Ešte stále som cítiaca bytosť….

Posledných pár týždňov veľa premýšľam…. aspoň to mi v dnešnej demokraticko-nedemokratickej krajine nemôže nik vyčítať a ani nik zakázať. Človek plánuje podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia (teda aspoň ja) s dôrazom na dosiahnutie vyšších cieľov. Ale nikdy nie so zámerom (teda aspoň ja nie), že ide niekomu vedome ublížiť. Niekedy sa mi to možno podarí, niekomu neúmyselne ublížiť. Všetko je to o vzájomnej komunikácii a schopnosti vedieť a chcieť si vypovedať určité skutočnosti. Keď Ťa však Tvoj protivník tlačí do pozície vinníka a manipulátora a neviem ešte čo všetko….. keď sa Ti niekto snaží vnútiť pocity, ktoré vlastne ani nemáš alebo prekrúti slová, ktoré si niekedy niekomu povedal, ale úplne inak znejúce….áno, to je veľmi deprimujúce. Ľudia, s ktorými zdieľaš úsmevy, objatia (podľa niekoho to nie je celkom v poriadku, ak niekoho objímem len tak, pretože ho mám rád) sú zrazu iní, zrazu zistíš, že ich poznáš inak a rozmýšľaš či si sa tak veľmi zmenil Ty alebo si ICH dosť dobre nepoznal. Človek znesie veľmi veľa (občas si dáš tabletku)….dokonca som pomerne tvor sebakritický, ktorý je ochotný niesť následky za svoje skutky. Ale nie, ak mi niekto chce nanútiť ako sa mám cítiť, pretože je to jeho názor a iný neprijíma. Keď poznáš človeka, ktorý by mal byť Tvojim vzorom, ale nie je, pretože skrátka nezdieľate spoločné hodnoty, ten človek Ti niekoľkokrát ublížil a ani o tom sám nevie… áno, odoberá mi to energiu. Mrzí ma, že človek ide za niekým veľmi mocným (aspoň ON si to myslí) s prosbou, lepšie povedané s vypovedaním niečoho, čo Vás trápi s domnením, že to padne na úrodnú pôdu, že snáď sa niečo zmení, že snáď sa v niekom pohne svedomie….Nie, priatelia, začínam sa dostávať do štádia rezignácie. Áno, ešte stále mi v hlave bliká dáke to svetielko nádeje….ale dokedy….dokedy budeme schopní znášať nadvládu moci? Dokedy sa necháme manipulovať ľuďmi, ktorí tých manipulátorov spravia z Vás, ktorí chcete lepšie podmienky pre svoje deti? Dokedy budú tí menejvravní čušať a neustále sklápať zrak, lebo hovoriť pravdu a svoj názor ich v škole nik nenaučil? Dokedy bude ľuďom robiť dobre, že sa  môžu tešiť z cudzieho pádu a neúspechu? Kedy sa konečne začne ceniť kvalita a nie kvantita? Kedy sa konečne budeme baviť o meraní kvality? Kedy konečne zahodíme komplexy za hlavu?

…ŠKOLA…  je to len slovo, pre mnohých….  Chvalabohu pre niekoho slovo ŠKOLA znamená omnoho viac.

Dnes sa cítim veľmi zle, možno preto, že mi niekto nanútil, aby som sa tak cítila. Večer sa však stretnem s niekým, kolegyňami, kvôli ktorým sa oplatí do tej školy ešte chodiť….. a áno, ráno ich pôjdem objať….či sa to niekomu páči alebo nie….