Dve tváre šalvie

V roku 1962 podstúpili etnofarmakológovia Hofmann a Wasson cestu do vysoko položených oblastí Oaxacy v Mexiku, kde sa zoznamovali s rastlinami, ktoré používajú mazatécki liečitelia. Hoci populácia Mazatékov bola Španielmi zväčša úspešne konvertovaná na katolicizmus, ich pôvodné rituály sa zachovali dodnes. Z psychoaktívnych rastlín v nich používajú najmä tri, a to hubu Psilocybe, ďalej povojník, Ipomoea violacea, a napokon Šalviu divotvornú, Salvia divinorum. Tá má využitie v božských ceremóniách, ako aj pri liečení viacerých ochorení a neduhov, najmä hnačiek, rôznych druhov bolestí, ale aj v stavoch blízkych smrti a pri panzón de arrego, čo je choroba spôsobená prekliatím zlého šamana, zvaného brujo.

Charakter rastliny

Z botanického hľadiska ide o vegetatívne sa rozmnožujúcu rastlinu, ktorej sa darí v dažďových pralesoch v nadmorskej výške 500-1500 metrov. Môže narásť až do výšky 1,5 metra, má štvorhrannú dutú stonku, eliptické listy so zúbkovanými okrajmi a veľké biele kvety s fialovými kalichmi. Kvety rastú v kláskoch, kde ich môže byť až tridsať. Sú pritom vzácnosťou, nakoľko rastlinka nekvitne pravidelne v nejakom ročnom období, ale medzi októbrom a júnom, po dvanásť hodín trvajúcej tmavej fáze kvitnutia. O jej pohlavnom rozmnožovaní sa toho veľa nevie a zdá sa, že posledná evolúcia tejto rastlinky bola do značnej miery ovplyvnená práve aktivitou človeka. Na inom mieste Zeme by sme ju nenašli nielenže kvitnúť, ale ani prirodzene rásť.

Šalvia v šamanistických ceremóniách

Liečitelia pri svojich tréningoch a zácvikoch konzumujú veľké množstvo šalvie, aby im ukázala cestu do nebies, kde sa učia zo stromu poznania. Konzumuje sa buď žuvaním listov alebo pitím šťavy po ich rozdrvení, rozpustenej vo vode. Listy sa žujú vo forme podobnej cigarete, do ktorej sa zvinú. Majú však veľmi horkú chuť, a ten, kto ju neznesie, sa radšej venuje odvaru. Pre úspech šamanistických ceremónií je nutné ticho a odlúčenie. Často prebiehajú v noci, na odľahlých miestach, aby sa zabránilo rušivým vplyvom a rozptýleniu. Pri rituáloch je vždy prítomná jedna osoba, ktorá dobre pozná ducha šalvie, pričom rastlinu nekonzumovala, aby dohliadala na celkové dianie a pomáhala pochopiť jednotlivým účastníkom význam a zmysel ich vízií.

Nositeľ psychoaktívnych vlastností

Za psychoaktívne pôsobenie Šalvie divotvornej môže salvinorín A, ktorý sa podarilo izolovať až v roku 1982 (teda dve desaťročia po Hofmannovej a Wassonovej výprave). Samozrejme, rastlina obsahuje množstvo látok so zaujímavými vlastnosťami, najviac študovanou je však – nemusíme hovoriť prečo – práve salvinorín A. Selektívne stimuluje opioidové κ receptory, ktoré sa nachádzajú v mozgu a mieche, pričom ich hlavnou úlohou je vnímanie bolesti a jej modulácia, ovplyvňovanie afektivity a motorickej kontroly. Salvinorín A však taktiež pôsobí na CB₁ receptory endokanabinoidového systému, ktoré sú aj cieľom Δ⁹-tetrahydrokanabinolu, hlavnej psychoaktívne účinkujúcej substancie marihuany.

Kniha Duša šalvie

Na našom knižnom trhu je v češtine dostupná kniha Martina W. Balla s titulom Duša šalvie. Ball má na svojej internetovej stránke uvedené, že je enteogénnym autorom, hudobníkom, vizionárskym umelcom a energetickým sprievodcom. Knihu, na ktorú upozorňujem, koncipoval ako návod na správne užívanie šalvie. Rozhodne nemožno poprieť autorove skúsenosti v oblasti užívania psychoaktívnych látok, ani jeho – vypadá že dobre mienenú – snahu o zaradenie užívania šalvie do špecifického duchovného kontextu neošamanizmu a vnútornej spirituality. Napriek tomu je podľa mňa táto kniha propagáciou experimentovania so psychoaktívne pôsobiacou rastlinou a nepriamo podnecuje aj ku konzumácii iných látok, ktorých psychologicko-psychiatrický dopad na jedinca možno len veľmi ťažko odhadnúť.

Enteogény

Tieto látky sa označujú ako enteogény, čo je termín zavedený Robertom Gordonom Wassonom, jedným z dvojice bádateľov, ktorí v roku 1962 podnikli už zmienenú výpravu do zákutí Mexika. Koreňom tohto termínu je θεος, čo je grécke slovo pre Boha, respektíve ἔνθεος, čo znamená niečo ako inšpirovaný, ale môže označovať aj vnútorného Boha. Druhé zo slovíčok, z ktorého vznikol zmienený zložený neologizmus, je slovo γενέσθαι, čo možno preložiť ako zrodiť či vzniknúť. Ide teda o látky, ktoré – vyjadrené metaforicky – umožňujú zrodenie vnútorného boha v človeku. Majú meniť vedomie prostredníctvom oživenia a otvorenia nášho vnímania, myšlienkových pochodov a duchovnej citlivosti. Vzhľadom na pôvodné kontexty užívania enteogénov by podľa Balla mala ich definícia zahŕňať aj to, že sú to látky používané primárne pre duchovné, rituálne, náboženské alebo šamanistické účely, s cieľom rozšíriť vedomie alebo nadviazať kontakt so širšou spirituálnou realitou. Pojem θεος (Boh) môže byť aj istým problémom, nakoľko súvisí s monoteistickou tradíciou kresťanstva, judaizmu a islamu, a používanie termínu enteogén tak v sebe nesie určitú kultúrnu a historickú záťaž. Pojmom Boh je však možné myslieť hlbšie duchovné vedomie, ktoré je za realitou našich každodenných vnemov, ako píše Martin W. Ball.

Šalvia divotvorná je pritom práve takýmto enteogénom.

Enteogénne účinky Šalvie divotvornej

Pri žuvaní listov alebo konzumácii tinktúry (tekutý extrakt, ktorý sa aplikuje pod jazyk) sa podľa Balla objaví akýsi pocit láskania. Pri fajčení obohatených lístkov je zážitok výrazný a rýchly. Dostaví sa pocit prúdenia vody, padania listov, pocit vetra alebo dokonca pocit, ktorý autor prirovnáva k zvíjajúcemu sa hadovi. Čas a priestor akoby splýval, jedinec sa ocitne v akomsi medzipriestore, šalvia ho vovádza do trhliny medzi svetmi. Umožňuje to, čo sa dnes s obľubou označuje ako transpersonálny zážitok. Hranica medzi ja a svetom odrazu mizne. Hneď na začiatku má jedinec nutkanie sformulovať svoje prežívanie, zmenené vnímanie, opísať ho nahlas, i keď nikto iný nie je prítomný. Šalviu možno vnímať alebo cítiť ako bytosť, ktorá človeka láka ďalej, do svojich hlbších sfér, pričom často hovorí: „Poď ďalej“ alebo: „Daj si ešte!“ Jedinec má aj zodpovedajúce nutkanie zvýšiť si jej dávku. Najsilnejší zážitok možno dosiahnuť v tmavej miestnosti, ďalej od ruchu, so zavretými alebo aspoň napoly otvorenými očami. Autor hovorí, že pod vplyvom šalvie spieva a hrá na bubon alebo iný nástroj, nakoľko zvuk na neho pôsobí ako akustický katalyzátor, ktoré vedie k syntéze zmyslov a zjednoteniu vedomia. Zisťuje, že zvuk je mnohorozmerný, môže viesť k tomu, čo Ball nazýva akustickými stavbami v hyperpriestore. Návrat zo sveta šalvie môže byť veľmi pokojný, zvlášť, ak bol zážitok intímny a mal meditatívny a introspektívny charakter. Človek sa môže cítiť duchovne posilnený, mnohokrát svoj zážitok vyjadruje spevom alebo modlitbou, pociťuje dojatie.

Široká škála iných účinkov

Ale, ako to už s mnohými psychoaktívnymi látkami býva, ich účinok je závislý nielen od vonkajších podmienok, ale aj vnútorného stavu (šalvia môže človeka zaviesť niekde úplne inde, ako sa pôvodne chcel dostať; mám na mysli bad trip) a je inter-individuálne značne rozdielny.

Šalvia teda neúčinkuje len sympaticky a nadnesene, ako o nej píše Ball. Nie je liekom na ľudské nešťastie a má širokú škálu účinkov na organizmus, z ktorých mnohé by sme nenazvali práve sympatickými alebo ozdravnými. Môže napríklad zvyšovať srdcovú frekvenciu, spôsobovať návaly tepla alebo chladu, narúšať svalovú koordináciu, či nadmerne zvýšovať potenie. Psychické efekty nezahŕňajú len uvoľnenie a meditatívne introspektívne zážitky – zdá sa, že tie sú mimo spirituálneho kontextu skôr výnimkou – ale aj zmätenosť, úzkosť, strach, napätie, zmeny nálad, zvýšenú podráždenosť, ospanlivosť či naopak zhoršenie spánku. Ťažko sa s určitosťou vyjadrovať k prípadnej psychotogénnosti šalvie (na rozdiel povedzme od marihuany), ale skúste si napríklad pozrieť nasledujúce video, ktoré zahŕňa celú plejádu neatraktívnych účinkov Šalvie divotvornej, medzi ktorými vidieť neprimerané emocionálne pochody, strach, zmätenosť, ale aj úplné odpojenie od reality a katatonické stavy. Neviem, ako by to v niektorých prípadoch dopadlo, nebyť kontrolnej osoby, ktorá dáva na to celé dianie pozor. To len aby človek neskúšal hneď všetko, o čom sa píšu krásne knižky.