Denník N

Eurofondové zlyhanie nebolo a nie je fatálne

Marián Leško. Foto - archív
Marián Leško. Foto – archív

V čase pred vstupom Slovenska do Európskej únie si ju mnohí rojkovia predstavovali  ako rozprávkový „mešec otras sa“. Praktici a realisti považovali a považujú úniu za bankomat. A snažia sa získať PIN kód ku karte, aby sa sa z eurobankomatu stal ich bankomat.

Keby Slovensko nemalo iné kauzy, úplne by si vystačilo s tými, ktoré sa týkajú využívania eurofondov. Ale pretože má príliš veľa škandálov iného druhu, eurofondy sa dostávajú do médií iba výnimočne, lebo v nich často ide o viac peňazí, ako si bežný človek dokáže predstaviť. Miroslav Beblavý ako jeden z mála politikov, ktorí sa tejto téme venujú sústavne, upozornil na skutočnosť,  že Slovensko muselo vrátiť miliardu eur do Bruselu, a že „ďalšia suma vo výške aspoň dvoch miliárd bola rozhádzaná na nezmyselné a predražené projekty najmä v oblasti informatiky a dotovania podnikateľov“.

Citlivejšie povahy pri téme eurofondov emocionálne zaťažuje otázka, čo je horšie – či nečerpanie zdrojov z fondov, alebo to, že sa čerpajú tak, že ich Brusel odmietne preplatiť, alebo také čerpanie, ktorého účelom je súkromné obohatenie majiteľov PIN kódu k európskemu bankomatu. Veronika Remišová ešte v časoch, keď nebola poslankyňou, odhalila veľa faktov, ktoré vieryhodne potvrdzujú tézu, že „namiesto rozvoja krajiny a jej ľudí sme z väčšiny eurofondov spravili byrokratickú mašinériu, ktorá si žije sama pre seba a pre pár vyvolených“. Príklady, ktoré zhromaždila, brali dych.

Len v rámci jednej výzvy sa napríklad rozdelilo viac ako 40 miliónov eur, čo je suma, ktorá sa blíži k ročnému rozpočtu pre celú Slovenskú akadémiu vied.  Peniaze na výskum (!) dostala firma, ktorá vyrába betónové ploty, rovnako firma, ktorá mala obrat 0 eur a na účte 40 eur, ale aj spoločnosť, ktorá mala obrat 0 eur a na účte 21 eur. Keby sa zriadil investigatívny týždenník, ktorý by sa venoval iba eurofondovým prípadom, tak by uživil veľkú redakciu a všetci by v nej boli permanentne prepracovaní. Pritom máme príklad, ktorý ukazuje, že toto zlyhanie nebolo a nie je fatálne, ale dalo sa mu vyhnúť.

Na Slovensku, v Česku či Maďarsku nestretnete na ulici príčetného človeka, ktorý by vám povedal, že v krajine sa veľa zmenilo k lepšiemu , lebo štát rozumne využil zdroje z európskych fondov. Vo Varšave a okolí takých ľudí stretnete. Na otázku, ako je možné, že sa v tejto veci jedna krajina tak výrazne odlišuje od „parťákov“ z Vyšehradkej štvorky, dávajú poľskí analytici odpoveď, že sa podarilo zabrániť tomu, aby okolo eurofondov vznikli všemocné korupčné štruktúry.  Samozrejme, korupciu majú aj v Poľsku, ale čo nemajú, je eurofondová korupcia na systémovom základe. Ak je také niečo možné v Poľsku, tak je to dosiahnuteľné i na Slovensku.

Aj keď je jasné, že peňazí v eurofondoch už veľmi pribúdať nebude, aj tak je v nich dosť zdrojov na to, aby ich Slovensko čerpalo výhradne pre rozvoj krajiny a len v záujme jeho obyvateľov. 

 

Marián Leško

Tento článok nebol financovaný z eurofondov. Ale množstvo projektov za 18 miliárd eur bude. Pomôžte nám kontrolovať ich využívanie, podporte náš projekt. Ďakujeme!

podporte nas

Teraz najčítanejšie

Zastavme korupciu

Veríme, že Slovensko môže byť krajina, v ktorej čestné konanie nie je rarita, ale spoločenská norma a podvody nie sú prehliadané, ale trestané.