultrapravicových síl v Európe.

Autorovou motiváciou pre napísanie tejto knihy o symptómoch vznikajúcej tyranie boli samozrejme ostatné americké voľby, resp. samotná volebná kampaň, ktorá im predchádzala. Snyder počas tohto obdobia nachádzal množstvo paralel s minulými tragickými historickými skúsenosťami Európanov, čo ho nakoniec viedlo k napísaniu predmetnej eseje, čím svojím spôsobom naplnil odkaz amerických otcov zakladateľov, ktorí si pri tvorbe americkej ústavy brali množstvo ponaučení z histórie materského kontinentu.

„Dejiny nám umožňujú vidieť vzorce a robiť súdy. Načrtávajú nám štruktúry, v rámci ktorých môžeme hľadať slobodu. Odhaľujú okamihy, každý iný, ktoré nie sú celkom jedinečné. Pochopiť jeden okamih znamená vidieť možnosť stať sa spolutvorcom iného“.

Politické "Dvadsatoro" pre 21. storočie

Snyder ponúka dvadsať ponaučení z 20. storočia, samozrejme prispôsobených aktuálnym okolnostiam, ktoré sa formálne od stručnej tézy rozvíjajú do dvadsiatich obsahovo výstižných kapitol. Čitateľ tak dostane kompaktný chorobopis, ktorý je zhrnutím všetkých varovných signálov, ohrozujúcich občiansku spoločnosť a demokraciu.

  1. Nepodrobujte sa vopred
  2. Bráňte inštitúcie
  3. Pozor na štát, kde je iba jedna politická strana
  4. Zoberte na seba zodpovednosť za okolitý svet
  5. Nezabúdajte na profesionálnu etiku
  6. Pozor na ozbrojencov
  7. Ak musíte byť ozbrojení, buďte rozvážni
  8. Povstaňte
  9. Dbajte na svoj jazyk
  10. Verte v pravdu
  11. Skúmajte
  12. Udržujte očný kontakt, bavte sa o bežných veciach
  13. Združujte sa
  14. Žite svoj súkromný život
  15. Prispejte na dobrú vec
  16. Učte sa od priateľov v cudzine
  17. Pozor na nebezpečný slovník
  18. Zachovajte pokoj, aj keď sa blíži niečo nepredstaviteľné
  19. Buďte vlastenci
  20. Buďte čo najodvážnejší

Zriecť sa faktov znamená zriecť sa slobody

Okrem tých najrukolapnejších, ako je povedzme vzostup xenofóbie, či vznik paramilitantných zoskupení, Snyder poukazuje aj na niekoľko fenoménov, ktoré súvisia s krízou pravdy, resp. rezignáciou na jej obranu. Myslím si, že v súčasnosti každého súdneho človeka začalo vážne znepokojovať niečo, čo nazývame šírenie „postpravdy“.

Z dvojrozmerného sveta internetu vzišli nové kolektivity, ktoré na dennom svetle nevidieť – kmene s uletenými svetonázormi v osídlach manipulácií. Namiesto nastoľovania faktov alebo vytvárania interpretácií sme ohrozovaní náznakmi týchto skrytých realít a temných konšpirácií, ktoré všetko vysvetľujú, argumentujúc, že sloboda má byť aj o tom, že každý môže mať vlastný názor, ktorý spochybňuje fakty.

Podiel viny nesieme v podstate my všetci, a to vždy vtedy, keď sme natoľko leniví a ľahostajní, aby sme si dali tú námahu a dané postfakty si aspoň letmo overili. Autor ponúka veľmi výstižnú metaforu:

„Aj keď nevidíme tie mysle, ktoré zasiahneme uverejnením nepravdy, neznamená to, že im neubližujeme. Napríklad šoférovanie auta. Možno šoféra v druhom aute nevidíme, ale vieme, že doňho nesmieme naraziť. Uvedomujeme si, že škoda by bola obojstranná. Desiatky ráz denne chránime iných, hoci ich vôbec nevidíme. Podobne možno nevidíme iného človeka sedieť pred počítačom, máme však zdieľanú zodpovednosť za to, čo dotyčná osoba číta. Ak dokážeme nepoškodzovať mysle tých, ktorých na internete nevidíme, ostatní sa od nás naučia robiť to isté. A potom možno naša internetová premávka nebude vyzerať ako jeden veľký krvavý karambol“.

Podľa Snydera zriecť sa faktov znamená zriecť sa slobody. Každý má právo na svoj názor, nikto však nemá právo na vlastné fakty. Zároveň pridáva aj niekoľko historických poučení, keďže pohŕdanie každodennými faktami a konštruovanie alternatívnych realít nie je nič nové alebo postmoderné.

Postpravda je predohra fašizmu

Prostredníctvom popierania pravdy sa k moci dostali fašisti, nacisti a aj komunisti. Podľa znalcov totalitných praktík, ako bol Victor Klemperer, pravda hynie v štyroch formách. Prvou formou je otvorený odpor voči verifikovateľnej realite, druhou formou je šamanské zariekanie, čiže nekonečné opakovanie klišé a fráz, ktorého cieľom je z fiktívneho vytvoriť hodnoverné a z kriminálneho žiaduce.

Treťou formou je bezbrehé tvorenie politických zázrakov, ako keď je niekto schopný sľúbiť v jednej vete zníženie daní, odstránenie národného dlhu a zároveň zvýšenie výdavkov na sociálnu starostlivosť a národnú obranu. Poslednou formou je pokrivená viera. Viera v skratkovité riešenia, vo vlastné sebazbožštené predstavy a tvrdenia, viera vo vodcov.

„Z filozofického aspektu postpravda presne obnovuje fašistický postoj k pravde“. Postpravda je predohra fašizmu. Snyder tiež píše, že ak sú v záujme takýchto postprávd ľudia ochotní postaviť sa so zbraňou v ruke, koniec je blízko.

Je preto podľa mňa vhodné zobrať si Snyderov text ako varovanie, pričom prízvukujem, že svojou náročnosťou je prístupný pre každého, kto nestratil schopnosť porozumieť písanému textu. Je preto vhodné odporučiť ho aj ľuďom, ktorí čítajú málo, resp. dočasne podľahli predstave, že múdrosť im vštepila iba „vysoká škola života“.

Kniha je tiež ďalej vhodná aj všetkým tým, ktorí sú aj napriek sympatiám k tzv. antisystémovosti ešte schopní identifikovať fašizmus a tiež pochopiť, že Excel je len tabuľkový editor, do ktorého sa nedajú nakopírovať bunky etiky.

Timothy Snyder: O tyranii (Dvadsať ponaučení z 20. storočia), Vydavateľstvo: Premedia, 2017, Preklad: Igor Otčenáš

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|