Estónsko: revolučné platy učiteľov. A to nie je všetko

Pred niekoľkými dňami som navštívil Estónsko a Fínsko. Dôvod bol jednoduchý: zistiť, ako tieto krajiny spravujú svoje školstvo, ktoré sa radí medzi najlepšie v Európe. A možno aj zistiť, aké sú rozdiely medzi estónskym a slovenským školstvom.

Platy učiteľov

Jedna z mnohých vecí, ktoré ma zaujali na Estónsku bolo ich nedávne rozhodnutie zaviesť jednotný plat pre všetkých učiteľov. O tejto zmene diskutovali roky a stále s ňou niektorí učitelia nie sú spokojní. A možno aj preto je taká zaujímavá.

Kedysi mali Estónci systém platov podobný tomu nášmu – učiteľ mal splniť isté kvalifikácie a na základe nich postupovať s platom nahor. Podľa predstaviteľov ministerstva však tento model neodrážal kvalitu výučby a viac nútil učiteľov plniť formality, než inovovať výučbu a dosahovať dobré výsledky. Teraz zaviedli revolučnú myšlienku. Minimálny plat učiteľa v Estónsku je cca 1050 eur. Na každého učiteľa dostane škola navyše bonus 20 %, spolu asi 1260. O tom, ako a komu sa prerozdelí tých 20 %, rozhoduje riaditeľ.

Napríklad riaditeľ dá začínajúcemu učiteľovi minimálny plat 1050 eur a jeho 20-percentný bonus presunie najlepšiemu či najskúsenejšiemu učiteľovi, ktorý dostane 1470 eur. Obec (zriaďovateľ) môže v rámci tejto dotácie zaviesť vekovo rozlíšené tabuľky platov, no väčšinou platy určuje riaditeľ. Pri otázke, či nevznikne protekcia a nespravodlivosť, som dostal jednoduchú odpoveď: „Je v záujme obce mať úspešnú školu a v záujme riaditeľa je udržať si kvalitných učiteľov a náležite ich odmeniť.“

Základný plat učiteľov 1050 eur je pod priemernou mzdou (okolo 1160 eur) a podobne ako u nás, učitelia v Estónsku žiadajú viac. Navyše, podobne ako u nás, o prácu učiteľa je v Estónsku nízky záujem zo strany mladých. A podobne ako u nás, je priemerný vek estónskych učiteľov pomerne vysoký – 47,9 rokov (priemer OECD je 42,9). Aj prax učiteľov je podobne vysoká – 21,6 rokov (priemer OECD je 16,2). Vyzerá to, že estónske školstvo je v mnohých ohľadoch podobné ako to slovenské. Čím sa ale odlišuje a prečo nás Estónci predbiehajú?

Čo robia Estónci inak

Začnime pri osnovách. V Estónsku vznikalo posledné kurikulum v spolupráci s učiteľskými organizáciami (až 43 % všetkých učiteľov sa podieľalo na jeho tvorbe) a s pedagogickými fakultami (tie touto cestou priamo vedia, na čo majú svojich študentov pripravovať a menili preto univerzitné programy). Národné osnovy definujú výsledky či ciele vzdelávania a výber učebných metód a materiálov nechávajú na školy. Sú zadefinované pre jednotlivé predmety, ale zdôrazňujú aj potrebu rozvoja všeobecných kompetencií a schopností.

Školy majú slobodu tvoriť vlastné osnovy, ktoré majú zodpovedať tým národným, no môžu byť dopĺňané či obmieňané. Škola, ktorú som v Tallinne navštívil, začala učiť piatakov nový vlastný predmet – robotiku.

Učitelia a školy majú veľkú slobodu aj zodpovednosť. Majú v rukách, čo a ako vyučujú. Majú v rukách aj výber učebníc, alebo materiálov, ktoré trh ponúka. Učebnice neschvaľuje žiaden orgán. Príprava učiteľov je natoľko dobrá a riaditelia či zriaďovatelia sú natoľko zodpovední, že ministerstvo im plne dôveruje, že zvolia kvalitné a vhodné materiály.

Zaujímavé je vzdelávanie učiteľov. Je bezplatné. Existujú aj spoplatnené kurzy, na ktoré má škola vyčlenené ročne 1 % zo svojho rozpočtu. Donedávna mali učitelia povinnosť absolvovať 160 hodín vzdelávania za 5 rokov. Dnes už to neplatí. Učitelia už nemajú povinnosť absolvovať presný počet hodín kontinuálneho vzdelávania. Záujem oň však stále majú. Opäť panuje veľká dôvera v dobre vybudovaný a riadený systém a v to, že riaditeľ či učitelia sami rozhodnú, čo chcú v škole zlepšiť a v čom by sa mali vzdelávať. Za absolvovanie kurzov učitelia príplatky nemajú. Vzdelávajú sa, lebo sami chcú. Riaditeľ ich ale môže odmeniť v rámci 20-percentnej pohyblivej zložky ich platu.

Školy prechádzajú hodnotením a testami. Pravidelne sa pre potreby ministerstva školstva testujú výsledky žiakov tretieho a šiesteho ročníka. Zatiaľ čo u nás ale testovaniu príliš naklonené školy nie sú, estónske školy chcú viac testov. Rozdiel medzi nami a nimi však je, že učitelia majú dostatočný podporný systém na to, aby svoje výsledky zlepšovali. Na konci základnej školy je záverečná skúška a na konci strednej školy je maturita, ktorá po novom pozostáva z 3 a nie z 5 predmetov. Výsledky maturít a záverečných skúšok na základnej škole sú zverejňované. Ťažkú hlavu z toho, kto je na konci si veľmi nerobia.

Estónci publikujú štatistiky o zamestnanosti a príjme absolventov vysokých škôl. Tento krok sme chceli presadiť aj my v parlamente a vypočul som si k nemu výhrady, že takto by na vrchole rebríčka boli odbory ako IT a zle by dopadli odbory ako filozofia. Keď som sa spýtal predstaviteľa estónskeho ministerstva školstva, či školy tento krok nekritizujú, odpovedal: „Prečo by mali? Veď sú to fakty.“  Dodal tiež, že odchýlky v štatistikách (napr. keď študenti odídu do zahraničia) majú minimálny vplyv a že tieto informácie neslúžia na rozhodovanie o vysokých školách. Sú na internete a žiaci si ich môžu pozrieť a rozhodnúť sa, aký odbor budú študovať.

10 % najchudobnejších estónskych žiakov má výsledky v testoch PISA na úrovni priemeru OECD. V estónskych školách sú rozdiely vo výsledkoch žiakov z chudobných rodín a žiakov bohatých rodín minimálne. Slovensko má medzi tým výsledky pod priemerom OECD. Dôvodom je, že vzdelanie nič nestojí: dopravu, knihy, krúžky a dokonca aj obedy na škole žiakovi hradí štát.

Krúžky a voľnočasové aktivity zároveň pomáhajú slabším žiakom dohnať učivo. Slabšie a vidiecke školy dostávajú vyššie financie. Školy sa snažia zabezpečiť aj dostatok odborného personálu ako logopédov, psychológov či sociálnych pedagógov, na pomoc žiakom, ktorí môžu v škole zaostávať. Zaujímavosťou je tiež efektívnosť estónskeho školstva. Ich žiaci majú menej domácich úloh, než je priemer OECD, pričom ich výsledky sú vrcholové.

Ako vyzerá najlepšia škola v Estónsku?

V Tallinne som sa bol pozrieť na Tallinnskej škole číslo 21. Ide o jednu z najlepších v Estónsku. Je to štátna základná škola spojená so strednou a má cez 1300 žiakov. Okrem toho, že na základnej škole začali učiť robotiku a piataci v miestnosti programovali robotov napojených na počítač, škola ponúka množstvo voliteľných kurzov a možností pre žiakov. Od plávania, cez spev až po špecializáciu štúdia na úrovni strednej školy. Stredoškoláci si vyberajú možnosť zamerať sa počas štúdia na angličtinu, prírodné vedy alebo humanitné smery a na základe toho si vyberajú predmety.

Škola spolupracuje s ďalšími školami v Tallinne, kam môžu žiaci chodiť na voliteľné hodiny, a s univerzitami, ktorých zamestnanci chodia na školu prednášať a učiť. Univerzita v Tartu napríklad na škole vyučuje dvakrát za mesiac špeciálne praktické hodiny chémie. Tallinnská technická univerzita zas poskytuje žiakom hodiny aplikovanej biológie či genetického inžinierstva. Aktuálne sa škola zapojila do pilotného projektu, v ktorom má rozvíjať prierezové schopnosti v geografii a angličtine.

Od začiatku na škole učia žiakov postupne riešiť problémy, podporujú praktickú a aktívnu výučbu, ale aj výučbu prostredníctvom projektov. Postupne sa snažia na škole zavádzať na rôznych predmetoch aj využívanie IT technológií na výučbu a prepájanie predmetov prostredníctvo voliteľných hodín.

Už na prvom stupni sa žiaci učia základy podnikania a v 8. ročníku majú možnosť chodiť na špeciálne hodiny ekonomiky a zakladať študentské spoločnosti. Na škole funguje študentská spoločnosť Student Network, prostredníctvom ktorej starší študenti mentorujú mladších a pomáhajú im dohnať zameškané či nepochopené učivo. Pre slabších študentov samotná škola organizuje každý týždeň dodatočné hodiny či konzultácie a tým rýchlejším dáva možnosť navštevovať e-kurzy, či zapájať sa do projektov.

Celý systém tejto školy veľmi pripomínal vysokú školu, obzvlášť v rozmanitých možnostiach štúdia. Ale jeden postreh je dôležitý: Keď som sa v škole išiel pozrieť na hodiny matematiky, alebo biológie, vyzerali úplne rovnako, ako na Slovensku. Rozdiel robí to, čo školy učia nad rámec klasických hodín. Rozdiel je tiež v tom, že estónske školy majú slobodu a majú možnosť tvoriť predmety navyše, majú dostatok odborného personálu, majú prístup k učebným materiálom, vzdelávajú učiteľov a vzniká na nich priestor na inováciu. Učitelia majú možnosti sa vzdelávať a zlepšovať a aktívne to aj robia. Sú zapojení do rozhodovacích procesov, môžu presadzovať zmeny, tak na škole, ako aj v školstve a za svoje dobré výsledky môžu byť finančne odmenení.

Neznamená to, že estónske školstvo je bezproblémové a ideálne a že niekedy nechýbajú finančné prostriedky. Ale naprieč celým estónskym školstvom panuje veľká dávka slobody, veľká dávka zodpovednosti, snaha byť lepšími, inovovať, nebáť sa riskovať a napredovať. Estónske školstvo je nebojácne a rozhodné. A v tom spočíva jeho sila.