Električková trať do Petržalky je technicky hotová

Električková trať do Petržalky je nepochybne najvýznamnejšia dopravná stavba v Bratislave za posledné desaťročie. Vďaka tomuto projektu nebudú musieť Petržalčania stáť desiatky minút v kolónach na cestných mostoch. Oveľa lepšie spojenie budú mať aj cyklisti po komfortnej cyklotrase, ktorá spojí Chorvátske rameno s dunajskou cyklomagistrálou a s Kamenným námestím. Hlavné mesto získa aj atraktívnu pešiu promenádu na oboch stranách mosta a dobré pešie prepojenie centra so Sadom Janka Kráľa. Novú podobu získala aj Štúrova ulica, ktorá je kompletne zrekonštruovaná.

„Projekt nesie prvky moderných a zelených dopravných riešení – električkovú trať, cyklotrasy a komfortnú pešiu promenádu.“

Keď v roku 2011 Európska komisia zamietla železničný tunel zo stanice Filiálka do Petržalky a na magistráte sme hľadali náhradné riešenie, málokto veril tomu, že tento projekt sa môže stať realitou. Podarilo sa.

Komplikácie a technické problémy

Projekt prakticky počas celej doby realizácie sprevádzali komplikácie. Na začiatku to bola „zastaraná“ projektová dokumentácia, ktorá opomenula moderné dopravné riešenia najmä pre nemotorovú dopravu. Hlavné mesto z tohto dôvodu požiadalo o sériu zmien stavby pred dokončením, vďaka čomu na sedem mesiacov ustal stavebný ruch na Štúrovej ulici. Zmeny sa týkali posunutia zastávky na Šafárikovom námestí, zrušenia obratiska v Petržalke, širších chodníkov bez parkujúcich áut na Štúrovej, cyklotrás či riešení pre chodcov.

Neskôr to boli (údajné) bomby pod Starým mostom, ktoré spomalili jeho rozoberanie. Meškala výstavba prakticky všetkých úsekov. Dokonca aj tých, ktorých sa netýkali zmeny stavby pred dokončením. Stavba mala byť podľa zmluvy dokončená 31. augusta. Napriek tomu ešte začiatkom septembra nebola dokončená žiadna časť – Štúrova ulica, most, triangel na Jesenského, estakáda Artmedia, nadjazd nad diaľnicou, zastávky, chodníky, cyklotrasa a chýbali aj desiatky metrov koľají. V okolí konečnej zastávky sa práce prakticky nehýbali už niekoľko týždňov. Aj napriek tomu, že od marca 2015 malo hlavné mesto všetky potrebné dodatočné povolenia, skutočný stavebný ruch sa rozbehol až v septembri.

Dokončovanie na poslednú chvíľu

Vo finále pracovali na stavbe štyri stovky robotníkov. To sa nevyhnutne podpísalo a s vysokou pravdepodobnosťou aj podpíše aj pod technický stav stavby. Každé takéto dielo potrebuje svoj čas a správnu postupnosť krokov. Akékoľvek urýchlenie môže znamenať napríklad statické poruchy, či množstvo vyvolaných opráv a reklamácií. Je to veľká škoda, ale za zlý časový manažment je zodpovedný predovšetkým zhotoviteľ. K dispozícii na realizáciu celého diela mal 22 mesiacov a k tomu dostal ďalších 3,5 mesiaca navyše. Prečo nenasadil dostatočné kapacity včas?

Električková trať do Petržalky a most cez Dunaj sú ku dňu 15.12.2015 technicky dokončené. Hlavné mesto bude môcť vďaka tomu vyfakturovať práce Európskej komisii bez toho, aby hrozil finančný kolaps. Záverečné práce na poslednú chvíľu sa podpísali aj na kvalite dokončovacích prác – hrboľatá cesta na Šafárikovom námestí, krivá cyklotrasa, maľovanie čiar na čerstvo položený asfalt, chýbajúce zastávky v Sade Janka Kráľa, nedokončená časť trate na moste, nerovná dlažba. Troleje na Starom moste sú zavesené len na obyčajné háčiky. Električka by tadiaľ nemohla prejsť ani náhodou. Koľko je ešte skrytých nedostatkov?

Zvláštny odchod hlavnej dopravnej inžinierky

Ukončenie realizácie projektu výstavby električkovej trate sprevádzal nečakaný odchod hlavnej dopravnej inžinierky tesne pred odovzdaním diela (7.12.). Tatianu Kratochvílovú som vnímal ako správneho človeka na správnom mieste. Je obrovskou škodou pre Bratislavu, že primátor Nesrovnal požadoval skončenie jej pracovného pomeru. Treba oceniť jej prístup, dobrú komunikáciu, odborné znalosti a najmä zmysel pre ekologickejšiu alternatívnu dopravu. Primátorove rozhodnutie považujem za nešťastné a nepochopiteľné aj z dôvodu, že Kratochvílová sa významnou mierou sa podieľala práve na projekte dokončenia električkovej trate do Petržalky. Nebyť jej osobného nasadenia, stavba by určite nebola ukončená včas. Nezabúdajme tiež, že Kratochvílová ako bývalá kandidátka na primátorku podporila vo voľbách práve Nesrovnala. Príčinou jej odchodu vidím aj v zlom riadení magistrátu, odkiaľ z tohto dôvodu v posledných mesiacov odišlo množstvo kvalitných odborníkov. V prípade hlavnej dopravnej inžinierky, žiaľ, vyhrali podivuhodné záujmy nad odbornosťou a slušnosťou. Svedčí to aj o tom, že primátor nemá riadenie magistrátu pod kontrolou. Zvláštnu príchuť má aj podivuhodné predĺženie termínu dokončenia celého projektu zo strany primátora. Ivo Nesrovnal takto vlastne odpustil zhotoviteľovi pokutu vo výške približne 3,7 milióna eur, pretože sa bál, že odíde zo stavby.

Zložité dielo

Napriek meškaniu, nedobrému časovému manažmentu zhotoviteľa a technickým problémom patrí veľká poklona všetkým odborníkom, robotníkom a montážnikom, ktorí takúto náročnú stavbu cez tečúcu rieku a v intraviláne mesta zvládli.

Treba poďakovať bývalému primátorovi Milanovi Ftáčnikovi a jeho tímu, ktorí financovanie tejto stavby presadili. Vďaka iniciatíve bývalého primátora, hlavného dopravného inžiniera, hlavnej architektky, starostky Starého mesta, Cyklooalícii a iniciatíve Lepšia doprava sa podarilo projekt zmeniť a vylepšiť (najmä na Štúrovej ulici). A najmä vďaka nasadeniu dnes už bývalej dopravnej inžinierky Tatiany Kratochvílovej sa projekt stihol technicky dokončiť tak, aby mohol byť do konca roka 2015 preplatený z Európskej komisie.

Reálne potrvá niekoľko týždňov, kým tadiaľ budeme môcť prejsť pešo, na bicykli či previezť sa električkou. Dnes už však vieme, že nová električková trať do Petržalky a nový Starý most sú realitou.

(Autor je členom občianskej iniciatívy Bratislava INAK)