Dve susediace krajiny a tak odlišný postoj k slobode.
Dve krajiny ktoré spája nielen štátna hranica, ale aj rieka Dunaj, dokonca sú v jednotnom Európskom spoločenstve a používajú tú istú menu (Euro). Napriek tomu zastávajú odlišné názory, vytvárajú diametrálne odlišné zákony (hodnoty), ale čo je smutné, v azda najdôležitejšej rovine sa totálne odlišujú, a tou je sloboda.
O právach osôb rovnakého pohlavia a ich spolužitia sa toho už popísalo, no v otázke základných práv a slobôd by sme mali mať všetci jasno. Malo by to tak byť aspoň v demokraticky tváriacich sa krajinách. Náš domov, teda Slovensko, respektíve inštitúcie, ktoré tu majú riadiace právo, jednou z nich je aj Ústavný súd. Či spomínaný súd vydáva stanoviská a rozhodnutia v súlade s ústavou ponechám na odborníkov. Zarážajúce však je, prečo ÚS svojím rozhodnutím nezrušil aj ostatné otázky týkajúce sa ľudového plebiscitu (referenda). Vyjadrenia prezidenta Andreja Kisku pokladám za právne akceptovateľné, a to posunutie Referenda o rodine, resp. samotných otázok na preskúmanie ÚS.
Ak sa pozrieme na rozhodnutie ÚS v susednom Rakúsku, kde už registrované partnerstvá nejaký ten piatok fungujú a sú bežnou súčasťou života rakúskych občanov. Áno, skoro každý sa ohradí tým, že ich ekonomika je na inej úrovni ako tá naša, že Rakúšania disponujú inou mentalitou a majú zaužívané iné zvyky atď. Áno, toto všetko je síce pravda, ale prečo tá istá inštitúcia, ktorá háji, aspoň by sa o to mala snažiť, základné ľudské práva a slobody rozhodne v inej krajine, teda na Slovensku inak? Na to sa vytvára spoločná únia, aby sme mali diametrálne odlišné názory? Aby sme sa nevedeli zhodnúť ani na tom primárnom, a to sú práva a sloboda ľudí?
Pri porovnaní spomínaných inštitúcií, najmä ich rozhodnutia a postoje, tak uvažujem, či sa to porovnávať vôbec dá. Na jednej strane Dunaja ÚS zruší zákaz adopcie detí párom rovnakého pohlavia, a týmto poukáže na porušovanie práv. Na druhej strane Dunaja ÚS zapochybuje len o jedinej otázke, a to o odopretí práv pre registrované partnerstvá. Z toho vyplýva, že aj napriek odlišnej ekonomickej, mentálnej a inej vyspelosti, sa má naša krajina ešte toho veľa čo učiť. Z Rakúska by si mali brať príklad aj poslanci v Európskom parlamente, vrcholní predstavitelia Európskej únie a najmä naši zástupcovia, teda poslanci v NR SR.
Bude nám azda ekonomická vyspelosť na niečo platná, ak nebudeme mať v základných ľudských právach jasno? Odpoveď nájdeme v každom z nás.
