Dve ruky
ako katedrála
~
Šťastná vina,
keď sme hľadali slová
a našli…
Môžeme
po čase stúpať
lahodne oblažení.
Skvelý pocit
prenáša
mimo dverí
napoly odraz,
nezlomnú plnosť,
poloprázdnych.
~
Prosíme
v mene dejín.
Stĺpy
kedysi začínali
dvakrát a viac
geometricky
pod nechtami.
~
Žiada sa aj kričať
až do nemoty.
Mohli by sme sa pridávať
suchí pomedzi veci.
Ale
chceš práve z blata,
nech nie je vymýšľaním.
~
Prvojarný bozk
za pár chvíľ
preberie voz.
Opätujeme úsmev
a v lone procesie
vytrhneme hnev
pre to isté
~
Ryhy sú poklad
otvorených dlaní.
Sú iba o tom:
sýtiš alebo nesýtim.
Vnímaním možno zjemniť
pery, ako sme zapísaní
~
Držíme sa v diaľkach.
Nejako tak uhýbame
božským katedrám.
Zarastajú a mach
križuje v telách:
Musíme nastaviť tvár
nielen od seba
~