Budapešť sa odvážne zmenila

Budapešť sa veľmi zmenila. Desať rokov sem chodím aspoň dva-trikrát do roka. Prvé návštevy boli o veľkom meste s pamiatkami a tiež o ťaživom pocite deštrukcie, pustnutia.

Celkom to sedelo na správy, ktoré človek o Maďarsku počúva.

Celá Budapešť pôsobila asi ako 150-rokov starý developerský projekt kópie Paríža, ktorý stroskotal. Nádherné paláce, ktoré lemujú systém širokých bulvárov, kompletne v hroznom stave. Zadebnené okná, lešenia bez stavebného ruchu – len ako ochrana pred padajúcim murivom. Na uliciach spiaci bezdomovci v množstve, aké u nás nepoznáme.

Posledné roky však pozorujem zvláštny prerod. Iste, prvý dojem prispieva k vytvoreniu obrazu o meste oveľa viac, ako si skutočne zaslúži. No finálne odovzdanie linky M4 do užívania (pred voľbami minulý rok) znamenalo, že pred železničnou stanicou Keletyi Palyaudvár, kde končia aj vlaky v Bratislavy, nevíta ľudí kráter, ale moderné Boráros tér s funkčným tranzitným miestom verejnej dopravy. Hoci je tam primálo zelene. S otvorením linky metra zmizlo niekoľko ďalších podobných pľuzgierov.

Toľko k dojmom z nekonečných a drahých stavieb. Čo však skutočne Budapešť posledné roky mení, sú iniciatívy zdola. Začalo sa to pred pätnástimi rokmi Szimplou, “ruin pubom”.

Krčmou, ktorú otvorili aktivisti ako kultúrne centrum v siedmom obvode Erzsébetváros. Židovská štvrť bola spustnutá a vyľudnená – sami poznáme prístup komunistov k pamiatkam.

Dnes je siedmy obvod najživšou štvrťou Budapešte, a ľahlo sa tak domnievať, že aj Maďarska. Szimpla sa priestoru pre koncerty, prednášky a projekcie stala ikonou Budapešti, ktorá v ruine odštartovala úplne nový život mesta a stala sa jednou z najfascinujúcejších miest stretávaní na svete. A magnetom pre turistov.

Dnes sa v Szimple, nádhernom a vždy morfujúcom mieste, ktorý pôsobí ako obrovský, ale dobre organizovaný squat s niekoľkými barmi, množstvom umeleckých inštalácií a vrstvenou patinou, nedá pre množstvo turistov pohnúť. Misiu kultúrneho stánku si teraz plní cez otváranie centier v Berlíne či (Bratislave blízkom) Váci práve za peniaze z budapeštianskeho úspechu.

Dnes je ruin pubov združených vo vlastnej asociácii v Budapešti takmer 20. K tomu v podobnom štýle množstvo otvorených terás v prielukách domov, na mieste bývalých rumenísk či parkovísk. Je ich tak veľa, že sa diferencujú – v rámci Fogasházu vznikajú kluby s elektronickou hudbou či kvalitné reštaurácie, Ankert má moderný minimalistický dizajn, koktejly a diskotéku, Instant pôsobí ešte väčší, ako sama Szimpla.

Židovská štvrť pokračuje v tradícii multikulturalizmu – štvrť ponúka najlepší mix etnických reštaurácií v strednej Európe. Japonský rámen? Thajské bistro? Malá voňavá bangladéšska kutica? Mellbournská kvalitná káva? Hummus bary? Streetfodová ulička? Pokračujte takmer donekonečna.

Život a energia, akú má v letné večery Erzsébetváros, je až neuveriteľná. Štvrť, v ktorej starých a ošumelých domoch nechcel pred 15 rokmi nikto normálny bývať, sa zmenila na obrovský úľ plný podnikov a terás.

Takáto Budapešť láka predovšetkým európskych a svetových batôžkárov – produkt bohatého západu a lacných leteniek. Netreba vidieť len opité skupiny, sú to skrátka normálni mladí ľudia brázdiaci svet, v skupinách, ale i sami. Často študenti univerzít. Vďaka nim sa snáď každý druhý historický byt v okolí zmenil na hostel, kde sú obrovské panské izby popredelované sadrokartónovými priečkami. Na druhej strane, celé opustené budovy rekonštruujú veľké hostelové siete.

Ľudia tu dokázali dať svojmu mestu nový dych. Vždy tu bola stará noblesná Budapešť, nádherné historické kúpele, špeciálny talent pomerne malého národa Maďarov stavať obrovské monumenty, to všetko z nej robí dôležitú európsku destináciu. Avšak to isté, len naleštenejšie a drahšie robí aj neďaleká Viedeň. Erzsébetváros k tomu pridáva život, iskru a multikultúrny nádych plný slobody – zábavajú sa tu rovnako turisti, ako aj miestni.

Budapešť spája to, čo má Viedeň a (v náznaku) Bratislava dokopy.

Prečo toľko textu o tom, že niekde sa chodia turisti lacne opiť? Má to neúprosnú ekonomickú logiku. Turizmus je európska budúcnosť, jedno z najrýchlejšie rastúcich odvetví európskej ekonomiky. Atraktivita mesta pre viaceré skupiny ľudí znamená obrovské peniaze pre ďalší rozvoj mesta a krajiny.

Budapešť je momentálne siedma najrýchlejšie rastúca mestská destinácia v Európe. Inak povedané, dve hodiny od Bratislavy chodí obrovské množstvo turistov a Bratislavu by ako málo poznané “cool” miesto určite radi videli – ak by o nej niekedy počuli. Tento potenciál Bratislave uniká.

Našťastie, riešenie nie je v moci stratégií ministerstiev, ale v moci kreatívnych myslí. U nás mladí turisti najviac híkajú nad “bermudským trojuholníkom” – štyrmi krčmami pod bratislavským hradom, ktoré každý večer vytvoria na rázcestí pred nimi malý festival. Zatiaľ však v Bratislave často vznikajú podniky a “koncepty” ktoré pôsobia príliš škrobene, sú drahé, nesnažia sa zachytiť a zvýrazniť unikátnosť miesta, nemyslia na turistov, myslia len na tých z výletných lodí, alebo rovno turistov podvádzajú. Hoci je ich čoraz menej.

Úspech Budapešti sa nedá zopakovať. Bratislava bude pri Viedni vždy len malý a ufúľanejší odvar. Práve mladí cestovatelia sú pre Bratislavu šancou Viedeň výborne doplniť. Chcú nočný život, priateľskosť, zrozumiteľnosť, dobré ceny, špecifickú atmosféru a priestory, ktoré si môžu odfotiť a o ktorých sa dajú hovoriť zážitky. Každý, kto si v Bratislave niečo otvára, by mal na to myslieť.

Primátor Bratislavy Nesrovnal sa sťažuje na nedostatok peňazí od štátu. Nie je to síce ani vzdialene v jeho moci, ale do svojej pripravovanej Deklarácie, v ktorej chce popísať systémové problémy financovania hlavného mesta a zaistiť podporu pre ich riešenia, by mohol zahrnúť aj podporu pre podnikanie v pohostinstve a cestovnom ruchu Bratislavy.

Ideálne, ak sa pre inšpiráciu najprv prejde jeden letný večer siedmym obvodom Budapešti.