Denník N

Dym stúpa a mizne v nebi

Caravaggio: Abrahám a obetovanie jeho syna Izáka. Olej na plátne, 1598.
Caravaggio: Abrahám a obetovanie jeho syna Izáka. Olej na plátne, 1598.

O daroch, obetách a úplatkoch trochu inak.

Zimný podvečer, niekde v oblasti Malých Karpát, okolo roku nula. Starší, veľmi bledý muž pomalými zadrhávajúcimi pohybmi kladie na kamennú dosku zviazanú ovcu. Zareže ju, krv nechá stiecť do obetnej misky. Telo zvieraťa spáli. Je bezvetrie. Dym stúpa a mizne v nebi. Muž ho vyprevádza pohľadom.

Nadránom, niekde na Slovensku, súčasnosť. Žena v strednom veku leží s otvorenými očami v manželskej posteli. Miesto vedľa nej je prázdne. Žena sa pomaly posadí a zašepká do tmy: “Len nech sa vylieči a ja prestanem fajčiť.”

Ráno, pod klenbou predsiene kostola je ticho. Mäkké svetlo cez škáru kostolnej brány dopadá na zarámovaný oznam. Píše sa v ňom: slúženie omše za chorých. Odporúčaný milodar: 5 eur.

Ešte stále ráno. Muž v strednom veku stojí v rannom svetle v pyžame pred kuchynským stolom a prekladá čosi z priehľadnej tašky do nepriehľadnej. Je to sada pohárov dekorovaných kvetmi.

V inej nemocnici, skoré popoludnie. Do ambulancie lekára vchádza elegantná žena v strednom veku. Krátko konzultuje zdravotnú starostlivosť o ťažko chorého manžela. Na záver rozhovoru vstane, položí na stôl obálku s päťdesiateurovou bankovkou. Pozdraví sa a rýchlo odíde.

Ešte stále skoré popoludnie, ambulancia. Lekár požiada sestričku o kávu. Keď buchnú dvere, nahliadne do nepriehľadnej tašky na stole. Chvíľu sa v nej prehrabuje. Sestrička sa vracia s kávou. Lekár povzdychne a povie smerom k sestre: “Čo ja s týmto gýčom? Tí ľudia akože už nevedia, čo majú nosiť.”

Zimné popoludnie, tesne pred koncom návštevných hodín v nemocnici, skorá predvianočná tma. V ambulancii oproti sebe sedí lekár a žena v strednom veku. Lekár podáva žene späť obálku s päťdesiateurovou bankovkou. Hovorí pokojne o tom, že manžela zoperuje v najvyššej možnej kvalite. Aj bez obálky. Žene sa na tvári objaví sklamanie, hneď nato strach. Pred odchodom akoby sa uvoľnila. Sestrička obálku neskôr nachádza položenú na umývadle za dverami.

Rok nula, Vianoce. Za chvíľu sa podľa príbehu narodí ten, ktorý obrátil svet naruby. Po tisícročiach pokorných obetín a úplatkov ľudí bohom, Boh ide svetu vybiť dych. Prejde pár rokov a celé to otočí. Obetuje ľuďom. Nezdá sa, že by si ich tým chcel uplatiť.

Rok dvetisícsedemnásť, Vianoce.  Je bezvetrie. Dym stúpa a mizne v nebi.

 

 

 

 

Zuzana Vasičáková Očenášová, Nadácia Zastavme korupciu

Teraz najčítanejšie