Blog
pondelok

Etika alebo náboženstvo? Rozhodovanie, ku ktorému núti štát rodičov, nie je v poriadku

Rodičia žiakov prvého stupňa základných škôl sa musia rozhodnúť, či ich deti budú navštevovať etiku alebo náboženstvo. Musia tak určitým spôsobom verejne vyjadriť svoj vzťah k otázke, či svoje deti vychovávajú v náboženskom duchu alebo nie. Štát si by si nemal ani náznakom vynucovať verejné vyjadrovanie k takýmto otázkam.

Prednedávnom prebehla v odbornej pedagogickej verejnosti diskusia ohľadom výučby povinne voliteľných predmetov na základnej škole. Ide o predmety etiky a náboženstva, kde si žiak, resp. jeho rodičia musia jeden z týchto predmetov vybrať. Časť odbornej verejnosti sa prikláňa k názoru, že náboženstvo by malo byť nepovinným predmetom a etika predmetom povinným, teda že by mal byť zrušený súčasný stav ponúkajúci povinnú alternatívu medzi týmito predmetmi.

Povedzme si, čo píše Ústava SR v čl. 24:

ods. 1: Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.

ods. 2: Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.

Je povinnosťou Slovenskej republiky tieto práva tu žijúcim obyvateľom zabezpečiť.  Otázkou však je, či môže Slovenská republika od svojich občanov žiadať, aby svoj vzťah k náboženstvu, respektíve k tomu, či sú bez vyznania, verejne vyjadrovali, keď sa k tomu verejne vyjadrovať nechcú. Pretože verejne prejavovať svoje zmýšľanie (viď ods. 1) je právom, ale nie povinnosťou. A ak sa  rodičia žiakov prvého stupňa ZŠ musia rozhodnúť, či ich deti budú navštevovať etiku alebo náboženstvo, musia tak verejne vyjadriť svoj vnútorný vzťah k náboženstvu.

Etiku aj náboženstvo možno vo veľmi úzkom slova zmysle zjednodušiť do pojmov morálka a viera v Boha.  Etiku aj náboženstvo však možno rozvinúť aj do ďaleko širších filozofických dimenzií. No zatiaľ čo etiku možno ponúkať  veriacim aj bez vyznania, lebo je univerzálna a neprieči sa náboženskému presvedčeniu, s náboženstvom to tak nie je, pretože sa môže priečiť niekoho presvedčeniu byť bez vyznania. A keďže v čl. 1 ods. 1 Ústavy sa píše:

Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo,

nemôže SR nikoho nútiť, aby sa náboženstvo učil povinne (s odkazom na citovaný čl. 24 ods. 1 Ústavy). Na rozdiel od etiky (samozrejme oslobodenej od akejkoľvek ideológie). Etika nie je alternatívou náboženstva, ani jeho protikladom. Napriek tomu je na školách veľmi nesprávne ponúkaná ako jeho alternatíva - alternatíva pre tých, čo nechcú z nejakého dôvodu chodiť na náboženstvo - a celkom prirodzene sú takíto ľudia v svojom okolí vo všeobecnosti vnímaní ako bez vyznania, aj keď to nemusí byť pravda.

Ak v spádovej oblasti nejakej ZŠ  výraznejšie prevažuje skupina veriacich obyvateľov nad obyvateľmi bez vyznania, prípadne naopak, celkom zjavne sa to prejaví aj pri voľbe povinne voliteľného predmetu ich detí. Je otázkou pre detských psychológov, či to neškodí psychike dieťaťa, ak je samo alebo vo výraznej menšine oproti spolužiakom "z druhej skupiny". Ak je oddelené od väčšieho kolektívu na základe vierovyznania svojich rodičov alebo preto, že jeho rodičia sú bez vyznania. Vo väčších mestách možno nie, ale  v menších obciach? K vylúčeniu z detského kolektívu môže dôjsť z rôznych dôvodov.

Vnucovať ľuďom, aby verejne vyjadrovali svoj vzťah k náboženstvu je prežité, nevhodné, do určitej miery aj nebezpečné a dovolím si tvrdiť že aj na hrane, ak nie za hranou ústavy. Ak majú rodičia záujem, aby bolo ich dieťa nábožensky vzdelávané aj v škole, treba im vytvoriť priestor, ale nie formou povinne voliteľného predmetu, ale formou nepovinného predmetu, ktorý sa bude vyučovať pre dobrovoľných záujemcov na školách. Bez ohľadu na to, či etika bude povinným predmetom alebo či sa bude vyučovať v rámci iných predmetov.

 

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

kedysi som vyštudoval humánnu geografiu na PriF UK v Bratislave a rád na ňu spomínam

Blogy

|