Ešte predtým, než môžeme komunikovať
Naivný pohľad konzumenta médií na to, ako by mohla vyzerať žurnalistika. Na Slovensku je to však možno nereálne – navždy sa budeme deliť na „my“ a „oni“?
Fedor Gál v predvčerajšom komentári volá po komunikácii a vidí v nej spásu pred neduhmi spoločnosti.
Možno je to však tak, že ešte „pred komunikáciou“ nám ako základnú podmienku jej vzniku treba (nielen v žurnalistike) férovosť, nezaujatosť, nepredpojatosť – bez nej druhá strana do komunikácie ani len nevstúpi, nebude mať o komunikáciu záujem. A možno jej to vyčítať? Budeš komunikovať s niekým, o kom vieš, že je proti tebe predpojatý?
Nepredpojatosť v žurnalistike v klasickom (nielen anglosaskom) ponímaní znamená dodržiavanie zásady oddeľovania spravodajstva od vyjadrovania názorov a postojov – čo i len v náznakoch, formuláciách a slovných obratoch.
Názory a postoje v tomto ponímaní patria do separátnej rubriky, mimo spravodajstva – a ani v separátnej rubrike nemajú byť všetky na jednu strunu, ale podľa možnosti pravidelne protichodné, teda ponúkajúce argumenty „za“ i „proti“ ku všetkým relevantným témam.
Vyváženosť netreba mechanicky siliť za každú cenu, priebežne a pri každej príležitosti v pomere 50:50, ale bez pravidelnej ponuky pestrofarebných názorov sa ani nenaskytne príležitosť na komunikáciu. Budeme len naďalej komunikovať „vo svojom klube“, uzavretí vo svojej vlastnej pohodlnej bubline – komunikovať len s tými, ktorí s nami už beztak viac-menej súhlasia.
Z kombinácie nepredpojatosti spravodajstva a názorovej pestrofarebnosti komentárov by sa mohla zrodiť účinná „komunikácia“ v podaní žurnalistiky. Dočkáme sa jej niekedy v tomto štýle od niektorého slovenského média?
Odvážny krok urobil minulý týždeň možno najprominentnejší svetový denník: New York Times prijal do redakcie nového komentátora, ktorý svojimi názormi nezapadá do väčšinového „redakčného profilu“. Nový komentátor nelenil a hneď vo svojom prvom texte sa opovážil vyjadriť neutrálne (!) o hrozbe globálneho otepľovania – teda o nej nepísať ako o nespochybniteľnom fakte. Hrozbu v komentári nepopiera, ale ani ju zatiaľ nepovažuje za nezvratne dokázanú.
Reakcia čitateľov bola rýchla: mnohých (očividne najmä vedcov a intelektuálov) pobúrilo, že sa na stránkach svojho obľúbeného denníka zrazu stretli s názorom, na aký tam dosiaľ neboli zvyknutí. Na Twitteri sa rozbehla hromadná kampaň za rušenie predplatného denníka. Redakcia je bombardovaná požiadavkami, aby nový komentátor hneď zase dostal výpoveď. New York Times má približne 3 milióny predplatiteľov, a tak si zrejme môže dovoliť tento „luxus“ – riskantný experiment s intelektuálnou poctivosťou.
Odvážilo by sa podobný krok urobiť aj slovenské médium, v porovnaní s New York Times operujúce s mikroskopickým rozpočtom a skromnučkou základňou predplatiteľov? Alebo sme ako malá krajinka (v porovnaní s USA ešte viac) odsúdení na to, že navždy proti sebe samým budeme stáť na barikádach?
