Európsky Fénix I.
Európska Únia dnes čelí viacerým krízam. Hospodárskej a dlhovej kríze, kríze z nadvýroby, kríze spotreby, Gréckej kríze, Ukrajinskej kríze, utečeneckej kríze, kríze stredného veku, globálnej kríze a mnohým ďalším. Dalo by sa povedať, že dnešný svet zažíva krízové obdobie. No kríza, ktorá trápi starý kontinent najviac je kríza Únie. Kríza z obavy o stratu vlastnej Európskej identity, Európskej hrdosti, suverenity a rozumu.
Fénix povstal z popola..
Európska Únia. Združenie 28 štátov starého kontinentu, paradoxne pod jednou vlajkou s 12 hviezdami. Po tisíročiach vojen, paktov, vyhrážiek a segregácie sa Európa konečne začala spájať.
Všetko začalo po druhej svetovej vojne, konkrétne v 50. rokoch minulého storočia. Za prvý historický milník môžeme označiť vznik Rady Európy v roku 1949, následne Plán Roberta Schummana (Schumanov Plán) o spojení a regulovaní obchodu s uhlím a oceľou, ktorý bol predstavený v roku 1950 a do tretice, vyústenie inntegračných snáh – vytvorenie Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO) v roku 1952, ktoré združovalo štáty západnej Európy. Všetky tieto udalosti naznačovali zmenu v živote spoločnosti národov na Euróspkom kontinente. Bájny Fénix Európy tak povstal z popola vojen.
Rodí sa nová Európa
Po dlhotrvajúcich konfliktoch malo prísť vytúžené obdobie mieru. Zabezpečiť sa malo vznikom Európskeho Obranného Spoločenstva, teda akýmsi predchodcom dnes ešte stále neexistujúcej – Jednotnej Európskej Armády. Táto iniciatíva bohužiaľ zlyhala a EOS nikdy neuzrel svetlo sveta. Za to na druhej strane naberali na sile novovzniknuté inštitúcie, akými boli Vysoký Úrad spoločenstva, Osobitá Rada Ministrov a samozrejme Zhromaždenie. Všetky tieto inštitúcie tvorili hlavné piliere ESUO. Neskôr v roku 1993 po ratifikácii Maastrichtskej zmluvy sa tieto inštitúcie preniesli pod správu Európskej Únie ako Európska Komisia, Rada ministrov a Európsky parlament.
Politickú stránku vzniku Únie sme si už popísali. Dôležitá je ale rovnako aj ekonomická stránka vzniku spoločenstva. Tým, že sa na starom kontinente spojili trhy s hlavnými priemyselnými komoditami a vytvtorili sa centrálne orgány, nadišiel čas aj pre hlbšiu ekonomickú integráciu štátov vtedajšieho spoločenstva.
Druhá svetová vojna do Európy priniesla strach, smrť, zničená mestá a ľudské životy, úbytok populácie a Americký vplyv. Americké stimuly v podobe Marshallovho plánu pomohli naštarovať a obnoviť ekonomiku vojnou zničenej Európy. Gesto to bolo pekné, ale veľmi vypočítavé. Podľa môjho názoru bol Marshallov plán prvou modernou zbraňou na získanie vplyvu v inom regióne bez použitia hrubej sily a bez straty jediného ľudského života. Vplyv získaný dlhom.
Ďalšia svetová veľmoc?
S fungovaním spoločenstva bola spokojná väčšina jeho členov. Európa sa obnovovala, priemysel a ekonomika rástala. Popri ESUO vzniklo aj spoločnstvo, ktoré malo na starosti regulovať používanie atómovej energie a ochranu pred jej zneužitím EURATOM. Tretie významné spoločstvo, ktoré sa pripojilo k dvom existujúcim bolo Euróspkeho Hospodárske Spoločenstvo (EHS), ktoré vytváralo jednotný colný a hospodársky priestor bez bariér pre všetky členské štáty.
Európa prosperovala, miestami aj viac ako USA, čo dovtedajšej svetovej veľmoci zrejme nebolo veľmi po chuti. V 60 a 70 rokov označovala Americká administratíva EHS ako svojho konkurenta a nie ako svojho partnera, čo do istej miery zmenilo vzťahy na starom kontinente. Pád Sovietskeho Zväzu a východného bloku podnietil snahy USA posilniť svoj vplyv v Európe prostredníctvom amerických veľvyslancov v nových postkomunistických štátoch strednej a východnej Európy. Rovnako tak našlo USA potenciál v navyšovaní vojenského vplyvu prostredníctvom Severoatlantickej Aliancie (NATO), ktorá mala pôvodne spolu s vojenskou alianciou Varšavskej zmluvy zaniknúť.
Pomaly prichádza koniec tisícročia a Európa je na tom tak, ako nikdy pred tým nebola. Historicky zjednotená stojí na pol ceste k federácii. S vlastnou menou, ale bez armády, s jednotným trhom, ale bez jednotných pravidiel, s obrovským potenciálom, ale s bezzubými riešeniami. Silná, ale nie hrdá, zjednotená, ale pri tom rozdielna. Mladé spoločenstvo dovtedy rozdelených a podstatne rozdielnych štátov, ktoré spája spoločná minulosť. Udalosti sa stupňujú a naberajú na obrátkach. USA cíti šancu posilniť svoj vplyv v Európe, ale nemôže dovoliť vznik ďalšej veľmoci, ktorá by ohrozila jej dominantné postavenie, ale zároveň nemôže dovoliť, aby ďalšia stará veľmoc, na východ od Únie nabrala na pôvodnej sile. Ropné šoky a ekonomické krízy nie sú jediné faktory, ktoré naznačujú potrebnú zmenu. Európa stojí na križovatke dejín a práve teraz je čas rozhodnúť sa. Čo ju ešte čaká a akou cestou sa rozhodne ísť ďalej? (Európsky Fénix II.)
