Blog
štvrtok

EKOkamufláž vo verejných financiách

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015 je hrou čísel a v zopár prípadoch aj odhalením kamufláže pri niektorých spoločnostiach v majetku štátu.

Na decembrovom rokovaní Národnej rady SR vláda predložila „Súhrnnú výročnú správu Slovenskej republiky za rok 2015. Správa obsahuje údaje o výsledku hospodárenia verejných financií SR za rok 2015. Novinkou  tejto správy bola snaha o vytvorenie informácií  o čistom bohatstve Slovenska. Na správu som sa pozerala práve z tohto pohľadu.

Čisté bohatstvo je v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti definované ako súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov územnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky a podmienené záväzky, iné aktíva a iné pasíva. Hľadala som, či sú v nej analyzované aj také časti bohatstva krajiny, ktoré nie sú vykázané v účtovných výkazoch.

O čo ide?

AKTÍVA – všetko to, čo peniaze prináša PASÍVA - všetko to, čo si peniaze vyžaduje
A1 – budovy, pozemky P1 – explicitný dlh
A2 - infraštruktúra P2 – implicitné záväzky
A3 – čistá zásoba kapitálu P3 – podmienené záväzky
A4 – finančné aktíva P4 – iné pasíva
A5 – čisté bohatstvo centrálnej banky

 

Čisté bohatstvo - Nie je započítaný ekologický  a modernizačný dlh

A6 – čisté bohatstvo štátnych podnikov
A7 – prírodné zdroje
A8 – ekologické bohatstvo
A9 – iné aktíva

V správe sa píše, že v porovnaní s fiškálnymi ukazovateľmi  koncept čistého bohatstva  má ambíciu  dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií vplýva na výšku majetku štátu, či poskytovanie služieb.

Tieto ekonomické kľučky sú ťažko zrozumiteľné. V preklade znamenajú asi toľko, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa dosahovala aj znižovaním hodnoty majetku (napríklad rozpredaním majetku, zanedbaním investícií), ktoré opticky vylepšovali deficit a dlh a nezapočítaním prírodného a ekologického  bohatstva a najmä ekologického  a modernizačného dlhu.

Dá sa súhlasiť s tým, že s vyčíslením a merateľnosťou niektorých položiek (napríklad ekologické bohatstvo) môžu byť ťažkosti. Dáta nie sú úplne dostupné a chýba metodika oceňovania.

Inak je to s ekologickým a modernizačným dlhom. Ten verejná správa veľmi dobre pozná, ale radšej ho nevyčísľuje. Aby som len nekritizovala, tak chcem pochváliť. Vláda sa pokúsila aspoň jednu časť prírodných zdrojov oceniť a zahrnúť do verejného bohatstva. Konkrétne sa pokúsili ohodnotiť prírodné zdroje  – minerálne vody. Samozrejme, len na strane aktív, ich ohrozenie a zanedbané žriedla započítané nie sú. Potenciálny príjem z prírodného bohatstva – minerálne vody bol pre štátny rozpočet  vyčíslený na  sumu 1 616 tis. Eur.

Súhrnná správa je ale aj hrou čísel a v zopár prípadoch aj odhalením kamufláže pri niektorých spoločnostiach v majetku štátu.

 

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. - spoločnosť vykázala úsporu vykázanú na položke spotreba materiálu a služieb. Táto úspora ale bola spôsobená rozpustením časti rezervy na environmentálne záťaže! Dôvodom bolo rozhodnutie vlády, rezervu  rozpustiť a environmentálne záťaže odstraňovať z Eurofondov, z Operačného programu „Kvalita životného prostredia“. Takže vo výkazoch sa objavila „úspora“ , z ktorej sa znižovala strata za vlaky zadarmo a zaťala sa sekera do životného prostredia. Totižto zdroje uvedeného operačného programu zďaleka nepostačujú na sanáciu starých environmentálnych záťaží.

Slovenský vodohospodársky podniku, š.p. V Správe sa uvádza, že štátny podnik vykázal hospodársky výsledok,  stratu v sume 4 509 tis. Eur, ktorá  bola spôsobená hlavne poklesom tržieb z nájomného s Vodohospodárskou výstavbou, š.p. za Vodné dielo Gabčíkovo a poklesom tržieb za hydroenergetický potenciál kvôli mimoriadnemu suchu v roku 2015.  Z Výročnej správy samotného podniku za rok 2015 vyplýva aj niečo iné. Strata bola totiž vykázaná aj z dôvodu nedostatočného uhradenia platieb od štátu za neregulované platby. Sú to platby za udržiavanie tokov re plavbu a ochranu pred povodňami. Nedostatočná starostlivosť sa nám vracia  ako bumerang. Hodnota pohľadávok podniku  z obchodného styku po lehote splatnosti sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšila. Dôvodom nárastu je neuhradenie pohľadávok vyplývajúcich z nájomnej zmluvy zo strany Vodohospodárskej výstavby, š. p., ktorej výška k 31. 12. 2015 dosiahla hodnotu 4 mil. eur.

Takéto financovanie činností SVP na zabezpečenie verejného záujmu z dlhodobého hľadiska neudržateľné ! Je najvyšší čas urobiť rázny poriadok s týmito podnikmi. Riešením je napríklad zrušenie Vodohospodárskej výstavby a jej úlohy previesť na SVP, š.p.

 

Čo oceňujem je, že  Výročná správa obsahuje špeciálnu kapitolu „ Podzemné vody SR“.  Voda, ako životne dôležitá zložka životného prostredia, má strategický význam pre samotnú bezpečnosť štátu, pretože jej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva. V súčasnosti nie kvantita, ale kvalita je problémom.

Dokonca je v nej aj zmienka o Žitnom ostrove, ako o najväčšej prirodzenej zásobárni podzemnej vody v strednej Európe, ktorý by dokázal zásobovať pitnou vodou viac ako 13,5 mil. obyvateľov. Na tomto príklade sa dá poukázať nevyhnutnosť pravdivo  hodnotiť a vyčísľovať  čisté bohatstvo Slovenska pravdivo. Minimálne od roku 2002 je identifikovaný mrak znečistenia, ktorý sa postupne šíry zo severovýchodnej časti Bratislavy do podzemných vôd Žitného ostrova. V správe nie je ani pol slova o riziku a nevyhnutných opatreniach na ochranu kvality tejto zásobárne pitnej vody.

Postupne dochádza uzatváraniu funkčných vodárenských zdrojov po celom Slovensku. Opatrenia , ktoré bude potrebné vykonávať na čistenie vody na pitné účely budú veľmi vysoké. Toto sú vážne skutočnosti, reálne hrozby, ktoré treba zásadným spôsobom premietnuť do udržateľnosti verejných financií.

V závere Výročnej správy sú tzv. podmienené záväzky. Podmienené záväzky, to sú iné pasíva účtovnej jednotky, ktorá ich vykazuje v poznámkach ako súčasti individuálnej účtovnej závierky (zákon o účtovníctve).  Nejde teda o záväzok, ktorý je vykázaný na súvahových položkách pasív, pretože nie je splnená podmienka na ich zaúčtovanie - výška záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť, obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže nie je určené, úbytok ekonomických úžitkov v budúcnosti nie je istý.

Ako iné pasíva sa vykazuje možná povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti a ktorej existencia závisí od toho, či nastane alebo nenastane jedna alebo viac neistých udalostí v budúcnosti, ktorých vznik nezávisí od účtovnej jednotky, alebo  povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti, ale ktorá sa nevykazuje v súvahe, pretože nie je pravdepodobné, že na splnenie tejto povinnosti bude potrebný úbytok ekonomických úžitkov, alebo výška tejto povinnosti sa nedá spoľahlivo oceniť.

Pre ekonómov sú vyššie poučky jasné, pre ekológov sú zamotané ako paragraf. Skúsim ho rozmotať a popísať aspoň základné nedostatky , ktoré by mali byť doplnené na stranu pasív:

  • Záväzky spojené s adaptáciou Slovenska na zmenu klímy vo všetkých oblastiach fungovania spoločnosti.
  • Ekologické dlhy spojené s odstraňovaním environmentálnych záťaží , ktoré sa zo zdrojov EU ani zďaleka nepodarí odstrániť a treba na to myslieť!
  • Záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia.
  • Mal by sa započítať aj modernizačný dlh, ktorý je uvalený na subjekty verejnej správy , najmä obce a mestá a súvisia so zverením zanedbaného a majetko-právne neusporiadaného majetku najmä pod cestami , ktoré dostali do majetku samosprávy.

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Moju pracovnú kariéru som začala po ukončení štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. 19 rokov som sa venovala ochrane a tvorbe životného prostredia. Najprv na Mestskej správe pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody a neskôr ako riaditeľka Strediska štátnej ochrany prírody. Bola som spoluzakladateľkou a neskôr výkonnou riaditeľkou Asociácie priemyslu a ochrany prírody – APOP a v rokoch 2002 - 2006 starostka Mestskej časti Bratislava-Vajnory. Po ukončení môjho pôsobenia starostky som prijala pre mňa veľkú výzvu pracovať ako špecialista pre financovanie samospráv v banke. Pohľad z opačnej strany na činnosť samospráv a na financovanie rôznych investičných projektov ma utvrdilo v tom, že najmä komunálna sféra potrebuje skúsených a rozumných ľudí, nebojácnych pomenovať pravými menami dianie okolo seba a schopných zasadiť sa o veci verejné. Ako aktivistka som aktívne vstupovala do procesov EIA v územnom plánovaní a posudzovaní veľkých investícii ako nultý okruh – diaľnica D4. Od roku 2009 som poslankyňou Z BSK a teraz aj predsedníčkou Finančnej komisie BSK. Som zástancom racionálnych riešení , efektívneho hospodárenia a otvorenej komunikácie s občanmi o čo sa snažím aj ako tím líderka pre životné prostredie strany Sloboda a Solidarita, ktorej členkou som od roku 2012. V marci 2016 som bola zvolená za poslankyňu NR SR. Som členkou Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie NR SR.

Blogy

|

Už viac ako 95965 z vás dostáva správy e-mailom