Evolúcia vzdelávania – výstup z diskusie ILMU

11. 1. 2016 sa všetko začalo. Bol vyhlásený štrajk. Všetko sa zmenilo. Akoby sa veci pohli vpred a ľady sa pomaly začínali roztápať aj napriek skeptikom a ľuďom, ktorí tvrdia, že je za tým politická objednávka, MY to tak necítime.

Dnes sa v Liptovskom Mikuláši v Diere do sveta stretlo pár nadšencov, učiteľov (Iniciatíva liptovskomikulášskych učiteľov), ktorým záleží na budúcnosti školstva. Okrem iného nás svojou prítomnosťou poctili aj študenti z Gymnázia M. M. Hodžu. Jedna zo študentiek povedala, že pred štrajkom bol pre ňu učiteľ LEN učiteľom. Veľmi sa jej však dotklo, keď sa počas štrajku jedna z jej profesoriek na hodine rozplakala. Vtedy pochopila, že je to predsa  človek a začala sa na profesiu učiteľa pozerať z iného uhla pohľadu -ĽUDSKOSTI.

Našu diskusiu sme začali s myšlienkou zo Summerhillu, čo je prvá demokratická škola, ktorej idea je sloboda a demokracia prenesená do vzdelávania.

„Teší ma, keď vidím, ako z nešťastných detí plných nenávisti a strachu vyrastajú šťastné deti s hlavou hrdo vzpriamenou. Nezáleží mi na tom či z nich budú profesori alebo inštalatéri, pretože si myslím, že nech budú robiť čokoľvek, získali u nás do života určitú mieru rovnováhy a elánu:“ A. S. Neill (zakladateľ školy Summerhill).

Zmena, po ktorej všetci voláme musí ísť zdola, od nás, mikroiniciatív. Pomenovali sme si jasne východiskový stav, z ktorého je nutné vychádzať a to:

1. Je nutná zmena myslenia celej spoločnosti. Nechceme, aby v našich triedach sedeli okresané hranoly, ale živé bytosti s prejavmi kreativity, slobody a vlastného názoru.
2. Hodnotiť či nehodnotiť? Testovať či netestovať? Padla myšlienka k návratu klasického slovného hodnotenia (hodnotenia dobrým slovom), ktorého účelom nie je kritika, ak aj, tak kritika konštruktívna, ale najmä motivácia, vyzdvihnutie toho dobrého, čo sa skrýva v každom žiakovi.
3. Podstatné zmeny by sa mali udiať aj počas štúdia pedagogiky. S tým súvisiace financovanie školstva a kvalita študentov, ktorí chcú učiteľské povolanie vykonávať z presvedčenia.
4. Učebný štandard – výkon minimalizovať, okresať. Jasne vymedziť základ, pomenovať kompetencie, výstupy, ktoré žiaci majú dosiahnuť na výstupe z jednotlivých stupňov vzdelávania. Ostatné informácie a veci, ktoré budú potrebovať pre život ich musíme naučiť vyhľadávať a hlavne prepájať s praxou a realitou.
5. Väčšia možnosť voľby toho, čo sa žiaci chcú učiť na stredných školách. Profilácia študentov.
6. Tolerancia škôl navzájom. Každá škola by mala byť svojská a mala by mať jasne stanovené pravidlá, s ktorými sa rodičia oboznámia pri nástupe dieťaťa do školy a budú ich akceptovať. Chýba tu profilácia škôl. Školu robia ľudia – myslenie.
7. Musíme sa učiť navzájom, z našich skúseností, prijať zodpovednosť za orientáciu na budúcnosť v našich činnostiach.
8. Jasne pochopiť, kvôli čomu vzdelávame, prečo to robíme a komu vzdelávacie systémy slúžia.
9. Nevytrácanie ĽUDSKOSTI – ku všetkým deťom sa správať s úctou. Rešpektovať ich právo vyjadrovať sa k rozhodnutiam týkajúcim sa ich učenia sa.  Vytvárať im priestor  na uvažovanie.
10. Neceniť si to, čo môžeme zmerať, ale merať to, čo si ceníme.
11. Porušujme pravidlá, ale nie bez toho, aby sme najskôr jasne rozumeli tomu, prečo.
12. Vybudovať kultúru dôvery v našich školách. Bez strachu, úzkosti a nedôvery.

Zhrnutie, kľúčové slová či asociácie, ktoré zazneli od účastníkov diskusie na záver:

ĽUDSKOSŤ, HODNOTY, NÁDEJ, ZAČIATOK, VÝCHOVA, DEMOKRACIA, DIEŤA, ZODPOVEDNOSŤ, HRDOSŤ, AUTONÓMIA ŠKôL (bez diktatúry zhora), SLOBODA, ČLOVEK.

„Úlohou dieťaťa je žiť svoj vlastný život – a nie život, ktorý si jeho úzkostliví rodičia myslia, že by mal žiť, ani život podľa účelu pedagóga, ktorý si myslí, že vie, čo je pre dieťa najlepšie.“ – A. S. Neill.